Ján Slota

V októbri 2012 sa de facto skončil príbeh Jána Slotu ako špičkového politika SNS, ktorý sa začal v júni 1990 zvolením neznámeho inžiniera Slotu za poslanca Federálneho zhromaždenia ČSFR. Ide o príbeh politického a majetkového selfmademana, ktorý rozprávkovo zbohatol na tom, že ako politik predával cieľovej skupine vlastné averzie, etnické predsudky a xenofóbne stereotypy.

Ako „špička vo vlasteneckom cítení“ (tak sa totiž sám charakterizoval), ponúkal spoluobčanom politiku ako druh organizovanej neznášanlivosti a nenávisti. Ponúkal im program vylučovania z občianskej a národnej pospolitosti každého, kto nie je Slovák alebo nie je Slovák ako on. Pretože jeho „produkt“ išiel na odbyt, Ján Slota dve desaťročia premieňal politický úspech na majetkový profit. Jeho predaj „vlasteneckého cítenia“ bol nielen historicky unikátny, ale aj suverénne najziskovejší.

Primitívne aj podľa súdu

Na osobnej úrovni ponúkal Slota voličom predovšetkým programový primitivizmus. Je to zatiaľ jediný slovenský politik, o ktorom právoplatný rozsudok súdu hovorí, že ak sa jeho výroky zhodnotia formuláciou, že ide o prejav „primitívneho človeka“, tak sa za to netreba ospravedlniť a ani zaplatiť náhradu za nemajetkovú ujmu. Stalo sa to v októbri 2008, keď Krajský súd v Bratislave skonštatoval, že novinárka Nancy Závodská, ktorá napísala, že Slota sa „vyjadruje primitívne“, neurobila nič, za čo by ju bolo potrebné potrestať.
Je to aj jediný slovenský politik, ktorého „zobrané výroky“ boli preložené do angličtiny a v roku 2006 ich dostal do mailovej schránky každý europoslanec. Keď s ním chceli eurosocialisti o nich diskutovať, tak to Slota odmietol, lebo sa mu zdalo smiešne a trápne, aby sa rozprával o takýchto „hlúpostiach“. Ako autor ich vyprodukoval na to, aby výroky brali vážne jeho stúpenci v čase, keď ich vyslovoval. Pre nikoho iného určené neboli.

Verbálne trestné činy

Ako dlhoročný predseda SNS na politickej úrovni ponúkal vyjadrenia, ktoré vyvolávali dôvodné podozrenie, že ich Trestný zákon kvalifikoval a kvalifikuje ako trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia, trestný čin podnecovania národnostnej a rasovej nenávisti či trestný čin podpory a propagácie hnutia, ktoré preukázateľne smeruje k potlačeniu práv a slobôd občanov. Terčom jeho výrokov boli Rómovia, maďarská menšina a Maďari všeobecne.

Vyjadrenia, ktoré boli na samej hrane zákona ak nie za ňou vydával Ján Slota za svoj „politický názor“. Ak výroky predniesol v čase, keď bola jeho strana vo vládnej koalícii (pri dvoch kabinetoch Vladimíra Mečiara či prvej vláde Roberta Fica), trestné stíhanie zastavil už prokurátor. Napríklad aj s odôvodnením, že ide o „uvažovanie, dedukciu“, za akú nemožno vyvodiť trestnoprávny postih. Ak výroky predniesol v čase, keď jeho strana bola v opozícii (napríklad v roku 1999), tak súhlas s jeho stíhaním nedal parlament. Na poslancov vládnej koalície, ktorá podporovala prvú vládnu Mikuláša Dzurindu, mohol zapôsobiť aj „argument“ vtedajšej podpredsedníčky SNS Anny Malíkovej, ktorá apelovala, že by sa nemali stíhať reči, ktoré boli povedané, vraj ako každý vie, v opitom stave.

Nerozpustná SNS

Takéto silné politické krytie umožnilo, že Slota ako politik viedol stranu tak, že keby fungoval právny štát, SNS by musela byť rozpustená.

V roku 1997 vydala SNS predsedom podpísané vyhlásenie, ktorým vzdala hold prezidentovi vojnovej republiky Jozefovi Tisovi ako „mučeníkovi obrany národa a kresťanstva pred boľševizmom a liberalizmom“. Vyhlásenie chválilo Tisovu „koncepciu harmonizujúceho stavovského štátu“, ktorým vraj Slovensko „predbehlo v tomto období európsky vývoj“. [1] SNS urobila presne to, čo o desaťročie neskôr urobila strana Mariána Kotleba a jeho pospolitosť: volala po spoločnosti usporiadanej na stavovskom princípe, čo je v rozpore s demokratickým ústavným zriadením. Kým Kotlebova strana bola rozpustená, Slotova mohla pôsobiť ďalej.

Návrh na rozpustenie SNS nepodal generálny prokurátor ani vtedy, keď strana sústavne a opakovane nerešpektovala ústavu - napríklad tým, že odmietla rozhodnutie Ústavného súdu a pripravila poslanca Emila Spišáka o jeho mandát. Ešte v roku 1997 Ústavný súd vyhlásil, že strana, ktorá núti svojich kandidátov, aby podpisovali reverzy, že sa vzdávajú mandátu, koná v príkrom rozpore s ústavou. Napriek tomu SNS o rok neskôr prinútila svojich kandidátov, aby také dokumenty podpísali. Potvrdila to aj Anna Belousovová, ktorá vyhlásila, že z podpisovania reverzov bola robená aj videonahrávka, ktorú si zobral Ján Slota.


Pôsobenie Jána Slotu vo verejnom živote pravidelne a opakovane získavalo takú voličskú podporu, ktorá mu ako predsedovi strany umožnila, aby svoj politický vplyv transformoval do majetkového prospechu. Od roku 1994, keď J. Slotu zvolili za predsedu SNS, sa jeho meno vyskytovalo pri viacerých majetkovo zaujímavých politických rozhodnutiach. Ak v druhej Mečiarovej garnitúre pôsobil ako lobista, v tretej už bol jedným z jej hlavných aktérov.

Pokračovanie podnikania

Podľa svedectva bývalého šéfa Fondu národného majetku (FNM) Štefana Gavorníka sa v rokoch 1994 až 1998 každú stredu konali privatizačné koaličné rady. Predseda SNS sa na nich pravidelne zúčastňoval a podieľal na tom, že zo straníckej privatizácie sa stalo politicky organizované rozdávanie štátneho majetku. Počas štyroch rokov koaličná privatizačná rada rozhodovala tak, že FNM mohol s politicky určenými nadobúdateľmi podpísať takmer 1 400 privatizačných zmlúv. Koľké z nich boli v prospech ľudí „blízkych“ J. Slotovi, vedia len priami účastníci koaličných privatizačných porád. Už vtedy sa v politických kuloároch šírili reči, že Ján Slota oslávil prvú miliardu (ešte v slovenských korunách) na bujarom večierku. Koľko takých oslavných večierkov bolo, môžu znovu povedať len tí, čo boli pozvaní.

Predseda SNS, ktorý praktizoval politiku ako pokračovanie podnikania inými prostriedkami, veľmi ťažko niesol, keď sa v roku 2004 prijímal ústavný zákon o konflikte záujmov verejných činiteľov. Norma, ktorá funkcionárom zakazuje „uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve“ a ktorá ustanovila, že „verejný funkcionár nesmie podnikať“, ho pobúrila až tak, že o zákone povedal: „Je horší ako fašizmus a komunizmus dokopy.“[2]

Ako veľmi sa nabalil

Aj so zákonom „horším“ ako dva totalitné režimy sa Slota ako primátor Žiliny a koaličný partner v prvej vláde Roberta Fica dokázal zžiť a ďalej prosperovať. Firmy a ľudia blízki predsedovi SNS sa ocitli v nástenkovom tendri i emisnej kauze, ktoré ešte dlho budú učebnicovými príkladmi, ako bezškrupulózni ľudia pri moci premieňajú politický vplyv na miliónové sumy.

Názor, že „Ján Slota sa v politike nabalil“, vyslovil dokonca aj jeho vládny partner Fico. Predstavu o miere tohto nabalenia dávajú dva odhady českého týždenníka Týden. Podľa odhadu z roku 2010 Slota disponuje majetkom vo výške sedem až desať miliárd českých korún (280 až 400 mil. €). O rok neskôr, keď bola SNS v opozícii, Týden znížil odhad Slotovho majetku na 80 miliónov eur. Bez ohľadu na to, či sa k realite viac blíži odhad v desiatkach či v stovkách miliónov, isté je, že majetkové pomery Jána Slotu sú neporovnateľné s jeho deklarovanými príjmami. Z toho možno logicky vyvodiť hodnotiaci úsudok, že takýto majetok nemôže mať iný pôvod ako protizákonný.

Pretože v marci 2012 sa SNS nedostala do parlamentu, Slota už nechcel byť predsedom, lebo nie je pre neho výhodné byť ďalej politikom. Po „produkte“, ktorý osobne ponúkal, už nebol taký dopyt, aby garantoval profit. Od apríla 2012 je Ing. Ján Slota registrovaný ako živnostník. Teraz je pre neho výhodné byť prostým občanom. S garantovaným právom na pokojné užívanie majetku.


Odkazy

[1] SNS vyzýva na uctienie pamiatky J. Tisu, SME 19.4.1997

[2] Daniela Zemanovičová: Verejnosť tlačí politikov do tvrdšieho postupu k nim samým, 13.3.2002

[3] Lukáš Milan: Slota sa pred Ficom stiahol do luxusnej ulity, Pravda 7.7.2009

Foto: TASR/autor


Kauzy aktéra Ján Slota

Nástenkový tender

V kauze, ktorá je verejnosti známa ako nástenkový tender, policajný vyšetrovateľ navrhol v lete 2015 obžalovať päť osôb, a to pre trestné...

Privatizácia v čase druhej Mečiarovej vlády

V druhej vláde Vladimíra Mečiara, ktorá nastúpila po parlamentných voľbách 1992, dostal kreslo...

​Privatizácia v období tretej Mečiarovej vlády

Tretia vláda Vladimíra Mečiara sa ujala moci po predčasných parlamentných voľbách v roku 1994....

Politické podnikanie Jána Slotu

Od roku 1994, keď Jána Slotu zvolili za predsedu Slovenskej národnej strany (SNS), sa jeho meno vyskytuje pri mnohých majetkovo zaujímavých politických...