Mal podplácať exministra, pred súd nepôjde. Novela už „vysekala“ najmenej 1324 osôb

Zuzana Petková, Ľubomír Daňko

Nadácia Zastavme korupciu analyzovala dopady vládnych zmien na trestnú politiku štátu.

Bývalý poslanec a neskôr exminister Gábor Gál mal prijať 50 tisíc eur a možnosť poľovať v revíri za to, že vybaví na pozemkovom fonde prenájom pôdy. Kým exminister by sa mal postaviť pred súd, obvinenému z podplácania vďaka novele Trestného zákona nič nehrozí. Prokuratúra zastavila voči nemu trestné stíhanie, lebo skutok je premlčaný. 

Podobne sa to stalo aj v prípade, keď mal podnikateľ Peter Košč podplácať špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Rovnako bolo voči nemu zastavené trestné konanie. Novela znížila tresty a premlčacie lehoty v korupčných trestných činoch, čo prakticky omilostilo tých, ktorí podplácali. Verejných činiteľov, ktorí sa korumpovať nechali, čakajú až na výnimky len podmienečné tresty.

Netýka sa to však len korupcie, ale aj daňových podvodov či krádeží. Novela, platná od augusta minulého roka, „vysekala z problémov“ najmenej 1324 osôb. Ich skutky boli premlčané, prípadne boli vďaka mäkším pravidlám prepustení na slobodu alebo sa z nich stali len priestupky.

Susko prestal zverejňovať dáta

Nadácia Zastavme korupciu podrobne analyzovala dopady novely Trestného zákona za prvých šesť mesiacov jej platnosti. Vychádzala z dát, ktoré zverejňuje prokuratúra a Zbor väzenskej a justičnej stráže. Ide o veci, ktoré polícia vyšetruje, prípadne boli právoplatne skončené a páchatelia sa dostali do väzenia.

Do týchto čísel nie sú započítané prípady, ktoré sú na súdoch. Ministerstvo spravodlivosti, ktoré vedie Boris Susko (Smer-SD), totiž od júna, teda tesne pred začiatkom platnosti novely, prestalo zverejňovať štatistiky. Z nich by sa dalo vyčítať, koľko je na súdoch obžalôb, či koľko trestných konaní zastavili kvôli premlčaniu.  

Novela, ktorá priniesla miernejšie tresty a kratšie premlčacie lehoty, mala vplyv nielen na prepustených či obvinených, ale spolu s ďalšími systémovými zmenami aj na vývoj kriminality. Polícia objasňuje dramaticky menej korupcie, ekonomickej trestnej činnosti či prania špinavých peňazí.

Štát pripravil o jedenásť miliónov. Beztrestne

Z dôvodu novely Trestného zákona bolo zatiaľ zastavených 79 prípadov z dôvodu premlčania voči 104 obvineným osobám v celkovej škode takmer päť miliónov eur.

Za štatistikami sú viac než len čísla. 

Čím menej korupčných a daňových vecí sa dostane pred súd, tým väčšie môžu byť úniky zo štátneho rozpočtu. V situácii, keď štát šetrí a občania doplácajú na úsporné opatrenia, môžu tieto škody pocítiť aj na životnej úrovni. 

Novela napríklad zastavila trestné konanie aj voči podnikateľovi, ktorý podplácal daňových úradníkov. Peniaze im podľa obvinenia nosil za to, „aby z titulu svojich funkcií vykonali opatrenia smerujúce k bezproblémovému vyplateniu nadmerných odpočtov.“ Od roku 2015 do 2018 na úplatkoch odovzdal 140 tisíc eur. Štátnu kasu pripravil o viac než 11,5 milióna eur. Presne toľko peňazí mu daňový úrad vyplatil na nadmerných odpočtoch DPH (vratkách), na ktoré nemal zo zákona žiadny nárok. 

Zastavené stíhania sa týkajú aj viacerých prominentných osôb, ktorých činy mohli mať rovnako dopad na verejné financie a Slovensko pripravili o peniaze. Napríklad exministra financií Jána Počiatka, ktorému zrušili obvinenie pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, kde štátu vznikla škoda okolo 16 miliónov eur.

Čo je za poklesom objasnenej kriminality

Polícia objasňuje omnoho menej trestných činov. Vplyv na to mala novela, keď napríklad daňový podvod do 20 tisíc eur už viac nie je trestným činom. 

Kým v roku 2022 evidovala polícia 43 trestných stíhaní za daňové podvody, vlani to bolo len 17. Pokiaľ ide o krátenie dane, je to podobne. Počet vyšetrovaných prípadov za sledované obdobie klesol o viac než stovku. 

Okrem novely sa zrejme pod nižšiu objasnenosť podpísali aj ďalšie systémové zmeny, najmä zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Hoci ministerstvo vnútra a spravodlivosti tvrdia, že ich plnohodnotne nahradili v rámci reformy polície a tiež novým odborom na Generálnej prokuratúre, čísle svedčia o inom. Na objasňovanie kriminality malo zrušenie ÚŠP a NAKA zatiaľ negatívny vplyv. Práve tieto špecializované útvary sa zameriavali na vyšetrovanie korupcie a organizovaného zločinu.

Kým v roku 2022 vyšetrovali policajti 66 prípadov prijímania úplatkov vo verejnej sfere, vlani to bolo už len 17, z ktorých objasnili deväť.

V rozpore so záujmami EÚ

Práve na väčší postih skorumpovaných politikov či verejných funkcionárov tlačí Európska komisia. Na boj proti tejto kriminalite chystá novú smernicu. “Korupcia veľmi škodí spoločnosti, našim demokraciám, hospodárstvu a jednotlivcom. Narúša fungovanie inštitúcií, od ktorých sme závislí, a oslabuje ich dôveryhodnosť, ako aj schopnosť vykonávať verejné politiky a poskytovať kvalitné verejné služby,” odôvodňuje komisia navrhované smerovanie trestnej politiky.

Proti hospodárskym záujmom Európskej únie, ktorej je Slovensko zatiaľ členom, je aj skutočnosť, že klesá objasnenosť s podvodmi s eurofondami či podozrení z prania špinavých peňazí. 

Pokiaľ ide o legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, v roku 2022 sa vyšetrovatelia zaoberali 119 prípadmi v celkovej hodnote 43,5 miliónov eur. V roku 2024 to bolo len 59 prípadov za deväť miliónov eur.

Okno v štatistikách

Dáta, ktoré štát zverejňuje, neposkytujú celý obraz. Dôvodom je skutočnosť, že ministerstvo prestalo publikovať čísla za súdy. Nie je teda jasné, koľko obžalovaných novela „omilostila,“ okrem médiami sledovaných ľudí ako bol podnikateľ Peter Košč. Ak by sa k číslam z prokuratúry prirátali aj tie zo súdov, počet “amnestovaných” by bol ďaleko vyšší.

Podľa informácií Nadácie Zastavme korupciu štatistické údaje a informácie chýbajú aj súdom a predsedovia si ich posielajú medzi sebou.

Zo štatistík zboru väzenstva je možné vyvodiť záver, že v dôsledku novely Trestného zákona bolo prepustených na slobodu ďalších 446 osôb.