Ako si Makó zabezpečil viac informácií než policajný prezident

Úradníci „ohýbali“ úrad pre vlastné potreby.

Použitie mimoriadneho paragrafu 363 generálnym prokurátorom zosilnilo diskusiu o koncentrovaní veľkej moci v rukách jedného úradníka. Donedávna to platilo aj o momentálne najznámejšom kajúcnikovi Ľudovítovi Makóovi.

Makó, ktorý vypovedá o korupcii v najvyšších funkciách a vplyve podnikateľov na riadenie kľúčových úradov, mal o daňových vyšetrovaniach viac informácií než policajný prezident. Zariadil si to pomocou interných predpisov.

Donedávna v nich mali daňoví kriminalisti veľmi voľne upravené aj záznamy, kto a kedy lustruje údaje v citlivých databázach osobných údajov. Každý pracovník si mal lustrovanie zapisovať do vlastného zápisníka.

Vyplýva to z interných riadiacich aktov a smerníc Finančnej správy (FS), ktoré si Nadácia zastavme korupciu vypýtala cez infozákon.

Mocné interné dokumenty

Koncentrovať informácie o policajných otázkach sa na Finančnej správe snažili minimálne od roku 2018.

Naposledy interné predpisy „inovovala“ bývalá prezidentka Finančnej správy Lenka Wittenbergerová s platnosťou od júla 2019.

Podľa neho mali všetky otázky od polície k vyšetrovaniu daňových a colných trestných činov ísť cez jediný mail, ktorý patril pod KÚFS. Vybraní daňoví kriminalisti tak disponovali informáciami o všetkých daňových vyšetrovaniach.

Cez ďalšiu adresu, opäť spadajúcu pod kriminálny úrad, išli zasa všetky trestné oznámenia spísané zamestnancami FS, ktorými polícii oznamovali zistené úniky. Až po tom, čo KÚFS uznal tieto oznámenia za vhodné, respektíve kompletne spracované, posunul ich polícii. Tvoril tak akési „sito“ medzi daniarmi a políciou.

Na kriminálnom úrade bol pre tieto záležitosti zriadený špeciálny referát, ktorému šéfoval Makóov blízky človek.

Podľa zistení portálu Aktuality.sk bol bývalý námestník kriminalistov nielen Makóov sused, ale aj bývalý kolega z práce. Z funkcie odišiel na vlastnú žiadosť krátko po Makóovi.

Postupne sa pravidlá menia

Medzičasom už Finančná správa pravidlá upravila. „Trestné oznámenia posielajú daňové úrady polícii opäť samostatne,“ spresňuje Jiří Žežulka, ktorý daniarom šéfuje od decembra minulého roka.

Zmenili sa aj pravidlá pre dožiadania od polície. Už nejdú cez jeden mail. „Fakt, že všetky dožiadania od polície smerovali cez jedno miesto, nepovažujem za logicky zlé riešenie. V minulosti však neboli tieto informácie koncentrované v správnych rukách a išlo o zlyhanie ľudského faktoru,“ hodnotí Žežulka.

Mení sa aj jednoduchý systém zaznamenávania lustrácií v databáze ministerstva vnútra, ktorá obsahuje citlivé osobné údaje o občanoch. Ešte Makóov nástupca Marián Babic vlani v lete odobril zapisovanie lustrácií do „zápisníka“. Na pozícii bol len mesiac, jeho nástupca už vzišiel z výberového konania.

„Úkony spojené s využitím prístupových oprávnení do IS MVSR určený príslušník zaznamenáva v Zápisníku o využití prístupových oprávnení,“ písalo sa v internom dokumente KÚFS, ktorý zároveň oprávneným príslušníkom zakazoval lustrované informácie poskytnúť tretím osobám.

Fakt je, že už rok predtým daňoví kriminalisti čelili vyšetrovaniu NAKA ohľadom vynášania citlivých osobných informácií pre takzvanú nitriansku pozemkovú mafiu.

Nadácia sa vtedy s podnetom na prešetrenie obrátila aj na poslancov Národnej rady SR. Vyšetrovanie zlyhalo práve preto, že polícia nevedela jednoznačne určiť, ktorý pracovník KÚFS citlivé osobné informácie vyniesol.

Po novom by v systéme evidencie mala okrem kontroly nadriadených pracovníkov KÚFS pribudnúť aj kontrola od inšpekcie FS. Aj jej vedenie sa od nástupu novej vlády Eduarda Hegera vymenilo.

Fungovaniu a upozorňovaniu na nedostatky FS sa venujeme dlhodobo, prečítajte si našu analýzu.