Dušan Kováčik

Úrad špeciálnej prokuratúry vznikol v období druhého kabinetu Mikuláša Dzurindu, ktorý začal vládnuť v roku 2002. Vznikol preto, aby kvalifikovane stíhal korupciu, organizovaný zločin i najzávažnejšie trestné činy finančnej a majetkovej kriminality. Zákon z roku 2003 tiež skonštatoval, že pod pôsobnosť špeciálnej prokuratúry spadajú aj ústavní činitelia – od premiéra cez poslancov až po členov Bankovej rady NBS – a to vtedy, „ak sú podozriví zo spáchania trestného činu v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou“. Po viac než desaťročí pôsosobenia úradu nemožno povedať, že špeciálna prokuratúra nemá žiadne výsledky. Pokiaľ ide o organizovaný zločin, hospodárske trestné činy alebo korupciu iných osôb, ako sú ústavní činitelia, úrad nie je bezzubý. Problém je, že kauzy, v ktorých boli, alebo sú zainteresovaní ústavní činitelia a predstavitelia politických strán, zostávajú nevyšetrené a nepotrestané, čo súvisí do značnej miery aj s tým, že na čele úradu špeciálnej prokuratúry je od jej vzniku prokurátor Dušan Kováčik.

Pomoc politikom SDKÚ

V máji 2004 sa D. Kováčik stal aj hlasmi poslancov SDKÚ špeciálnym prokurátorom a vzápätí musel riešiť prípad, ktorý sa týkal premiéra M. Dzurindu a jeho nominanta Ladislava Pittnera na čele Slovenskej informačnej služby (SIS). V prípade išlo o to, že informáciu SIS o bezpečnostnej spoľahlivosti Jána Mojžiša, vtedajšieho riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, ktorá sa stala súčasťou bezpečnostného spisu a mala byť chránená podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, riaditeľ SIS nechránil. Poskytol ju premiérovi Dzurindovi, ktorý nebol oprávnený, aby sa s ňou oboznámil. Vyšetrovateľ preto začal trestné stíhanie vo veci úniku utajovanej skutočnosti. Špeciálny prokurátor D. Kováčik trestné stíhanie v kauze Mojžišovho spisu zastavil. Nebol to jediný prípad, v ktorom predstaviteľom SDKÚ pomohol.

V roku 2004 Aliancia Fair-play preverovala darcov parlamentných strán a zistila, že vládnej SDKÚ podarovali veľké sumy aj osoby, ktoré na to nemali prostriedky – napríklad aj dve dôchodkyne. Prípad fiktívnych darcov dostala na stôl špeciálna prokuratúra – po roku generálny prokurátor presunul vyšetrovanie na okresnú prokuratúru s odôvodnením, že špeciálna prokuratúra nekonala.

Pred voľbami v roku 2010 predseda Smeru zvolal sériu tlačoviek, na ktorých obviňoval SDKÚ z kriminálneho financovania strany. Pretože uvádzal aj skutočnosti, na ktoré predseda SDKÚ nevedel dať presvedčivú odpoveď, M. Dzurinda napokon vo voľbách nekandidoval. Špeciálna prokuratúra však po roku trestné stíhanie zastavila s odôvodnením, že SDKÚ vraj svoju pôžičku riadne zdokladovala.

Pomoc politikom Smeru

Špeciálny prokurátor zastavoval trestné stíhanie proti ľuďom z SDKÚ nielen vtedy, keď strana vládla, ale aj keď bola v opozícii. Rovnako sa správal aj voči Smeru. Aj to môže byť dôvod, pre ktorý v roku 2009 – počas prvej vlády Roberta Fica – bol D. Kováčik do svojej funkcie opätovne zvolený hlasmi 117 poslancov zo 139 prítomných v parlamente.

V čase vlády Ivety Radičovej riešil Kováčikov úrad dve veľké kauzy Smeru. Prvou bola nahrávka hlasu, ktorý – na nerozoznanie od hlasu R. Fica – hovoril: „Zabezpečil som na tento rok 35, na budúci rok asi 40, plus teda ďalšie veci. Zabezpečil som ich, ako tie peniaze, vlastnou hlavou...“ Predseda Smeru ešte ako premiér o nahrávke vyhlásil, že ide o plagiát, aký dokáže ktokoľvek vyrobiť za tri minúty. Namiesto toho, aby vyšetrovateľka požiadala kriminalistický ústav o expertné potvrdenie toho, či ide naozaj o podvrh, vydala rozhodnutie, v ktorom tvrdila, že z obsahu nahrávky „nie je možné určiť žiadne konkrétne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné opísať skutkový dej a jednoznačne konštatovať, že došlo k nejakému protiprávnemu konaniu. Z tohto dôvodu preto ani nebolo potrebné v tomto konaní zisťovať, komu patrí hlas na nahrávke.“ Špeciálna prokuratúra bola s týmto rozhodnutím spokojná a súhlasila s ním.

Druhou kauzou bola zmluva, ktorej originál doručil vyšetrovateľke vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic. Išlo o dokument, ktorý mali pred voľbami v roku 2002 podpísať podnikateľ Ľubomír Blaško a Fedor Flašík ako koordinátor volebnej kampane Smeru. Vyplývalo z nej, že si podnikateľ za 32 miliónov korún kúpil právo určiť svojich troch kandidátov na kandidačnej listine strany a obsadiť tri posty v riadiacich orgánoch štátnych spoločností. V zmluve je k tomu aj rukou napísaný dodatok: „a 1 pozíciu štátneho tajomníka v niektorom z hospodárskych rezortov“. V tomto prípade vyšetrovateľka dospela k záveru, že „je potrebné preveriť pravosť podpisov nachádzajúcich sa na zmluve... a túto podrobiť písmoznaleckému skúmaniu“. Dozorujúci prokurátor, ktorým bol D. Kováčik, však jej uznesenie o začatí trestného stíhania pre „neopodstatnenosť“ zrušil.

Špeciálny prokurátor vtedy odmietol zverejniť svoje rozhodnutie, aby boli známe dôvody, pre ktoré trestné stíhanie zastavil. Pritom od rozsudku Najvyššieho súdu SR z roku 2009 je známe, že prokuratúra nielen môže, ale na požiadanie dokonca musí „sprístupniť aj celý text rozhodnutia“.

Predlžujúci sa zoznam zásahov

Zoznam prípadov, v ktorých špeciálna prokuratúra pod vedením D. Kováčika poskytla špeciálnu ochranu ústavným činiteľom a politikom, má veľa položiek. Niektoré spájajú rovnaké tragikomické znaky – napríklad kauzu Gorila s kauzou vojenského spravodajstva.

V oboch prípadoch dostala špeciálna prokuratúra k dispozícii spisy, z ktorých vyplynulo viac než dôvodné podozrenie, že sa ústavní činitelia a štátni funkcionári dopustili závažnej trestnej činnosti. V oboch prípadoch špeciálna prokuratúra postupovala rovnako: viac ako obsahom spisu sa zaoberala tým, kto a ako ho dostal na verejnosť.

Výkon, ktorým na seba špeciálna prokuratúra mimoriadne upozornila, bol jej súhlas so zastavením trestného stíhania v emisnej kauze. Za slovenské emisné kvóty zaplatili japonské spoločnosti 142,5 milióna eur, ale na účet republiky z nich prišlo len 75,75 milióna eur. Kto si nezaujate preštuduje štyridsaťstranové uznesenie o zastavení trestného stíhania, dozvie sa veľa o tom, ako republika utrpela škodu, kto sa o ňu pričinil a v čí prospech sa predaj zrealizoval. Nedozvie sa iba jedno: prečo sa vlastne trestné stíhanie zastavuje a prečo s tým špeciálna prokuratúra súhlasila.

Kauzy aktéra Dušan Kováčik

Emisná kauza

Prvá vláda Roberta Fica mala možnosť predať nadbytočné emisné kvóty republiky zahraničným záujemcom. Kvóty predstavovali štátne aktíva...