Ficovi a Kaliňákovi s bytmi pomáhal Bašternák. Môžu o ne prísť.
Okolo oboch politikov Smeru sa spomínalo mnoho luxusných realít.
Prokurátor Ján Šanta zo Špeciálnej prokuratúry na protikorupčnom festivale Pucung, ktorý organizovala Nadácia Zastavme korupciu, naznačil, že Robertovi Ficovi s Robertovi Kaliňákom (obaja Smer) hrozí pri preukázaní obvinení prepadnutie majetku.
Dôvodom je, že v ich obvinení sa spomína zločinecká skupina, v prípade ktorej býva často vznesený aj návrh na zaistenie a prepadnutie majetku.
U oboch bývalých vysokých predstaviteľov štátu je situácia s ich majetkami špecifická. Napriek tomu, že sa v súvislosti s nimi spomínalo mnoho luxusných nehnuteľností, reálne vlastnia len zlomok.
Najprv v luxusnom byte, potom v kaštieli
Fico dokonca nevlastní žiadny byt či dom. Podľa posledného verejného majetkového priznania vlastní podiel vo vinici a podiely na zdedenej pôde.
Od svojho druhého premiérskeho obdobia žil Fico v podnájme v byte v lukratívnej časti Bratislavy, ktorý patril Ladislavovi Bašternákovi. Keď ho odsúdili ako daňového podvodníka, „Ficov“ byt v roku 2019 prepadol štátu.
Aj nehnuteľnosti, v ktorých sa expremiér následne zdržiaval, mu priniesli skôr negatívnu publicitu. Nadácia napríklad na poslanca Fica podala podnet do parlamentu v súvislosti s užívaním luxusného kaštieľa.
Obchodný podiel od Bašternáka
Niekdajší minister vnútra Kaliňák vlastní s manželkou niekoľko bytov v centre Bratislavy a posledné dva roky aj rekreačnú chatu pri Gabčíkove. Oveľa zaujímavejšie sú však nehnuteľnosti, napísané na nemu blízke firmy.
Zatiaľ čo Fico si od odsúdeného Bašternáka prenajímal byt, Kaliňák od neho odkúpil časť firmy B.A. Haus, ktorá sa orientuje na prenájom nehnuteľností.
B.A. Haus vznikla ako eseročka po lete roku 2007. Jej dvomi rovnocennými vlastníkmi boli Bašternák a právnik Marek Turčan. Ten s vtedajším ministrom Robertom Kaliňákom podnikal, bol jeho susedom a nahradil ho v niektorých firmách, keď vstúpil Kaliňák do politiky.
Krátko na to sa B.A. Haus zmenil z eseročky na akciovú spoločnosť. Čo okrem iného znamená, že ak má firma viac ako jedného akcionára, nie sú v obchodnom registri viditeľní.
Až pri podrobnejšom pátraní v dokumentoch firmy sa dá zistiť, že medzi jej akcionárov rýchlo pribudol vtedajší minister financií Ján Počiatek (Smer).
Kaliňák kúpil 16 percent firmy od Bašternáka v roku 2013, mal za to zaplatiť 430-tisíc eur. O tomto vlastníckom prepojení sa však verejnosť dozvedela až z roku 2016 vďaka informáciám od whistleblowera Filipa Rybaniča.
Vlastníci firmy by mali byť viditeľní napríklad z ich každoročného minimálne jedného stretnutia a na podpísaných dokumentov. Tak to bolo u Počiatka. Pri Kaliňákovi sa nový akcionár neobjavil nikde ani po troch rokoch, čo nie je bežné.
Nová firma kupuje drahé domy
V každom prípade, Kaliňák sa takto dostal do firmy s majetkom niekoľko miliónov eur. Hoci má B.A. Haus posledné roky tržby okolo 300-tisíc eur, čo zodpovedá zhruba 25 tisíckam mesačne, vlastní nehnuteľnosti v násobne vyšších hodnotách.
Podľa analýzy Nadácie Zastavme korupciu väčšinu z nich nadobudla v prvom roku svojej existencie. Nejde o priemerné reality, v portfóliu má lukratívne nehnuteľnosti medzi bratislavským Hradom a Slavínom. Žiadna z nich nie je založená, či už v prospech banky za hypotéku alebo inému subjektu za pôžičku.
Otázne je, odkiaľ na ich kúpu B.A. Haus fungujúci len niekoľko mesiacov zobral zdroje. Prvé zverejnené dáta hospodárenia sú za rok 2009, ktoré obsahujú aj výsledky za predošlý rok. Z nich vidieť, že už rok po vzniku mala firma majetok v účtovnej hodnote tri milióny eur, takmer výlučne v nehnuteľnostiach.
Podľa účtovných výkazov ich financovala z dlhodobých záväzkov. Teda peňazí, ktoré firme niekto požičal. Kedy a akým spôsobom ich mala vrátiť, ale jasné nie je, tieto záväzky sú evidované v kolónke „ostatné“.
Pri bankových transakciách od B.A. Hausu smerom k vtedajším dvom ministrom, na ktoré upozornil Rybanič, bola ale poznámka „splátky pôžičiek“.
Môže to naznačovať, že Počiatek a neskôr aj Kaliňák sa podieľali na úvodnom financovaní B.A. Hausu. Aj polícia mala preveriť, či sa vtedajší minister kúpou hodnotného podielu vo firme za relatívne nízku sumu nedopustil protizákonného konania. Po pol roku NAKA odmietla vôbec začať trestné stíhanie. Z aktuálneho Kaliňákovho obvinenia už vieme, že toto odmietnutie nebolo spontánne. O kroky vyšetrovateľa sa intenzívne zaujímalo vedenie polície aj samotný exminister.
Počiatek od volieb „upratuje“
Smerácky minister Počiatek mal s Bašternákom viacero realitných prepojení. Obaja vlastnili B.A. Haus, mali susedné apartmány na Donovaloch so spoločnou príjazdovou cestou. Počiatek tiež vlastnil byt v komplexe Bonaparte, ktorý stavala Bašternákova firma.
To sa však zmenilo. Od parlamentných volieb 2020 Počiatek vo svojom realitnom biznise poupratoval a v súčasnosti už na Slovensku priamo nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.
V rámci vysporiadania bezpodielového vlastníctva manželov (BSM) sa väčšina nehnuteľností presunula na jeho manželku a niečo daroval aj dcére (koncom roka 2020 dostala do daru byt v Bonaparte).
K vysporiadaniu BSM nemusí dôjsť len v súvislosti s rozvodom. Dôvodom môže byť aj to, že niektorý z manželov podniká. A takýto postup využívajú aj ľudia, ktorí sa obávajú stíhania a prepadnutia majetku.
Rozchod po 20 rokoch
Po vyše dvoch dekádach spoločného podnikania vo firme FoRest z oblasti gastra sa s Počiatkom rozlúčil aj Kaliňák, keď z nej pred rokom odišiel.
„Odkedy som odišiel z politiky, rozhodol som sa skonsolidovať svoje aktivity. FoRest splnil svoju historickú úlohu,“ vysvetlil Kaliňák pre Index Sme.sk.
Zároveň sa FoRest presťahoval na lukratívnu adresu pri bratislavskom Slavíne do vily, ktorú krátko na to darovaním získala Počiatkova manželka.
Na rýchlom presune práve tejto nehnuteľnosti na manželku zrejme záležalo, pretože s darom sa nečakalo na vysporiadanie BSM. To oficiálne nastalo o týždeň neskôr.
Cez vysporiadanie BSM sa Počiatkova manželka v závere augusta stala aj jedinou vlastníčkou apartmánu na Donovaloch.
Susedný apartmán vlastnil Bašternák, ktorý ho pred odsúdením daroval svojej manželke. Apartmán je predmetom odporovacej žaloby, ktorá zisťuje, či tento presun nebol len účelový, keďže Bašternákovi hrozilo prepadnutie majetku (a nakoniec k nemu aj došlo).