Schránková firma z minulosti SDĽ

Po neúspešných voľbách začala rozpadajúca sa SDĽ s predajom svojich majetkov. Zbavila sa aj svojho podieľu v topolčianských tlačiarniach, ktoré sa dostali do rúk londýnskej schránkovej firme Waltz Properties Limited. V roku 2008 Vladimír Faič, šéf poradcov premiéra, bývalý poslanec SDĽ a aj poslanec Smeru, priznal, že akcie tejto spoločnosti odkúpil. Následne sa začalo tejto schránkovej firme dariť.

Pochybný predaj majetku

Rozkladajúca sa Strana demokratickej ľavice (SDĽ) neúspešne kandidovala v parlamentných voľbách 2002. Pretože ju podporilo len niečo vyše percenta hlasujúcich voličov, nezískala štátny príspevok za hlasy. Fukcionári, ktorí ju vtedy viedli, preto pripravili prechod jej členov do radov strany Smer – tretia cesta, ktorá sa neskôr premenovala na Smer – sociálna demokracia.

Keď strana zanikla, členovia, ktorí do Smeru neprestúpili, ju založili znovu. A zistili, že majetok, ktorým strana disponovala, už k dispozícii nie je. „Po neúspechu v parlamentných voľbách v roku 2002 sa postupne mocenské a majetkové záujmy bývalých funkcionárov SDĽ dostali na prvé miesto. Výsledkom bol pochybný predaj majetku SDĽ,[1] “ vyhlásil Branislav Masarovič z novej SDĽ.

Väčšinový podiel mala „stará“ SDĽ aj v topoľčianskej tlačiarni Prima-Print, spoločnosti s ručením obmedzeným. Ďalšími spoluvlastníkmi boli aj osoby politicky činné v strane. Desaťpercentným podielnikom bol aj Vladimír Faič, vtedajší predseda Okresného výboru SDĽ v Topoľčanoch, ktorý bol od roku 2003 aj konateľom tlačiarní.

Fingovaný úver?

S odôvodnením, že strana musí splatiť úver, ktorý si vzala pred voľbami 2002, SDĽ predala svoj podiel v tlačiarni Prima-Print pražskej akciovej spoločnosti Investment Point. Stalo sa to v auguste 2004. Na otázky novinárov, ktorá banka strane predvolebný úver poskytla, v akej bol výške, aké boli podmienky splatnosti, vtedajší predstavitelia SDĽ odmietli odpovedať. Neodpovedali ani na to, za akú cenu SDĽ podiel v tlačiarni predala. Časť komentátorov si to vysvetlila tak, že úver bol iba fingovaný, aby predstavitelia strany mohli bývalým členom a širšej verejnosti zdôvodniť, prečo tlačiareň predali.[2]

V roku 2006 väčšinový podiel v tlačiarni od Investment Point prešiel na spoločnosť Waltz Properties Limited – londýnsku schránkovú spoločnosť, ktorú riadila špecializovaná cyperská firma. V roku 2008 došlo k ďalšej vlastníckej zmene. Vladimír Faič, vtedajší šéf poradcov premiéra, bývalý poslanec SDĽ a od roku 2002 aj poslanec Smeru, pre denník SME v júni 2013 povedal: „V novembri 2008 som ako akcionár firmy využil ponuku a odkúpil som akcie spoločnosti Waltz Properties Limited. Kúpa akcií bola mojím prvým a doteraz jediným kontaktom s touto spoločnosťou. [3]

Kúpa akcií bola mojím prvým a doteraz jediným kontaktom s touto spoločnosťou.
Vladimír Faič, bývalý poslanec SDĽ

Akcie mohol odkúpiť aj preto, lebo v roku 2007 spoločnosť Prima-Print, ovládaná londýnskou schránkou, zmenila právnu formu – zo spoločnosti s ručením obmedzeným sa stala akciovou spoločnosťou. O tom, že londýnska firma s cyperskými riaditeľmi je v slovenskom prostredí viac ako doma, svedčí aj ďalší úspešný krok. Vďaka nemu jej mesto Košice zaplatilo 9,9 milióna eur.

Takmer 10 miliónov eur schránke

V roku 1994 košický primátor Rudolf Bauer podpísal dlhodobú zmluvu s firmou Strelingstav na údržbu mestských ciest. Nový primátor Rudolf Schuster nebol so službami Strelingstavu spokojný, a tak v roku 1995 zmluvu vypovedal. Spoločnosť Strelingstav o rok neskôr mesto zažalovala a žiadala náhradu škody vo výške 20 miliónov slovenských korún (600-tisíc eur). Kým súdy dospeli ku konečnému rozhodnutiu, stali sa dve veci. Najprv pohľadávku voči mestu získala od Strelingstavu spoločnosť Waltz Properties. A potom jej hodnota narástla tak, že od súdov žiadali odškodnenie vo výške 20 miliónov eur.

Najskôr krajský a potom aj Najvyšší súd v roku 2006 rozhodli, že zmluvu so Strelingstavom vypovedalo mesto v rozpore so zákonom. Skôr než súdy rozhodli o celkovom odškodnení, mestské zastupiteľstvo s primátorom Richardom Rašim (Smer-SD) sa s Waltz Properties dohodlo na mimosúdnom vyrovnaní. V júni 2013 mesto pristúpilo na to, že do roku 2016 zaplatí londýnskej schránkovej firme 9,9 milióna eur.

V pozadí J&T

Otázkou, kto je za firmou Waltz Properties, sa slovenské médiá veľmi intenzívne zaoberali. Redaktor Tomáš Lemešani skonštatoval, že v roku 2006 predstavitelia finančnej skupiny J&T „otvorene vystupovali ako majitelia pohľadávky Strelingstavu voči mestu Košice“[5] . Verejne hovorili, aká jej ich predstava o vyrovnaní – nechceli peniaze, ale objekt Malinovského kasární.

V roku 2010 sa už predstavitelia J&T k pohľadávke voči mestu nehlásili. Hovorca skupiny Maroš Sýkora odmietol, že by J&T firmu Waltz vlastnili: „Iba ich zastupujeme, ale nemáme s nimi žiadne prepojenie... Iba ich zastupujeme, ako právnik zastupuje svojho klienta.[4] “ V roku 2013 sa J&T odmietlo vyjadriť aj k tomu, čo pred troma rokmi bez problémov priznalo. Hovorkyňa J&T Nikol Kubaská vyhlásila: „Spoločnosť Waltz Properties Limited nevlastníme, právne nezastupujeme a zákon ani etické princípy nám nedovoľujú vyjadrovať sa, či niekto je, alebo nie je naším klientom.[3]

„Iba ich zastupujeme, ale nemáme s nimi žiadne prepojenie... Iba ich zastupujeme, ako právnik zastupuje svojho klienta.“
Maroš Sýkora, hovorca skupiny J&T

Hospodárske noviny pritom v v roku 2013 pripomenuli dlhú históriu vzťahov medzi J&T a Waltz Properties: prostredníctvom londýnskej schránkovej firmy skupina J&T riadila český mäsokombinát Masozávod Krahulčí. Obe firmy boli spoločníkmi v spoločnosti Kráľova hora.a Spolupracovali aj vo firme Lomnická, s. r. o.[5]

Košické mestské zastupiteľstvo na návrh primátora Richarda Rašiho schválilo mimosúdnu dohodu s Waltz Properties s odôvodnením, že „je nepochybné, že mesto bude musieť Waltzu Properties platiť“ a že „z pohľadu mesta nie je dôležité, kto stojí za Waltzom“[3] .

Do newslettera sa prihláste TU.

Odkazy

[1] SITA: SDĽ sa dištancuje od súčasných funkcionárov Smeru, webnoviny.sk 7.2.2010

[2] Peter Schutz: Waltz sociálna demokracia, KORZÁR, košický denník , 1.7.2013

[3] Monika Tódová: Košice zaplatia milióny firme, ktorá kedysi pomohla SDĽ, SME 28.6.2013

[4] Lukáš Milan: Ficov človek robil biznis so schránkami v Londýne, Pravda 4.2.2010

[5] Tomáš Lemešani: Postreh HN, Hospodárske noviny 4.10.2013

Fotografia: TASR/autor