Vymenuje Pellegrini za šéfa SIS Gašpara? Jeho majetky nesedia s príjmami

“Som si na ne asi zarobil,” hovorí P. Gašpar o svojich domoch. Nie je to možné.

Nového prezidenta Petra Pellegriniho čaká v úrade rozhodnutie, či vymenuje za šéfa SIS nominanta vlády Pavla Gašpara. Syn poslanca Smeru a bývalého šéfa polície obžalovaného v korupčnom prípade nevie dôveryhodne vysvetliť svoj majetok. Tvrdí, že si na neho zarobil, podľa analýzy Nadácie Zastavme korupciu to však možné nie je.

Gašpar vlastní dva domy, byt a chatu. Keď sa ho novinári pýtali, ako ich financoval, odpovedal: “Som si na ne asi zarobil, nie?” Minimálne v prípade prvých dvoch nehnuteľností toto tvrdenie nesedí. Gašpar si ich zaobstaral v čase, keď ešte bol zamestnancom štátnej správy s platom 800 až maximálne 1800 eur. Ak by si chcel na kúpu našetriť, musel by si mesačne (pri konzervatívnom odhade) odložiť vyše dvetisíc eur.

Domy bez hypotéky

Gašpar si ešte v roku 2016 kúpil rodinný dom v Nitre pod Zoborom a to spolu so svojou manželkou. V tej dobe išlo o starší rodinný dom so záhradou o výmere približne 660 m2. Jeho podiel na dome je polovica. Dom kúpil bez hypoteky, resp. v súčasnosti nie je zaťažený žiadnou ťarchou. Hodnota domu sa v tom čase podľa inzerátov v realitných kanceláriách pohybovala asi 100 000 eur. Následne dom prešiel kompletnou rekonštrukciou, spolu s vybudovaním prístavby, terasy, bazénu, oplotenia, zabudovaním kamier a podobne. V súčasnosti ide o luxusnú vilu. Podľa odhadov Nadácie Zastavme korupciu prerábka mohla stáť približne 200 000 eur.

Pavol Gašpar si v roku 2016 kúpil tiež aj ďalší starší rodinný dom v Nitre v blízkosti rýchlostnej cesty R1. Dom môže mať výmeru približne 150 m2 a pozemok ďalších zhruba 830 m2. Ako vlastník je na liste vlastníctva evidovaný len on sám a nehnuteľnosť je bez ťarchy. Hodnota domu s pozemkom sa v súčasnosti môže pohybovať okolo 220 000 eur. V dobe, keď ho kupoval, sa podobné domy predávali za približne 100 000 eur.

O rok na to si kúpil v Nitre aj byt so samostatne stojacou garážou a podiel na pozemku okolo bytového domu, ktorý je celý oplotený. Nie je známe o aký veľký byt ide. Ide o širšie centrum Nitry v blízkosti rieky Nitra. Podľa listu vlastníctva tento byt vlastní sám a na byt si zobral hypotekárny úver, nakoľko byt je stále zaťažený ťarchou v prospech banky. Odhadovaná hodnota dvojizbového bytu s garážou v tejto lokalite v tom čase mohla byť okolo 85.000 eur.

Za plat štátneho úradníka?

Gašpar neodpovedal na otázky týkajúce sa jeho majetkov, ktoré nadácia zaslala na SIS, kde pracuje. Nadácia sa preto pokúsila zrátať jeho príjmy v čase, keď získal uvedené nehnuteľnosti.

Podľa jeho životopisu v rokoch 2011 a 2012 pracoval ako vyšetrovateľ na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Nitre, zrejme ako policajt “čakateľ”, teda nemal dostávať osobný príplatok. V rokoch 2012 a 2013 bol vyšetrovateľom na úrade boja proti organizovanej kriminalite. Od roku 2013 pôsobil ako štátny úradník v kancelárii súdnej rady a na Najvyššom súde SR a v rokoch 2016 až 2019 ako vyšší súdny úradník na Okresnom súde v Nitre. Plat súdneho úradníka v tom čase predstavoval asi 800 eur.

Na týchto miestach tak mohol mať mzdu od 800 do maximálne 1 800 eur. Na kúpu jedného domu, polovice ďalšieho domu a bytu s garážou by potreboval zarobiť približne 235 000 eur. Ak by sme zobrali do úvahy, že byt s garážou kúpil celý na hypotéku, a odpočítali by sme ho od tejto sumy, potreboval by mať v roku 2016 zarobenú sumu 150 000 eur. Banky však v roku 2016 už zrejme neposkytovali stopercentné hypotéky.

Ak zoberieme tu skutočnosť, že Pavol Gašpar začal pracovať v roku 2011, do tej doby študoval na vysokej škole, tak by ročne musel za 6 rokov odložiť na kúpu týchto nehnuteľností 25 000 eur, čo mesačne tvorí sumu 2 083 eur. Toľko nezarábal. Okrem toho by sme museli pripustiť, že by na živobytie za šesť rokov neminul ani euro a nešiel by na žiadnu dovolenku.

Chalupu kúpil už ako advokát

Gašpar si v auguste 2021 kúpil tiež chalupu v časti Hodruša. Chalupa môže mať zastavenu plochu približne 95 m2 a pozemok ďalších 186 m2. Nehnuteľnosť je bez ťarchy. Odhadovaná cena je od 130 tisíc do 170 tisíc eur.

V tom čase už bol advokátom (od roku 2019) a podnikal. Aký mal zisk neuviedol. Pre médiá povedal, že to nie je povinný vysvetľovať. To je síce pravda, ale ako najvyšší predstaviteľ SIS by mal majetkové pomery vysvetliť, aby nevzbudzoval žiadne podozrenie.

Gašpar tým, že sa stal príslušníkom SIS, musel získať oprávnenie na oboznamovanie s utajovanými skutočnosťami, a teda prejsť previerkou aj majetku. Príslušníkov SIS však nepreveruje Národný bezpečnostný úrad, ale samotná inštitúcia, v ktorej Pavol Gašpar dnes stojí na jej čele.

Gašpara navrhla vláda za riaditeľa SIS už skôr, vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová nechala rozhodnutie o ňom už na svojho nástupcu. Gašpar napriek tomu už oficiálne riadi SIS, aby to mohol robiť, zmenila sa kvôli nemu organizačná štruktúra tajnej služby.

Prečo sú majetkové priznania nefunkčné a čo navrhujeme

Majetkové priznania politikov a vysokých štátnych úradníkov ako je Gašpar sú v súčasnosti málo konkrétne a neumožňujú verejnosti kontrolu, či osoba vo verejnej funkcii neprimerane zbohatla alebo či jej majetok zodpovedá oficiálnym príjmom. Navyše, kontrola majetkov je v rukách samotných politikov, takže kontrolujú sami seba alebo svojich nominantov. Priznania preveruje parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, kde sedia poslanci za jednotlivé strany zvolené do Národnej rady.

Nadácia Zastavme korupciu spolu s Via Iuris navrhuje v rámci posilnenia právneho štátu aj reformu majetkových priznaní. Kontrolovať by ich mal nezávislý organ. Napríklad by sa mohli rozšíriť kompetencie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten by mal mať prístup aj do databáz štátu (napríklad katastra) tak, aby bola kontrola efektívna.