Kandidáti na šéfa ŠTS: Truban má o jeden zrušený rozsudok viac než Králik

Onedlho bude minister spravodlivosti Boris Susko menovať nového predsedu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ŠTS) po tom, čo sa tejto funkcie v máji 2024 vzdal Ján Hrubala. O miesto majú záujem dvaja sudcovia, a to Igor Králik a Michal Truban. 

Nadácia Zastavme korupciu sa pozrela na oboch kandidátov.  

Michal Truban vyštudoval Právnickú fakultu UPJŠ. V rokoch 1987 až 1996 pôsobil ako vyšetrovateľ prokuratúry a neskôr prokurátor na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici. V roku 1996 začal vykonávať funkciu sudcu na Okresnom súde Banská Bystrica a v roku  2005 funkciu sudcu na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Od roku 2006 doposiaľ pôsobí ako sudca ŠTS, pričom tento súd ako predseda viedol už dvakrát. Od februára 2016 je externým pedagógom Justičnej akadémie.

V marci 2023 bol Najvyšším správnym súdom (NSS) uznaný vinným zo závažného disciplinárneho previnenia, keď sa nevylúčil z rozhodovania o väzbe pre nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra v trestnej veci známej ako “Dobytkár”. NSS ho potrestal polročným znížením funkčného platu o 50 percent. Sudca sa obrátil na Ústavný súd SR, ktorý pozastavil účinnosť vykonu tohto rozhodnutia. Dodnes Ústavný súd v tejto veci nerozhodol. 

Jeho meno je spomínané aj v motákoch, ktoré mal Marián Kočner posielať z väzby. “Ponúkol sa nám Maťo Rehák na komunikáciu s  Michalom T., ale zatiaľ z toho je veľké h..no. Rehák je u mňa táraj a trtko. Musíme to vybaviť cez Obočiarovcov”, takto to v motákoch uviedol Marián Kočner. Sudca Truban verejne uviedol, že nemôže za to, ak o ňom niekto niečo vypisuje, Kočnera nepozná, nikdy s nim nič nemal, žiadny moták sa k nemu nikdy nedostal a môže niesť zodpovednosť len za to, čo urobil a nie za to, čo robí niekto iný. 

Nadácia Zastavme korupciu analyzovala rozsudky NS SR, ktoré sa týkajú ŠTS, a to za obdobie od 01.01.2022 do júna tohto roka. Zamerali sme sa aj na to, koľko rozsudkov NS SR zrušil ŠTS.  Spomedzi sudcov ŠTS Michal Truban patrí medzi tých sudcov, ktorým Najvyšší súd zrušil menej rozsudkov ako iným, celkovo za uvedené obdobie to boli tri. V trestnej veci (14T/9/2021) poškodzovania finančných záujmov EÚ a subvenčného podvodu mu zrušil len výrok o treste a nahradil ho vlastným výrokom o treste. Vytkol sudcovi len formálny nedostatok v súvislosti s  ukladaním súhrnného trestu. 

V trestnej veci (14T/2/2023) zasahovania do nezávislosti súdu už Najvyšší súd zrušil rozsudok Michala Trubana v celom rozsahu, pretože  sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení vo výroku o vine. Rovnako vytkol sudcovi aj procesné pochybenia.  Okrem iného uviedol: “si je vedomý toho, že nie je oprávnený ŠTS prikázať, ako má hodnotiť vykonané dokazovanie, avšak pokiaľ hodnotenie vykonaného dokazovania nie je v súlade s elementárnou logikou, potom sa so závermi vyjadrenými v napadnutom rozsudku nie je možné stotožniť”. 

V trestnej veci  (14T/4/2022) prijímania úplatku Najvyšší súd zrušil rozsudok Michala Trubana v celom rozsahu a obžalovaných oslobodil spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že sa skutok stal. Pôvodne sudca Truban uznal obžalovaných vinných zo spáchania trestného činu prijímania úplatku.    

V súvislosti s prijatou novelou Trestného zákona Michal Truban prerušil trestné konania v dvoch prípadoch, a to v trestnej veci bývalého predsedu SNS a exprimátora Žiliny Jána Slotu v prípade korupcie. Rovnako postupoval v máji pri bývalom špeciálnom prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi, obžalovanom z prijímania úplatku. Postup zdôvodnil pozastavením účinnosti niektorých paragrafov novely Trestného zákona Ústavným súdom SR. Novela totiž tresty za korupčné skutky výrazne znižuje. NS SR mu však nedal za pravdu, a minimálne v prvom prípade rozhodol, že vo veci sa má ďalej pokračovať v trestnom konaní. 

Igor Králik sa stal sudcom v roku 1995. Predtým pôsobil ako prokurátor, a to aj za bývalého režimu. V októbri 2004 sa stal sudcom vznikajúceho ŠTS. Od začiatku jeho fungovania bol poverený vedením a v marci 2005 bol vymenovaný za jeho prvého predsedu. V súčasnosti zastáva post podpredsedu a je dočasne poverený vedením  ŠTS. 

Z verejne dostupných zdrojov nebolo zistené jeho disciplinárne previnenie. Najvyšší súd mu  za obdobie od 01.01.2022 zrušil dva rozsudky. V drogovej trestnej veci (BB 4T/36/2018) a zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, kde bol Igor Králik predsedom senátu, rozsudok zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie. Dôvodom bolo porušenie prezumpcie neviny prvostupňovým súdom vo vzťahu k obžalovaným, ktorí boli v iných veciach, kde členovia senátu uzatvorili dohody o vine a treste s inými obvinenými, označení iniciálkami. 

V trestnej veci (PK 1TŠ/21/2005), nepriamej korupcie, kde bol Igor Králik predsedom senátu, Najvyšší súd rovnako zrušil rozsudok a vec vrátil na opätovné prejednanie. Problém bol v tom, že vina obžalovaných bola založená na výpovedi osoby, ktorá podala trestné oznámenie a následne participovala s orgánmi činnými v trestnom konaní na usvedčovaní páchateľov bez toho, aby bola riadne ustanovená za agenta. Dovolací senát uviedol, že dôkazy, ktoré boli získané obchádzaním zákonných podmienok na použitie agenta, sú neúčinné. 

Od vzniku ŠTS platilo pravidlo, ktoré nezmenili ani Igor Králik a ani Michal Truban, v časoch keď zastávali funkciu predsedu ŠTS, že funkciu sudcu pre prípravné konanie, ktorí rozhodujú napríklad o domových prehliadkach, nasadení odposluchov a podobne, vykonávali sudcovia, ktorí pôsobia na pracovisku v Banskej Bystrici. Zväčša išlo o 4 sudcov ŠTS. Voči tomu rozhodnutiu sa neskôr ohradili viacerí sudcovia ŠTS a tento postup bol aj mediálne kritizovaný. Až Ján Hrubala toto pravidlo zmenil. V súčasnosti tak funkciu sudcu pre prípravné konanie môže vykonávať každý sudca ŠTS.   

Nadácia Zastavme korupcia celkovo analyzovala rozhodnutia Najvyššieho súdu za 2,5 roka, ktoré sa týkajú ŠTS.  Z počtu 118 rozhodnutí, v 61 prípadoch NS SR rozhodol o odmietnutí podanej sťažnosti, odvolania alebo dovolania, či už išlo o podanie zo strany obvinených alebo prokurátora, v 12 prípadoch rozhodol iným spôsobom, (napríklad rozhodol o väzbe alebo rozhodol o zrušení poriadkovej pokuty,  o námietke zaujatosti a podobne) a v 45 prípadoch došlo k zrušeniu rozsudku, z toho NS SR v odvolacom konaní zrušil 39 rozsudkov ŠTS a v 6 pripadoch ako dovolací súd zrušil rozsudky NS SR v spojení s rozsudkami ŠTS.    

Z počtu 106 prípadov, tak v 61 prípadoch rozhodnutí NS SR konštatoval správnosť rozhodnutí ŠTS, čo činí 57,55 percentnú úspešnosť a 45 prípadoch rozsudkov konštatoval ich zrušenie, čo činí 42,45 percentnú neúspešnosť rozhodnutí ŠTS. K zrušeniu rozhodnutí  zo strany NS SR došlo, či už v prospech alebo neprospech obžalovaných alebo  prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry. Do zrušujúcich rozhodnutí sú počítané všetky rozsudky, kde došlo k zrušeniu rozsudku ŠTS, a to aj tie keď došlo k zrušeniu rozsudku len v časti napriklad vo výroku o treste. 

Je potrebné uviesť, že nejde o všetky rozhodnutia, ktoré vydal ŠTS, ale len tie, ktoré boli napadnuté, či už riadnym alebo mimoriadnym opravným prostriedkom. 

Pozreli sme sa tiež ktorému sudcovi ŠTS, či už vo pozíci samosudcu alebo v pozícií predsedu senát, NS SR zrušil rozsudky. Za uvedené obdobie najviac zrušených rozsudkov mal sudca Ján Giertli (celkovo 6 krát). 5 rozsudkov mal zrušené Jozef Šutka. Peter Pulman a Pamela Záleská mali zrušené 4 rozsudky. Rovnako 4 rozsudky mala zrušené aj Ružena Sabová, no v jednom prípade následne dovolací senát NS SR zrušil rozsudok NS SR, teda de facto mala zrušené len 3 rozsudky. V takom istom počte mali zrušené 3 rozsudky aj Michal Truban, Ján Hrubala, Emil Klemanič a Ján Buvala. Ostatní sudcovia mali zrušených 2 rozsudky a menej alebo žiadne.