Mnohí ďalší starostovia na Slovensku majetky taja.
Viac ako polovica oslovených starostov a primátorov obcí na Slovensku ignoruje zákon. Napriek povinnosti nechcú ukázať majetkové priznania. Vyhovárajú sa na lupičov alebo málo času. V rámci projektu Achillove dáta sa na “transparentnosť” majetkov starostov a primátorov pozreli študenti slovenských vysokých škôl Martin Janega, Izabela Kapsdorferová a Katarína Lenárová pod gesciou Laury Kellöovej z Aktuality.sk. Achillové dáta je projekt pre študentov žurnalistiky a začínajúcich novinárov.
Dolný Chotár je maličká nenápadná dedinka medzi Galantou a Dunajskou Stredou, ktorá má v súčasnosti 407 obyvateľov. Ostatné komunálne voľby v roku 2018 miestnych ľudí veľmi neoslovili, k hlasovacej urne prišlo iba 79 voličov. Pri minimálnej účasti „valcoval“ staronový starosta František Dora, lístok s jeho zaškrtnutým menom tvoril obsah až 73 vhodených obálok. Treba však dodať, že vo voľbách nemal protikandidáta, čo však v obci nebola žiadna novinka.
Bývalý elektrikár na družstve a neskôr agropodnikateľ Dora šéfuje Dolnému Chotáru už tridsať rokov. Aj napriek takému dlhému mandátu však pre svoju obec veľa neurobil. Nie sú tam poriadne cesty ani kanalizácia. Starosta považuje za jeden z najväčších úspechov vo funkcii výmenu okien na obecnom úrade.
O tomto dlhoročnom regionálnom politikovi bolo známe, že je vášnivým poľovníkom, na akcie v jeho „revíre“ chodievali aj osoby z vyšších politických či spoločenských kruhov. Pred pár rokmi ale začali mocnieť podozrenia, že starosta Dora mohol spolupracovať s mafiou. Bolo to počas vrcholiaceho súdneho procesu s brutálnym
mafiánskym gangom sátorovcov z Dunajskej Stredy. V tom čase mal prvý muž Dolného Chotára obec pod palcom, funkciu obecného poslanca tam dodnes zastáva aj jeho mladší syn Nicolas Dora.
Pred voľbami prišli starostu v opätovnej kandidatúre osobne podporiť aj poprední funkcionári strany Most-Híd, konkrétne exminister spravodlivosti Gábor Gál či bývalý šéf rezortu životného prostredia László Sólymos. Starosta totiž vtedy kandidoval za ich stranu, v minulosti sa tešil aj priazni strany SMK.
Starosta mafián
Meno Františka Doru bolo pre zvyšok Slovenska prakticky neznáme až do okamihu, kedy sa oficiálne ocitol v spleti obvinení zo závažných zločinov, dokonca z objednávania vrážd. Policajní kukláči ho 21. februára 2019 vyviedli v putách z jeho luxusnej haciendy. Vzápätí skončil vo väzbe a strana Most-Híd sa od neho rýchlo dištancovala. Starosta všetky obvinenia z trestnej činnosti od začiatku popiera a funkcie sa doposiaľ nevzdal.
Vyšetrovanie a súdny proces boli pomerne dynamické. V polovici decembra 2021 Špecializovaný trestný súd vymeral Dorovi trest 25 rokov väzenia za pomoc mafiánskej skupine, objednávku dvoch vrážd a podiel na clearingovom podvode. Senát rozhodol aj o prepadnutí jeho majetku, ale rozsudok nie je právoplatný, starosta sa odvolal. V procese súdili aj Dorovho syna Františka. Spoločne však figurovali len v prípade podvodu, Dorovi mladšiemu obžaloba pripisuje podiel na iných vraždách bielych koní. Syn sa na rozdiel od otca na poslednú chvíľu priznal, čím sa zrejme vyhol doživotiu. Súd riešil Dorovo starostovanie len okrajovo – aj výstavbu obecných bytov totiž zveril firme blízkej sátorovcom. Jeho riadenie obce však stojí za povšimnutie.
Obecný úrad v „podnájme”
Hneď po vstupe do Dolného Chotára padne pohľad návštevníka na tri úplne odlišné objekty, ktoré súvisia stále s tým istým človekom. Nie je ním nik iný, než starosta obce – František Dora starší. V jeho majetkovom portfóliu sú parcely pod schátraným obecným úradom s novými oknami. Vedľa toho sa týči rozľahlá, ale problémová peletáreň, ktorú z dotácií zriadil za jeho éry na prenajatom pozemku. No a trojicu budov dopĺňa Dorova luxusná hacienda s vlastným rybníkom.
Už na prvý pohľad je starostov rodinný dom najokázalejšou stavbou v dedine a je ťažké ju prehliadnuť, najmä, ak sa vyberiete na návštevu miestneho obecného úradu. Úradné priestory stoja na pozemku, ktorý si obec prenajíma od Doru – ako starosta si teda prenajímal zem sám od seba. Prvý muž Dolného Chotára ale svoje návštevy radšej zvykol vítať v priestrannej vile. „Je tam aj veľký poľovnícky salón,” spomína na osobitnú miestnosť s poľovníckymi trofejami a kožušinami za tisícky eur obyvateľka obce.
V súčasnosti je prepychový dom, ako aj zvyšok nemalého majetku starostu, zaťažený exekúciou a v katastri figuruje na nehnuteľnosť záložné právo. Zákaz nakladať s Dorovým majetkom bol zriadený v prospech osôb, ktorým funkcionár blízky mafii dlhoval peniaze.
Dom Františka Doru v Dolnom Chotári
Zdroj: aktuality.sk
Stavbu zveril blízkej
O kúsok ďalej od priestrannej haciendy stojí spomínaná peletáreň, na ktorú obec za šéfovania Františka Doru získala grant z eurofondov a štátnu dotáciu vo výške dvoch miliónov eur. O nej sa toho veľa nehovorí. Jej výstavbu zrealizovala firma DD Stav, ktorej konateľkou bola Irena Dudásová, svojho času veľmi blízka osoba starostu Dolného Chotára. Okrem úzkych osobných vzťahov mal František Dora s Dudásovou rozbehnuté aj tie podnikateľské. Spoločne figurovali v rovnakej firme – bola to spoločnosť AGROTRADE DCH.
Stavbu peletárne odovzdali pred takmer šiestimi rokmi, ale výrobná linka fungovala len sporadicky, naposledy pred pol rokom. Dnes je v hale ticho. Obec s miliónovou technológiou, postavanou za štátne peniaze, nakupuje pelety na vykurovanie nájomných bytov od súkromníkov. Výroba vlastných produktov je vraj energeticky tak náročná, že sa vôbec neoplatí.
Chatiek sa zbavil z väzby
Dorovi sa darilo získať prostriedky aj na realizáciu svojich vlastných projektov. Platí to o výstavbe rekreačného strediska neďaleko Dolného Chotára v obci Tomášikovo. Starostova firma dostala od Pôdohospodárkej platobnej agentúry takmer pol milióna eur na vybudovanie chatiek a športového areálu. To by nebolo až tak zvláštne, keby tento projekt nestál na pozemku vo vlastníctve už spomínanej Ireny Dudásovej, ktorá realizovala Dorov obecný projekt peletárne. Podľa ponuky na internete komplex slúži na bohaté rekreačné vyžitie s posedením, ohniskom a detskými preliezkami. Návštevníci si môžu zahrať futbal, volejbal, bedminton. Starosta Dolného Chotára ani tentoraz neopomenul svoju záľubu v love: v rezorte si možno zarybárčiť, pričom na to človek nepotrebuje ani platný rybársky lístok. V roku 2018 polovicu z desiatich chatiek získala Dudásová do vlastníctva. O pár mesiacov však polícia Doru zadržala a starosta je odvtedy vo väzbe. Aj spoza mreží sa však dokázal zbavovať majetku a tak previedol zvyšnú polovicu domčekov pri jazere na svoju priateľku. Od leta 2020 je jedinou majiteľkou rekreačného strediska už iba Dudásová.
Miestny starosta Tomášikova si na turistov v tamojších chatkách za celú ich históriu v minulosti nespomínal. Skúsili sme teda, ako sa stredisku darí po zmene majiteľov. Podľa webovej stránky sa dajú prenajať iba dve z pôvodných desiatich chatiek. Uvedené telefónne číslo nefunguje, nová majiteľka Dudásová napokon odpovedala na e-mail. Chata je pre 6 až 8 osôb a na jednu noc vyjde ubytovaných 90 eur. Pri rezervácii si majiteľka vyhradila povinnosť zaplatiť polovicu sumy.
František Dora starší
Zdroj: juzneslovensko.parameter.sk
Aké ďalšie majetky Dora mal, prípadne sa ich medzičasom zbavil podobne ako domčekov pri súkromnom jazere, nie je jasné. Dlhoročný starosta svoje bohatstvá totiž oficiálne nikdy nedával na papier, hoci túto povinnosť mal zo zákona povinnú. „Nie sú dostupné majetkové priznania starostu Františka Doru. Majetkové priznania nepredložil”, uviedla členka inventarizačnej komisie obce Dolný Chotár, Andrea Majdiaková, keď sme si dokumenty vyžiadali.
Slovensko má starostu, ktorý podľa súdu pri svojom podnikaní podvádzal a na likvidáciu konkurenta či odstránenie veriteľa neváhal najať mafiu. O jeho majetkoch, ktoré mohli už v minulosti o tomto funkcionárovi veľa vypovedať, sa však volič dozvie len tak, že ich uvidí na vlastné oči alebo začne pracne pátrať v registroch.
Strach z lupičov
Majetky volených politikov, ako aj ostatných verejných funkcionárov, nemajú byť už od roku 2004 žiadnou záhadou či tajnosťou. Práve vtedy, teda už pred 18 rokmi, im dal ústavný zákon o ochrane verejného záujmu novú povinnosť zverejňovať svoje majetkové pomery.
A tak sú zástupcovia obcí, chtiac nechtiac, povinní sprístupňovať svoje majetkové priznania širokej verejnosti.
Podľa našich zistení je však prax úplne iná. Poctivých starostov, ktorí si túto povinnosť plnia do bodky, nájdeme len niekoľko. Majetky a príjmy volených
zástupcov často nie sú dostupné ani na webových stránkach úradu, kde by podľa zákona mali visieť.
Pre takéto porušovanie zákona majú volení funkcionári niekedy až nečakané argumenty. Jedným z nich je obava, že zverejnené informácie – tak ako to prikazuje ústavný zákon – by mohol niekto zneužiť.
„So zverejnením majetkového priznania na webe mám trochu problém, lebo raz som počul názor, a pripúšťam jeho oprávnenosť, že takéto zverejnenie môže byť pre organizovaných bytových vykrádačov návod na použitie….napr. ja som pred rokmi zverejnil, že mám obrazy….“ povedal nám starosta obce Trnavá Hora, Pavel Kravec.
Transparentnosť v praxi
Keďže sa o majetkových pomeroch regionálnych politikov na Slovensku hovorí pomerne málo, skúsili sme o nich získať aspoň základné informácie. Prostredníctvom oficiálnych kontaktov na úrady sme sa rozhodli osloviť takmer 1200 slovenských obcí a miest, ktoré majú viac ako 800 obyvateľov. V oficiálnych žiadostiach sme sa pýtali na sprístupnenie majetkových priznaní od ich nástupu do funkcie.
Obr. 1: Prehľad sprístupnenia majetkových priznaní oslovených starostov miest a obcí nad 800 obyvateľov. Zdroj: [údaje v elektronickej podobe poskytnuté na vyžiadanie na základe zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám]. Výpočty autorov.
Požadované informácie nám správne poskytlo len 360 starostov a primátorov spomedzi všetkých oslovených úradov, dostali sme od nich majetkové priznania podľa zákona. Ďalších 108 šéfov samospráv obcí a miest žiadosti vyhovelo len čiastočne a až 610 verejných funkcionárov na žiadosť vôbec nereagovalo.
Chcete vedieť? Zaplaťte
Našlo sa aj zopár obcí, kde za sprístupnenie majetkového priznania starostu požadovali finančnú úhradu. Ide pritom o informácie, na ktorú má verejnosť zákonné právo. Obce takéto konanie odôvodňovali údajne vzniknutými nákladmi na vybavenie žiadosti.
Výška poplatku sa niekedy vyšplhala aj na desiatky eur. Príkladom je obec Horné Mýto. Už samotný názov obce akoby predznamenával, že sa tam platí aj za to, čo starosta musí robiť zo zákona. Úrad má dokonca na odomknutie informácie niečo ako platobnú bránu. „Heslo k súboru s majetkovými priznaniami obdržíte až po zaplatení sumy na účet obce,“ odkázal nám starosta obce Andrej Puss.
Až 72 starostov svoje majetkové priznania odmietlo poskytnúť. Patrí medzi nich aj šéf miestnej samosprávy v obci Tekovská Breznica v okrese Žarnovica, ktorému sa to jednoducho nechcelo robiť, lebo by s tým mal veľa práce.
„Kto to bude hľadať toľké roky dozadu. Ja mám dosť roboty inak potrebnej a nutnej čo potrebujem urobiť pre obec a nie sa zapodievať – zabíjať čas hľadaním a hrabaním sa v archíve …Druhí ľudia majú teraz večer už oddych a ja sa musím zapodievať niekoho výmyslami”, opisoval nám starosta Tekovskej Breznice Jozef Dolinaj svoje dôvody pre porušovanie zákona. Na otázku, či vie, akého konania sa dopúšťa, nereagoval.
Ilustračné foto
Zdroj:vssr.sk
Nemrhajte našim časom
Niektoré obce vydali oficiálne rozhodnutia, ktorými sprístupnenie informácie zamietli. V ďalšich zas označili našu žiadosť „mrhaním úradných hodín”. Niektorí starostovia zas nevidia zmysel v opakovanom podávaní priznaní, zákon si vysvetľujú svojsky. Príkladom je Milan Greguš, starosta obce Čakajovce v Nitrianskom kraji.
„Moje majetkové priznania, teda za obdobie odkedy som vo funkcii starostu obce Čakajovce, sú všetky rovnaké… Počas mojej funkcie som nenadobudol žiadny majetok. Jediné čo som nadobudol sú zdravotné problémy… Mal by som vydať rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácie, ale nechcem ani Vás a ani seba zaťažovať množstvom písomností.”
Doba temna
Výsledok pátrania je smutný: majetkové pomery väčšiny zástupcov obcí a miest ostávajú naďalej zahalené rúškom tajomstva. Takmer 70 percent oslovených starostov a primátorov svoje majetkové priznania naďalej tají a to aj napriek skutočnosti, že od 1. januára 2020 sú povinní zverejňovať svoje majetkové pomery priamo na webových stránkach obce.
Ak by túto zákonnú povinnosť dodržiavali, paradoxne by odbremenili svoje úrady od administratívne a časovo náročnejšieho vybavovania infožiadostí a odpovedí pre občanov.
To sa však v súčasnosti nedeje, čo preukázal aj posledný prieskum Združenia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS) z polovice roka 2020. Ten zistil, že čím menej obyvateľov obec má, tým väčší má problém so zverejňovaním informácií na webovom sídle.
„Čiastočným riešením by mohlo byť aj odbremenenie obcí od obrovského množstva povinností, ktoré nezohľadňujú veľkosť obce, ani jej možnosti ich napĺňať nielen kvantitatívne, ale najmä kvalitatívne. Zároveň sa preukazuje, že je potrebné dôsledne vyžadovať zákonnosť vo všetkých kompetenčných oblastiach, a tak zabezpečovať zodpovednejší prístup k moci, než je tomu v súčasnosti. K tomuto by mohli prispieť predovšetkým okresné úrady, v kompetencii ktorých je riešenie priestupkov, rovnako ako okresné prokuratúry dozorujúce dodržiavanie zákonnosti samospráve,“ konštatoval ZOMOS.
Združenie zároveň upozorňuje, že transparentnosť nemôže byť vyprázdneným marketingovým pojmom v politických kampaniach. Rovnako tak podľa neho nestačí zverejňovanie informácií ukotviť v zákone, keď túto povinnosť potom nik nekontroluje a porušenie nepokutuje.
Ak by boli obyvatelia obce s netransparentným starostom nespokojní, existuje cesta, ako ho vymeniť. Museli by iniciovať petíciu za vyhlásenie referenda o jeho odvolaní. Na túto alternatívu upozorňuje aj občianske združenie VIA IURIS. Referendum by sa však konalo iba v prípade, ak by petíciu podpísalo aspoň 30 percent voličov.
Navyše, referendá na Slovensku majú minimálnu úspešnosť, takže aktivisti za odvolanie starostu by museli poriadne zabrať.
14. 03. 2022
