​Milan Rehák

Po absolvovaní strojárstva na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave takmer dve desaťročia pracoval v sklárskom výskume. Jeho cesta k politickej kariére sa začala v roku 1991, keď si našiel svoje miesto v orgánoch HZDS. V roku 1992 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Keď spolu s ďalšími odhlasoval zákon o zániku ČSFR, a teda i zánik svojho mandátu, bol z neho predseda Okresného predstavenstva HZDS v Trenčíne i prednosta okresného úradu. Jeho hviezdny čas prišiel po dlhej parlamentnej noci v novembri 1994.

Novelou zákona o privatizácii prisúdila vládna väčšina rozhodovaciu právomoc Prezídiu FNM. Tento rozhodovací orgán si však podklady pre svoje - ústave odporujúce akty - nepripravoval sám. "Iba" schvaľoval, čo mu predložili. Právo predkladať konkrétne návrhy zostalo jednak Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku SR, ale - čo bola novinka - dostal ho i Výkonný výbor FNM. Jeho predsedom sa stal Milan Rehák. Keďže riadil prípravu rozhodnutí a dohliadal aj na ich schvaľovanie, získal postavenie najdôležitejšieho muža slovenskej privatizácie.

Nikto mu jeho "poslanie" prekaziť nemohol

Čo deväť ľudí HZDS vo Výkonnom výbore FNM pripravilo, Milan Rehák vzal a odniesol na schválenie šiestim ľuďom HZDS v Prezídiu FNM. Vicprezident Prezídia FNM a šéf Výkonného výboru mal zvrchovanú moc presadiť všetko, čo presadiť mal, a nikto mu v jeho „poslaní“ nemohol zabrániť. Nemohol mu v tom zabrániť Najvyšší kontrolný úrad, ani prezident Prezídia FNM Štefan Gavorník, ani parlamentná väčšina či minister hospodárstva, ani koaliční partneri. O tom, ako uplatňoval svoju moc, svedčia ilustratívne príklady.

V máji 1996 Prezídium Fondu národného majetku prisúdilo Piešťanské kúpele Spoločnosti zamestnancov piešťanských kúpeľov - taký názov dali svojej akciovke štyria vrcholoví manažéri štátneho podniku a miestny predseda odborov. Kúpele dostali za 302 miliónov Sk, pritom iná firma za ne ponúkla 1,2 miliardy korún. Biotiku v Ľupči dostala firma, ktorá nedisponovala ničím - okrem poštovej schránky. Bratislavský Chempiku získal „nadobúdateľ“, ktorý v dokladoch uviedol neexistujúcu adresu. Severoslovenské celulózky a papierne sprivatizovala firma s adresou asanačného kafilerického podniku. Majiteľ kafilérie bol totiž v predstavenstve papierní - podniku, čo za rok vyprodukoval zisk 2,2 miliardy Sk. Na otázku novinárov, prečo sa zúčastnil na privatizácii celulózok a papierní, nadobúdateľ odpovedal v duchu doby: „Dnes hocikto hocičo privatizuje. Spýtajte sa pána Konárika, prečo sprivatizoval pivovary, pána Čupku, prečo sprivatizoval mäsokombinát...“[1] Na skutočnosti, že vtedy „hocikto hocičo sprivatizoval", mal Milán Rehák veľký osobný podiel. A nezanedbával ani svoj osobný profit.

Postavil prezídium do úlohy štatistov

Aj keď štát prišiel o majetkový podiel VSŽ Košice, vplyvný predstaviteľ FNM – Milan Rehák - v dozornej rade železiarní zostal, hoci už nikoho nezastupoval.

Ako člen Dozornej rady Slovenskej poisťovne sa v roku 1996 postaral o vytlačenie zástupcov koaličných strán z orgánov Slovenskej poisťovne, hoci predtým prisľúbil, že takýto krok neurobí. Prezident Prezídia FNM Štefan Gavorník mal na mysli práve jeho, keď povedal: „Je veľmi smutné, že niektorí členovia VV FNM vlastne postavili prezídium do úlohy štatistov a čo je oveľa horšie, z koaličných partnerov, teda SNS a ZRS robia outsiderov.“[2] Ľudia Jána Ľuptáka a Jána Slota museli z orgánov odísť, ale Milan Rehák v dozornej rade zostal.

Novinárka Alica Ďurianová si v roku 1997 dala tú námahu a spočítala, aký príjem mal predseda Rehák zo všetkých svojich funkcií a členstiev v dozorných radách. Podľa jej výpočtov bol „priemerný hrubý mesačný príjem M. Reháka minimálne 268 000 korún“.[1]

Po nástupe prvej vlády Mikuláša Dzurindu umožnili poslanci Národnej rady SR, aby bol Milan Rehák, napriek jeho poslaneckej imunite, trestne stíhaný. Žiadne z obvinení nedoviedli orgány činné v trestnom konaní tak ďaleko, aby prokurátor proti nemu vzniesol žalobu.


Odkazy

[1] Marián Leško: Milan Rehák zdegradovaný na ministra?, SME 17.1.1997

[2] Prezident FNM Š. Gavorník uviedol, že niektorí členovia fondu robia zo SNS a ZRS outsiderov, SME 4.6.1996




Kauzy aktéra ​Milan Rehák

​Privatizácia v období tretej Mečiarovej vlády

Tretia vláda Vladimíra Mečiara sa ujala moci po predčasných parlamentných voľbách v roku 1994....