Hodnotenie volebných programov v oblasti právneho štátu

Spolu s VIA IURIS sme pred voľbami hodnotili politické strany. Z pohľadu právneho štátu a boja proti korupcii najlepšie obstáli programy strán Demokrati, Progresívne Slovensko, KDH a SaS.

EDIT: Hnutie Oľano svoj program zverejnilo až po publikovaní nášho hodnotenia. Na žiadosť o jeho zaslanie koncom augusta nereagovalo.

Organizácie porovnávali programy strán, hlasovania poslancov v parlamente o vybraných návrhoch ako aj kauzy z minulosti. „Analýza volebných programov ukázala, že väčšina strán nepovažuje témy právneho štátu za kľúčové a vo svojich programoch im nevenujú toľko pozornosti ako v predchádzajúcich voľbách, kedy boli spravodlivosť a boj proti korupcii kľúčovými témami predvolebnej kampane,” hovorí Katarína Batková, riaditeľka VIA IURIS.

„Pre zodpovedné rozhodovanie vo volebnej miestnosti sú dôležité informácie. Mnohí voliči však nemajú čas čítať programy politických strán a tak sme ich analyzovali namiesto nich,“ povedal zástupca riaditeľky Nadácie Zastavme korupciu Martin Suchý.

Ako chcú strany riešiť § 363 TP, reformu prokuratúry alebo majetkové priznania?

Mimovládne organizácie posudzovali strany, ktoré mali za posledné mesiace prieskumoch aspoň tri percentá. Všímali si, čo navrhujú pri problémoch, na riešenie ktorých pred časom vyzvali. Ide napríklad o zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku, reformu prokuratúry, úpravu legislatívneho procesu tak, aby sa na ňom mohla zúčastňovať verejnosť, ochranu novinárov, opatrenia proti hybridným hrozbám, reformu povoľovacích procesov pri stavbách, majetkové priznania a ďalšie.

Najlepšie dopadol program Demokratov, ktorý sa s odporúčaniami Via Iuris a NZK zhoduje na 94 percent. Po ňom nasleduje PS (72%), KDH (56%), SaS (50%), Aliancia (28%) a Hlas – SSD (17%).

Na opačnom konci je Smer – SSD, ktorý nemá v oblasti právneho štátu zverejnené žiadne opatrenie. S nulou skončila aj Sme rodina, ktorá má len štyri základné tézy a otázky ako sú reforma prokuratúry a ďalšie vôbec nerieši. OĽaNO, ktoré malo pred minulými voľbami detailne rozpracovaný program v kapitolách ako polícia a prokuratúra, získalo len šesť percent. S najhorším, negatívnym hodnotením skončili Republika a SNS.

„Program koalície Oľano a priatelia + Za ľudí + KÚ obsahuje 10 strohých bodov nazvaných Zmluva so Slovenskom, v ktorých však chýbajú akékoľvek návrhy ohľadom boja proti korupcii a právneho štátu. Bod sme im udelili za verejne prezentovaný zámer upraviť § 363 TP. Strany Republika a SNS vo svojich programoch jasne deklarujú úmysel obmedzovať práva občianskej spoločnosti a z toho dôvodu predstavujú ohrozenie pre demokraciu a právny štát,“ vysvetľuje Andrej Krajňák z VIA IURIS.

Hodnotenie 11 kľúčových hlasovaní aj prehľad korupčných káuz

Pokiaľ ide o reálny výkon v politike, sledovali sme, ako poslanci strán hlasovali v uplynulom období za 11 vybraných návrhov zákonov. Okrem iných išlo o súdnu mapu, hlasovanie o vydaní Roberta Fica na rozhodovanie o väzobnom stíhaní, či škodlivú novelu zákona o verejnom obstarávaní.

Najmenej vo verejnom záujme hlasovali podľa nášho hodnotenia zástupcovia Sme rodina, Hlasu či Smeru-SD. Naopak, za zmeny, ktoré mohli zlepšiť právne prostredie alebo proti tým, čo ho poškodzovali, hlasoval najviac Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska (90%), SaS (86%) a Demokrati (85%).

Najviac korupčných káuz má Smer, Sme rodina malo štyroch prominentných obvinených nominantov rovnako ako SNS. Republika troch. OĽaNO malo štyroch, z nich dvaja sú bývalí poslanci, ktorí v nadchádzajúcich voľbách nekandidujú. Pri každej strane ide o trestné konania týkajúce sa poslancov, členov alebo priamych nominantov za posledných päť rokov.

Metodika hodnotenia volebných programov v oblasti právneho štátu

• Hodnotili sme zverejnené programy politických strán, ktoré by podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus uskutočnený pre reláciu Na telo televízie Markíza v auguste 2023 získali v nadchádzajúcich parlamentných voľbách minimálne 3 % hlasov. Podľa uvedeného prieskumu by túto hranicu prekročilo celkovo 11 politických strán zoradených od najvyššieho podielu hlasov po najnižší: Smer – SSD, PS, Hlas – SD, Republika, Oľano a priatelia + Za ľudí + KÚ, KDH, Saska, SNS, Sme rodina, Aliancia, Demokrati.
• Volebné programy strán sme hodnotili podľa toho, do akej miery v nich reflektovali odborné návrhy organizácie VIA IURIS a Zastavme korupciu na boj proti korupcii a k ochrane právneho štátu, ktoré predstavili v júni 2023. Výsledky teda nepredstavujú komplexné zhodnotenie kvality politických programov, ale poukazujú na mieru zhody s nami formulovanými opatreniami v kľúčových oblastiach.
• Posudzovali sme zhodu s našimi opatreniami, v ktorých sme vyzývali politické strany, aby sa v programoch zaviazali k úprave § 363 Trestného poriadku, reforme prokuratúry, vyššej účasti verejnosti pri tvorbe zákonov, ochrane novinárov a občianskych aktivistov pred útokmi, regulácii hybridných hrozieb, reforme povoľovacích procesov s dopadom na životné prostredie, ochrane klímy a životného prostredia, vyššej transparentnosti výberových konaní na vedúce funkcie na štátnych postoch a reformu majetkových priznaní.
• V prípade, že politická strana vo svojom programe navrhovala upraviť konkrétne opatrenie rovnako ako my, udelili sme jej 2 body. Ak sa s našim návrhom nezhodovala v celom rozsahu, ale bol zrejmý podobný úmysel a sledovaný cieľ, udelili sme jej 1 bod. V prípade, že problematiku vôbec nespomínala vo svojom volebnom programe dostala 0 bodov. V niektorých prípadoch sme udelili – 1 bod, ak strana navrhovala určité opatrenie, ktoré bolo v diametrálnom rozpore a hodnotovom nesúlade s našim návrhom.

Metodika hodnotenia hlasovaní

• Hodnotili sme 10 pre nás zásadných hlasovaní za uplynulé volebné obdobie parlamentu. Pri každom z hlasovaní mali strany možnosť získať 0 až 100%. Podľa toho, aký podiel z ich poslaneckého klubu v prípade želaného zákona hlasoval alebo v prípade neželaného zákona nehlasoval za daný zákon. Ako poslancov, ktorý nehlasovali za zákon sme vyhodnocovali poslancov, ktorí boli proti, zdržali sa alebo boli neprítomní. A to z dôvodu, zjednodušenia hodnotenia a rovnako z dôvodu toho, že neúčasť na hlasovaní sa často používa ako forma parlamentnej obštrukcie.
• Hlasy jednotlivých poslancov, sme prisudzovali strane, za ktorú aktuálne v čase hlasovania v parlamente vystupovali. V prípade nezaradených poslancov, ktorí v tom čase nepôsobili za žiadnu konkrétnu stranu sme ich hlasy pripočítavali k hlasom strany, za ktorú kandidujú v parlamentných voľbách 2023.
• Výsledné skóre strany pozostáva z priemeru percentuálnych podielov, ktoré strana získala v jednotlivých hlasovaniach. 100% teda znamená ideálny stav. Tzn. všetci poslanci strany vždy hlasovali za želaný zákon resp. nehlasovali za neželaný zákon. 0% znamená, že žiaden z poslancov nikdy nepodporil želaný zákon resp. všetci poslanci podporili neželaný zákon.
• Vzhľadom na použitú metodiku mohli niektoré strany získať skóre aj vďaka neprítomnosti ich poslancov v NRSR počas hlasovania o neželanom zákone. Zároveň je dôležité upozorniť, že v prípade strany progresívne Slovensko vychádza hodnotenie len z hlasovaní jediného jej zástupca v NRSR v rokoch 2020 – 2023, ktorým bol Tomáš Valášek.

Metodika hodnotenia káuz

• Spočítali sme kauzy strán. Pri každej strane sme rátali trestné konania týkajúce sa poslancov, členov a priamych nominantov danej strany za posledných 5 rokov.