Boris Kollár požičiava státisíce eur svojim firmám a strane, odkiaľ ich má sa zistiť nedá

Text vznikol v rámci súťaže mladých investigatívnych talentov z Česka a zo Slovenska Achillova data. Tím, ktorý viedli a mentorovali v Investigatívnom centre Jána Kuciaka zaň získal prvú cenu pre najlepší projekt.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár vlastní lyžiarske stredisko, dve rádiá, vilu v Thajsku, byty v Španielsku, umelecké diela, ale aj jednu z najvzácnejších známok na svete. Dlhodobo sa prezentuje okázalým štýlom a financuje život svojim 11 deťom a ich 10 matkám, hovorí o transparentnosti aj o tom, že nemá problém veci ukázať a vysvetliť. Zistili sme však, že okolo reálnej hodnoty jeho majetku panujú viaceré nejasnosti. Z položiek, ktoré sa podarilo identifikovať a vyčísliť autori zistili, že hodnota majetku Borisa Kollára presahuje asi 21 miliónov eur, hodnota ďalších častí jeho majetku však zostáva neznáma.

V rebríčku najbohatších ľudí na Slovensku časopisu Forbes sa Boris Kollár neobjavil ani raz. On sám v roku 2010 odhadol hodnotu svojho majetku na 66 miliónov eur, v roku 2016 odhad skresal na 33 miliónov eur. „Nešlo o účtovné závierky, ekonomickú analýzu či audit. Medzi rokmi 2010 až 2016 tu bola navyše citeľná ekonomická kríza, keď hodnoty padli, a to postihlo všetkých, vrátane Borisa Kollára,“ reagovala Kollárova hovorkyňa Michaela Jurcová.

Požiadali sme preto druhého najvyššieho ústavného činiteľa o poskytnutie kompletných majetkových priznaní s konkrétnymi hodnotami jednotlivých položiek. Boris Kollár odmietol a napriek prísľubom niekoľko mesiacov neodpovedal ani na naše doplňujúce otázky.

Analyzovali sme tak jeho majetkové priznania za roky 2015 až 2020, prístupné na stránke národnej rady. Zverejňovanú podobu priznaní dlhodobo kritizujú odborníci. Skutočnú hodnotu položiek v nich totiž nepoznáme, skrýva sa za 35-násobok minimálnej mzdy. Pozreli sme sa aj do verejných databáz, účtovných závierok firiem, do katastra nehnuteľností, a následne sme oslovili odborníkov a odborníčky, aby odhadli hodnotu majetku. Viacerí nám poskytli vyjadrenie pod zárukou anonymity.

Pri analýze sme zistili, že Kollár každoročne požičiava svojim firmám a strane Sme rodina stovky tisíc eur. Ich zdroj nepoznáme, keďže v majetkových priznaniach, s výnimkou roka 2018, uvádza iné príjmy v nulovej výške. V priznaniach sme nenašli ani príjmy, ktoré získal z predaja niektorých nehnuteľností.

Interaktívny prehľad majetku Borisa Kollára. Navigácia šípkami alebo kliknutím na časovú os. (Text pokračuje pod grafikou)

Pôžičky firmám

V majetkovom priznaní politikov sa skrýva aj nenápadná položka „vlastníctvo majetkového práva“. Pohľadávky znamenajú pôžičky, ktoré politik poskytol, no ich výšku sa nedozvieme. Objavia sa tu v prípade ak presiahli 35-násobok minimálnej mzdy, čo v roku 2020 bolo 20 300 eur. Ako vyplýva z firemných dokumentov, Kollár svojim firmám pravidelne požičiava peniaze.

Firma Goimpex Bratislava prevádzkuje lyžiarske stredisko na Donovaloch. V účtovnej závierke Goimpexu za rok 2017 až 2018 bola Kollárova pôžička Goimpexu 546-tisíc eur. O rok na to už viac ako 2,3 milióna eur. Kollár teda od mája 2018 do apríla 2019 spoločnosti požičal viac ako 1,8 milióna eur.
V majetkovom priznaní z týchto rokov uvádza príjem z funkcie poslanca 20 až 38-tisíc. Ďalšie príjmy priznal len v roku 2018 206-tisíc eur. Ani tie by ale nestačili na pôžičku firme Goimpex Bratislava. Nie je teda zrejmé, z akých zdrojov Kollár peniaze požičal a na našu otázku neodpovedal.

„Teoreticky môže mať Boris Kollár tieto prostriedky ešte z obdobia podnikania, keď nebol politikom. Ide však o pomerne veľké sumy, ktoré by mal priznávať minimálne ako úspory alebo zostatky na bankových účtoch,” hovorí Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.

Hodnota Kollárovej pôžičky začala v ďalších rokoch klesať na 2,01 milióna eur, o rok neskôr sa znížila na 1,79 milióna, čo v praxi znamená, že firma Kollárovi v priebehu dvoch rokov vrátila 560-tisíc eur. „Fakt, že sme tu mali za obdobie rokov 2020-2021 pandémiu a neplatil zákon o obmedzení platieb v hotovosti, môžeme len dedukovať, že rapídne zníženie stavu pokladne a zníženie stavu záväzku voči Borisovi Kollárovi mohlo prebehnúť hotovostným spôsobom. Či naozaj, alebo sa jedná len o fiktívne „vyčistenie“ sa môžeme len domnievať. Každopádne toto čiastočné vrátenie pôžičky by sa malo zobraziť v majetkovom priznaní Borisa Kollára,” hovorí expertka na dane Jaroslava Lukačovičová.

Kollár pravidelne požičiava peniaze aj ďalším svojim firmám, napríklad spoločnosti Dexon alebo Patriol. Pôžičky nie sú ničím ručené. Pôžička Patriolu vo výške 553-tisíc eur, má splatnosť až v roku 2099.

V Goimpexe je predsedníčkou predstavenstva Eva Drgoňová, vo firmách Dexon a Patriol je konateľkou, zároveň je členkou predsedníctva Kollárovej strany Sme rodina. Drgoňová prevzala funkciu konateľky vo viacerých firmách predsedu parlamentu po jeho vstupe do verejnej funkcie a dá sa predpokladať, že vo firmách naďalej zastupuje Kollárove záujmy. Drgoňovú sme oslovili s otázkami o ich spoločnom podnikaní. Podľa jej slov v prípade týchto pôžičiek nejde o fikciu, „je to dlhodobá bezúročná pôžička poskytnutá ešte v čase založenia spoločnosti. Jej vyplatenie sa viaže na voľný cash flow v spoločnosti”.

Podľa Zuzany Petkovej takýto mechanizmus vyzerá podozrivo. Je podľa nej nepredstaviteľné, aby v prípade bežných obchodných vzťahov niekto súhlasil s takou dlhou splatnosťou pôžičky.

Nejasný príjem z predaja spoločnosti Arker

Kollár je od roku 2004 vlastníkom firmy Sintrax, dnes v nej má 90-percentný podiel. V roku 2012 kúpila firmu Arker. V ten istý rok Arker získal administratívnu budovu v lukratívnej časti Bratislavy, neďaleko Patrónky. Firma ju vymenila so štátnym Inštitútom informatiky a štatistiky (InfoStat) za budovu na Leškovej ulici a doplatok 1 milión eur.

Kollár požičal aj firme Arker. V roku 2013 mu Arker dlžil 2,28 milióna eur. Opäť ide o pôžičku bez ručenia. V ďalších rokoch už spoločnosť v účtovných závierkach neuvádza meno osôb, ktorým dlží, iba sumu. Môžeme sa preto len domnievať, že ide o peniaze, ktoré spoločnosti požičal Kollár.

Kollár Arker predal v roku 2017 spoločnosti BTK invest. Výnos z predaja sa mal ukázať v účtovníctve Sintraxu za rok 2017, firma si ale od roku 2014 neplní zákonnú povinnosť o ukladaní účtovných závierok. Borisa Kollára sme sa pýtali, za koľko podiel vo firme predal, a či bolo súčasťou predaja aj vyplatenie jeho pôžičky Arkeru vo výške viac ako 2 milióny eur. Ani na tieto otázky neodpovedal.

Oslovili sme aj spoluvlastníčku Sintraxu Stanislavu Horňákovú, matku Kollárovej najstaršej dcéry, avšak svoje podnikateľské aktivity nechcela medializovať s odôvodnením, že nie je verejne činná osoba.

S rovnakou otázkou sme oslovili aj Evu Drgoňovú, ktorá bola v čase predaja spoločnosti Arker jej konateľkou. Odmietla odpovedať s odvolaním, že v prípade predajnej ceny a detailov transakcií ide o predmet obchodného tajomstva. Na otázku, prečo firma Sintrax, v ktorej je konateľkou, nemá založené účtovné závierky nám takisto neodpovedala.

Podľa odborníčky na dane Lukačovičovej si Kollár ako fyzická osoba mohol tento záväzok vyplatiť ako podiel na ziskoch. Ani v roku predaja Arkeru (2017) ale vo svojom majetkovom priznaní neuvádza žiadne iné príjmy. Riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková upozorňuje, že pri nezaložení účtovnej závierky firmy Sintrax ide o porušenie zákona, ktoré by nemalo byť tolerované v prípade predsedu parlamentu, ani nikoho iného.

Firmy Borisa Kollára

Boris Kollár začínal ako podnikateľ v 90. rokoch, pričom mal kontakty na viacerých ľudí z vtedajšieho bratislavského podsvetia. Dnes vlastní vyše 10 firiem.
V majetkovom priznaní uvádza ako svoje príjmy z iných zdrojov nulu. Podľa Zuzany Petkovej to je možné vtedy, ak si z firiem nevypláca zisk, respektíve dividendy. Počas pôsobenia v politike iné príjmy uviedol len v roku 2018 a to 206-tisíc eur.

Väčšina firiem Borisa Kollára sídli na Leškovej 5 v Bratislave, ktorá je už dlhé roky centrálou jeho Fun Rádia, tretej najpočúvanejšej rozhlasovej stanice na Slovensku. V budove sídli aj Kollárova politická strana Sme rodina, ktorá Fun Rádiu priestory prenajíma.

Podľa Drgoňovej strana do nehnuteľnosti investovala peniaze zo štátneho príspevku pre politické strany, ktorý získala po voľbách. Strana prenajíma časti budovy pôvodným nájomcom, Kollárovým firmám, a tak podľa nej zabezpečuje „pravidelný a dlhodobý zisk z ktorého môže financovať svoju činnosť v dlhodobom horizonte.”

Okrem Fun Rádia tu sídlia aj firmy Fun Media a Radio Group (do 30.12. 2021 Fun Media Group). Na konci roka 2021 sa sem presťahovala aj firma stojaca za štvrtým najpočúvanejším Rádiom Vlna, ktoré kúpila Kollárova Radio Group.

Bývalá prezidentka Asociácie rozhlasových staníc a exriaditeľka rádia Expres Eva Babitzová hovorí, že Fun Rádio je úspešné a dlhodobo v zisku, kým Vlna je skôr o potenciáli: „Pri tých rádiách sa veľmi ťažko stanovuje cena, lebo trh je dynamický, reklamný trh sa v posledných rokoch rôzne mení a zároveň zažil rany v pandémii, čiže v tejto chvíli stanoviť presne hodnotu médií, keď nevidím dovnútra hospodárenia sa celkom nedá, ale hrubý odhad áno. Som presvedčená, že to je v miliónoch eur a pravdepodobne cena Fun Rádia dnes prevyšuje cenu 8 miliónov eur.“

V roku 2001 Kollár cez svoju firmu Dexon kúpil veľký a malý kaštieľ v Hubiciach na južnom Slovensku. V tom čase ho stáli 10 miliónov korún, no bez pozemkov pod nimi. Realitný maklér, ktorý si neželal byť menovaný, tvrdí, že ich dnešnú cenu je ťažké odhadnúť, nakoľko ide o pamiatku a navyše v havarijnom stave. Prostredníctvom svojej ďalšej firmy Funserver Kollár získal časť pozemkov v okolí kaštieľa s cieľom vybudovať golfové ihrisko. Dnes ich už vlastní ďalšia jeho spoločnosť Goimpex. Podľa Drgoňovej chcú po realizácii rekonštrukcie kaštieľa daný majetok využívať na podnikanie.

Park sa však nachádza v štvrtom stupni ochrany. Podľa Zákona o ochrane prírody je zakázané prevádzať majetok štátu v štvrtom stupni ochrany na iné osoby. Realizácii investičných plánov vo vyššom stupni ochrany musí predchádzať prísne a odborné posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Môžu byť vyhodnotené ako úplne neprípustné, alebo čiastočne prípustné po splnení adekvátnych kompenzačných opatrení navrhnutými Štátnou ochranou prírody SR a dotknutými subjektmi.

Srdcové Donovaly

Kollár je dlhé roky známy ako majiteľ lyžiarskeho strediska Park Snow Donovaly. Prevádzkuje ho už spomínaná firma Goimpex Bratislava. Hodnota strediska sa aj pre pandémiu nedá presne odhadnúť. Najväčší prevádzkovateľ lyžiarskych stredísk u nás spoločnosť Tatry Mountain Resorts ale v máji 2021 kúpila podobné stredisko v Rakúsku, za ktoré zaplatila 3,25 milióna eur.  Zdroj z prostredia turistického biznisu na Slovensku hodnotu Donovalov odhadol na 3 až 4 milióny eur.

Kollár podľa svojich sociálnych sietí strávil časť sviatkov práve na Donovaloch. Ešte pred vstupom do politiky povedal, že má kúpenú nehnuteľnosť v každej lokalite, kde sa nachádza jeho lyžiarske stredisko. Takéto majetky ale v jeho priznaní nenájdete: „Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár všetky lyžiarske strediská aj nehnuteľnosti v nich predal ešte pred vstupom do politiky, z tohto dôvodu nefigurujú v majetkovom priznaní,” reagovala hovorkyňa predsedu parlamentu Michaela Jurcová.

Kollárov Goimpex vlastní pozemky v Tatrách, Hubiciach, aj v spomínaných Donovaloch. Podľa katastra takmer 42-tisíc štvorcových metrov pozemkov. Na Donovaloch vlastní aj dva apartmány, hodnota jedného z nich je podľa realitného makléra minimálne 200-tisíc eur. Apartmán tu vlastní aj Barbora Richterová, matka jedného z Kollárových detí, s ktorou Kollár podľa topky.sk aktuálne očakáva ďalšieho potomka. Realitný maklér odhaduje hodnotu jej apartmánu na asi 150-tisíc eur. Goimpex vlastní aj údolnú stanicu lanovky na Solisko, ktorú odkúpili v roku 2019 od spoločnosti Tatry Mountain Resorts, ktorá celé stredisko vlastní a prevádzkuje. Podľa Drgoňovej ide o výhodnú investíciu, jej výnos neuviedla.

Nehnuteľnosti

Boris Kollár má trvalé bydlisko neďaleko Bratislavského hradu a parlamentu, vlastní ho od roku 1998. Maklér jednej z najväčších realitných kancelárií jeho hodnotu odhadol na asi 265-tisíc eur. V závislosti od vybavenia môže mať hodnotu do 350-tisíc eur.

V Bratislave vlastní Kollár aj vilu pod Slavínom na Novosvetskej ulici, kde býva. K vile patrí aj pozemok a menší dom, tiež vo vlastníctve Kollára, ktorý jej hodnotu odhadol na 4 milióny eur.

Kollár v minulosti vlastnil dva domy na Floride. Kúpil ich ešte pred vstupom do politiky v rokoch 2011 a 2014. Jeden približne za 2,15 mil. eur, druhý za 2,3 milióna eur. V roku 2016 ich predal asi za 7,4 milióna eur.

Z jeho účtov na sociálnych sieťach je známa aj vila na thajskom ostrove Koh Samui. Pôvodne začal v Thajsku stavať v roku 2016 dve susediace vily v oblasti Chaweng Noi. Jednu z nich následne predal. Druhú si aj dnes uvádza v majetkovom priznaní.  V tej istej štvrti sa, pár metrov od vily Borisa Kollára predáva iná vila, za približne 1,29 milióna eur. Príjmy z transakcií po predaji nehnuteľnosti sme v jeho majetkovom priznaní nenašli.

Kollár priznal aj chatu v rakúskom mestečku Berg blízko slovenských hraníc. V majetkovom priznaní poslankyne Petry Krištúfkovej sa tiež objavila chata v Bergu, ktorá nie je v jej vlastníctve a využíva ju bezplatne.

Podľa priznania za rok 2019 má Kollár aj stavbu v Dubaji. V priznaní z roku 2020, mu pribudli dva byty v mestečku Portals Nous na Malorke, kde sa ceny nehnuteľností pohybujú od 3000 do 7240 eur za štvorcový meter. „Formulár majetkových priznaní je veľmi všeobecný a novinárom, watchdogovým organizáciám či verejnosti neumožňuje skontrolovať reálne prírastky majetku politikov, či zodpovedajú ich príjmom a spôsobu životu a nesignalizujú nekalé konanie, prípadne úplatky. Ešte horšie je to s kontrolou, politikov kontrolujú v podstate ich kolegovia z parlamentného výboru, ktorí ani nemajú reálne kompetencie,“ hovorí Zuzana Petková.

Sme firma

S adresou Leškova 5 sa spájajú aj obchody medzi politickou stranou Sme rodina a firmami Borisa Kollára.

Podľa výročných správ hnutia má Sme rodina s firmou Goimpex uzavreté zmluvy na obstaranie nebytových priestorov v hodnote okolo 1,9 milióna eur. Hnutie prenajíma nehnuteľnosti späť Kollárovým firmám Radio a Fun Media Group (dnes Radio Group). Výnosy strany z nájmov boli v roku 2018 viac ako 90-tisíc eur, skoro 70-tisíc eur v roku 2019, a v roku 2020 108-tisíc eur.

Expertka na dane Lukačovičová, hovorí, že „zákon o politických stranách a politických hnutiach pripúšťa, že politická strana môže mať príjmy z predaja alebo prenájmu jej hnuteľného majetku alebo nehnuteľností a rovnako tento zákon nezakazuje použiť štátne príspevky na nákup nehnuteľností alebo iného majetku strany alebo hnutia,” zároveň však dodáva, že „vo vyspelej demokratickej krajine by takéto transakcie a obchodné vzťahy nemali existovať”.

Podľa Zuzany Petkovej je zmyslom finančného príspevku pre politické strany „podporiť ich politickú činnosť a nie slúžiť na rozvoj biznisu zakladateľa hnutia”. Na to, či Kollár zneužíva stranu pre svoje podnikateľské účely by sme ale podľa nej museli vedieť či majú firmy trhový nájom alebo strana obchodné spoločnosti „dotuje”.  Z výročných správ Sme rodina vyplýva, že Boris Kollár požičal hnutiu ako fyzická osoba medzi rokmi 2015-2020 spolu asi 1,6 milióna eur.