Gedrova obhajoba nesedí, za milióny postavia na Ficovom úrade novú bránu, jazierko či altánok

Xénia Makarová, Zuzana Petková, Lukáš Diko, Nadácia Zastavme korupciu & ICJK

“ My riešime havarijný stav… Splašková voda nám vyráža v kuchyni,” 

uviedol šéf úradu vlády Juraj Gedra na návšteve Nadácie Zastavme korupciu po tom, čo upozornila na zakázku za päť miliónov eur, ktorú od neho získala firma Stanter. Jej majiteľ v minulosti podnikal s oligarchom blízkym Smeru, Norbertom Bödörom.

Haváriou a starými trubkami Gedra vysvetľoval, prečo v čase šetrenia vláda míňa milióny z peňazí daňových poplatníkov na rekonštrukciu svojho sídla. V skutočnosti vyjde oprava potrubí na niekoľko stotisíc eur a za zvyšok – 4,3 milióna eur, postavia vstupnú bránu, skrášlia okolie, vysadia záhradu s jazierkom a sochou sv. Juraja či postavia ozdobný altánok, ktorý sa nazýva gloriet. 

Zo zistení Nadácie a Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK) tiež vyplýva, že plány na skrášlenie okolia vládneho sídla a na zvýšenie bezpečnosti si nechala spraviť už predchádzajúca vláda Smeru v rokoch 2018 a 2019.

Čo všetko postavia

Celkovo je projekt za 4,9 milióna eur rozdelený na tri časti. Najviac bude stáť prvá – vstupná budova aj so záhradnou architektúrou za 4,3 milióna s DPH.

Nejde pritom o momentálnu haváriu, keďže plán na vybudovanie bezpečnejšieho vstupu si od spoločnosti AXA Projekt z Galanty objednal ešte v roku 2018 vtedajší šéf úradu vlády Igor Federič (Smer-SD). 

Bolo to v období, keď pred vládnou bránou protestovali stovky ľudí po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a v premiérskom kresle Roberta Fica vystriedal Peter Pellegrini.

V tom čase mala vláda obavy o bezpečnosť, mimoriadne zasadala aj bezpečnostná rada kvôli dlažobným kockám, ktoré sa našli v okolí premiérovho sídla. Napokon sa ukázalo, že ich zabudol reštaurátor pri oprave neďalekého Námestia slobody.

Súčasťou prvej časti je aj obnova záhrady. Založenie trávnika, revitalizácia trávnika, výsadba, ale aj fontána so sochou sv. Juraja a okrasným záhradným altánkom. To všetko vyjde milión eur.

K tomu ešte závlahový systém a vŕtaná studňa, dokopy za ďalších 200-tisíc eur.

Na otázku, či teda ide najmä o odstránenie havarijného stavu, Úrad vlády pôvodnú odpoveď aj argumenty svojho šéfa Gedru korigoval tak, že ,,zámerom je najmä: odstránenie havarijného technického stavu areálových rozvodov vody a dažďovej a splaškovej kanalizácie, výstavba nového vstupného objektu a vytvorenie oploteného medzipriestoru na kontrolu osôb a vozidiel vstupujúcich do chráneného areálu, obnova pamiatkových hodnôt historickej Lippayovskej záhrady a čestného nádvoria” a menoval ešte ďalších 5 bodov, ktoré sú predmetom zákazky.

Na havarijné trubky 393-tisíc eur

Druhou časťou zákazky je obnova hlavného nádvoria za 217-tisíc eur, ktoré sa podľa Gedru rozbije, pretože je nevyhnutná rekonštrukcia vodovodu a kanalizácie. Tretia časť je samotná oprava havarijného stavu vodovodu a kanalizácie a je vyčíslená na 393-tisíc eur. Zahŕňa rekonštrukciu vodovodu, splaškovej a dažďovej kanalizácie, ako aj rekonštrukciu existujúcej kanalizácie. Všetky ceny sú uvedené aj s DPH. 

Projekt rekonštrukcie vodovodu a kanalizácie zadal ešte v roku 2019 Matúš Šutaj Eštok, ktorý je v súčasnosti ministrom vnútra, v tom čase šéfoval Pellegriniho Úradu vlády.

Úrad vlády prvýkrát Nadácii na otázku, či v čase konsolidácie a úsporných opatrení, je potrebné investovať aj do skrášlenia záhrady uviedol, že ,,projekt nie je možné rozdeliť na časti, pretože sa menia všetky podzemné inštalácie, ktoré zasahujú do všetkých typov povrchov ako cesty, chodníky, záhrada. Aktuálne ani záhrada nespĺňa základné parametre priestoru nadregionálneho významu, ktorý je súčasťou štátnej reprezentácie Slovenska”. Neskôr sa vyhol odpovedi, či nová záhrada v zabezpečenom areáli bude aspoň v obmedzenej forme sprístupnená verejnosti ako napríklad tá pri Prezidentskom paláci.

Uspeli vďaka najnižšej cene

Zákazku získala firma Stanter vďaka tomu, že ponúkla najnižšiu cenu. 

Keď Nadácia o zákazke informovala prvýkrát pred pár dňami, prišla reakcia od konkurenčných firiem, ktoré poukazovali na nereálnosť niektorých položiek víťaznej ponuky.

Spomínali najmä položku za umelokamenný prefabrikát pre jazierko či posuvnú bránu. Obe položky víťaz nacenil okolo 25-tisíc eur, konkurencia reálne ceny vidí v násobne vyšších hodnotách.

Samotný úrad vlády pôvodne odhadol predpokladanú hodnotu nad 7 miliónov. ,,Z uvedených ponúk vyplýva, že hospodárska súťaž bola tesná a rozdiely medzi jednotlivými uchádzačmi nízke,” spresnil Úrad vlády.

Nižšie ceny hoci len pri 2 položkách oproti konkurencii mohli pri tak tesných rozdieloch vyhrať zákazku. Stanter napokon prišiel s cenou nižšou o 30 percent ako bola tá, ktorú očakával úrad. Ale je pravdou, že všetci uchádzači ponúkli cenu pod odhadom samotného úradu.

V stavebnom biznise sa pri tendroch vyskytuje prax, že súťažiaci “podlezie ceny”, vyhrá a neskôr sa cena cez dodatky k zmluve navyšuje. Prípadne sa naopak vypustia zo zákazky prvky, ktoré sú pre zhotoviteľa stratové.

Na otázku, či pri súťaži skúmali reálnosť cien víťaza, Úrad vlády uviedol, že postupoval v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, ktorý definuje situácie s mimoriadne nízkou ponukou. “Takáto situácia nenastala.”

Cena víťaza sa porovná s priemerom ostatných ponúk aj voči druhej najnižšej.

Faktom je, že v inej zákazke, kde figuruje Stanter, sa riešili pochybnosti o mimoriadne nízkej ponuke. Pri výstavbe nového pavilónu Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie konzorcium na čele so Stanterom dalo o takmer dva milióny eur nižšiu cenu než druhý v poradí a uzatvorenie súťaže opakovane presúvali pre pochybnosti o mimoriadne nízkej ponuke.

Referencia na záhradnícke práce

V súťaži na Úrade vlády sa od uchádzača očakávalo, že preukáže aj skúsenosti so záhradnými prácami, a to referenciami na predchádzajúce stavby. Stanter skúsenosti dokladoval potvrdením, že ich robil pre developerský projekt Orbis Nitra. Obe firmy sídlili na rovnakej nitrianskej adrese, na jar tohto roka sa Orbis začlenil do firmy Stanter.

Majiteľ Stanteru Milan Kreškóci bol navyše v čase referovaných záhradných prác aj v predstavenstve Orbis Nitra. Pri detailnejšom skúmaní dokumentov vidieť, že na referencii od Orbisu je meno Kreškóci. Vystavil si ju tak sám pre svoju inú spoločnosť (Stanter).

Nadácia a ICJK oslovili k zákazke aj firmu Stanter, čo hovorí k výhradám o nízkych cenách ako aj o personálnom prepojení. Na otázky Nadácie firma nereagovala. Podpredseda predstavenstva Stanteru Juraj Comorek reagoval ale na otázky ICJK stručne slovami ,,ďakujem, ale my nebudeme odpovedať, my sme súkromná spoločnosť, nie sme žiadna štátna inštitúcia. Ďakujem pekne, my nebudeme odpovedať na nič”.

Súčasťou referencie mali byť aj zelené strechy projektu Orbis Nitra. Hodnotiaca komisia si ich overovala podľa odpovede pre Nadáciu cez “internetové rozhranie”. Keď si takto overovala projekt aj Nadácia, zistila, že oproti pôvodnému návrhu nie sú “zazelené” všetky strechy projektu Orbis Nitra. A minimálne na polovici jednej z budov sú solárne panely.

Známy premiérových známych

Vlastník Stanteru Kreškóci okrem podnikateľského prepojenia na Bödöra v minulosti figuroval aj vo firme Herman Steel. Tú po ňom prebral Štefan Herman, ktorý si krátko na to založil inú stavebnú spoločnosť s podobným predmetom činnosti a názvom HF Steel, pričom HF boli pravdepodobne iniciálky priezvisk majiteľov, okrem Hermana to bol Ladislav Fico, brat premiéra. Spolu podnikali 10 rokov, do roku 2012. V minulosti, keď bol Smer pri moci, čelila strana otázkam, či HF Steel nezarába na štátnych zákazkách.

Na otázku Nadácie, či sa premiér osobne pozná s Kreškócim zo Stanteru, Úrad vlády reagoval, že sa s konateľom osobne nepozná. Nadácia preto otázku upresnila, že myslela vlastníka Stanteru, Kreškóciho staršieho. Práve ten podnikal v minulosti s Bödörom, bol v orgánoch Orbisu a po ňom prevzal inú firmu Hermann, ktorý neskôr podnikal s Ficovým bratom. 

Na spresnenú otázku už Úrad vlády nereagoval.

Vyššia bezpečnosť

Zdroj, ktorý nechcel byť menovaný, pre Nadáciu uviedol, že úrad prípadných záujemcov informoval o špecifikách zákazky. Ten, kto bude realizovať tento projekt, musí zabezpečiť koordináciu prác s dodávateľom bezpečnostných technológií.

Bolo to v čase po atentáte na premiéra a hovorilo sa aj o dodávke špeciálnych bezpečnostných prvkov, ktoré dodá iná firma, než víťaz, ktorý bude rekonštruovať. V centrálnom registri sa zatiaľ zmluva na tieto dodávky nenachádza a je možné, že bude utajená, keďže ide o bezpečnosť premiéra. 

Aj ľudia blízki predchádzajúcemu kabinetu Igora Matoviča, ktorý je hlavným oponentom Fica, potvrdili, že priestory úradu, najmä okolie vládnej budovy potrebovalo lepšie zabezpečenie. Matovičov šéf úradu Július Jakab si ale nevedel spomenúť, prečo nepokračovali v projektoch, ktoré pripravili jeho predchodcovia ešte za tretej Ficovej vlády.