Na COVID nákupy minuli hmotné rezervy desiatky miliónov, bez súťaže a s tajomstvami

Správa štátnych hmotných rezerv súťažila v “covidovom” roku len necelých 9 percent z objemu nákupov, aj to nie otvorene. Pokračuje aj v roku 2021.

Keď nastúpila vláda Igora Matoviča uprostred prvej vlny pandémie COVIDu 19, našla podľa premiéra namiesto zásoby testov a rúšok len prázdne sklady. Bolo pochopiteľné, že Správa štátnych hmotných rezerv musela narýchlo a bez súťaže nakúpiť zdravotnícke pomôcky. Ibaže v “nesúťažnom” trende pokračoval štát aj neskôr a nové vedenie hmotných rezerv navyše otvorilo nákupný systém, z ktorého informácie tají a znemožňuje tak verejnú kontrolu.

Nadácia Zastavme korupciu analyzovala v spolupráci s portálom Transparex dáta z verejných obstarávaní Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) za rok 2020 a 2021, kedy krajina čelila ochoreniu COVID 19. Štátna inštitúcia  zabezpečuje pre nemocnice a úrady testy, ochranné obleky, respirátory a ďalšie pomôcky. Z analýzy vyplýva, že vyše 91 percent objemov nákupov zazmluvnila vlani so súkromnými firmami bez akejkoľvek súťaže.

Dialo sa tak za bývalého šéfa Kajetána Kičuru, najdlhšie väzobne stíhaného nominanta bývalej vlády. Stíhaný je za úplatky v tendroch, ktoré však nesúviseli s “covid” obstarávaniami. Nesúťažne nakupovala aj jeho nasledovníčka Lucia Gocníková. A nový predseda Ján Rudolf zaviedol namiesto otvorených súťaží dynamický nákupný systém, údaje z neho sa rozhodol počas jeho dvojročného fungovania neposkytovať.

Uspeli aj “strelci” – firmy s celkom iným zameraním

Hmotné rezervy za rok 2020 nakúpili zdravotnícky materiál v celkovej hodnote takmer 128 miliónov eur (sumy sú uvedené bez DPH, ide o objem, ktorý vysúťažili, celý ho nemuseli vyčerpať). Z toho 116, 5 miliónov eur šlo na nákupy bez akejkoľvek súťaže.

Rezervy využívali takzvané priame rokovacie konanie, teda oslovili jednu alebo viac firiem a o nákupe rokovali iba s nimi. Zákon stanovuje, že tak môže urobiť pri mimoriadnych situáciách, akou bola aj pandémia. Výhodou takéhoto postupu je výrazné urýchlenie procesu. Pri priamych nákupoch je však  väčšie riziko, že štátnu zákazku nezíska najlepší a najlacnejší dodávateľ, ale skončí vo firmách blízkych politikom alebo štátnym funkcionárom.

Za prvé štyri mesiace minulého roka SŠHR nakupovala zdravotnícky materiál výhradne prostredníctvom priamych rokovaní. Bolo to počas prvej vlny pandémie, na ktorú trh nebol pripravený. Kičura vtedy obstaral rúška a respirátory od neznámych firiem Lacorp a A-testing, za čo ho po výmene vlády nová koalícia kritizovala. Spoločnosti so zmluvami za 29 a 11 miliónov eur sa tak zrazu stali najväčšími dodávateľmi rezerv. Nové vedenie neskôr vyjednalo vrátenie miliónov z týchto sporných obchodov.

Takzvaní “strelci” – teda súkromné spoločnosti, ktoré predtým nemali so zdravotníckym biznisom nič spoločné a odrazu získali veľké zákazky, uspeli aj po Kičurovom odchode. Aj keď nešlo o také finančné objemy, uspeli priamo a bez súťaže. Napríklad firma Autocomodex rent & car, ktorá obchodovala s autami, sa zúčastnila podľa Transparexu verejného obstarávania len raz a len na hmotných rezervách. Zmluvu na dodávku zdravotníckych pomôcok za 50 tisíc eur s ňou podpísal J. Rudolf.

Na otázku, prečo rezervy na priamo oslovili práve firmu obchodujúcu s autami priamo neodpovedali: „Podpis zmlúv so spoločnosťami IVIO, s.r.o. a AUTOCOMODEX rent  & car, s.r.o. bol realizovaný na základe uskutočneného priameho rokovacieho konania elektronickou formou.“

PPSK invest družstvo je zase stavebná spoločnosť, ktorá sa na verejnom obstarávaní zúčastnila celkom 25 krát, pritom v 24 prípadoch išlo o stavebné práce a len raz o zdravotnícke dodávky. So zmluvou za tri milióny eur sa stali jedným z najväčších dodávateľov SŠHR počas pandémie.

Na to, že “vystrelia” spoločnosti s inou obchodnou históriou ešte nemusí byť nič podozrivé, ak splnia zákonné podmienky. Po nástupe COVIDu sa viaceré preorientovali na trhu na nový predmet činnosti.

Nováčikom vo verejnom obstarávaní bola tiež Cherry Promotion SK, zmluvu na vyše tristotisíc s ňou uzavrela Gocníková. Doposiaľ pritom nie je zapísaná s registri partnerov verejného sektora, čo je jedna z podmienok obchodovania so štátnymi úradmi.

„SŠHR SR sa v súčasnosti nevie vyjadriť k spôsobu, akým bývalé vedenie vyberalo a pristupovalo k podpisu zmlúv s ostatnými Vami uvedenými spoločnosťami.“ Reagovala na otázky hovorkyňa SŠHR. Dodala, že v rámci prieskumu trhu, ktorý bol v tom čase realizovaný, bol zasielaný formulár viacerým hospodárskym subjektom za účelom preverenia možností dodania zdravotníckych pomôcok. Na základe čoho bol spomínaný formulár zaslaný aj spomínaným firmám, sme sa nedozvedeli.

Priamo testy aj ochranné obleky

Prvá vlna ustala koncom apríla a na druhú vlnu mal štát dostatok času na prípravu. Hmotné rezervy však aj potom nakúpili za takmer 60 miliónov eur bez súťaže. Z toho 51 miliónov minuli na testy, ktoré obstarali narýchlo kvôli celoplošnému testovaniu. Hlavným dodávateľom je spoločnosť Eurolab Lambda, ktorá kraľuje rebríčku najväčších obchodných partnerov SŠHR za minulý rok. Bez súťaže sa ale nakúpili aj rukavice, obleky a ďalšie ochranné prostriedky za viac ako 8 miliónov eur.

“Potreba nákupu týchto položiek vyplynula z uznesenia vlády a požiadaviek vznesených ministerstvom zdravotníctva,” reagovala Natália Petríková zo SŠHR a odvolala sa na konkrétne vládne dokumenty. Správa rezerv pri zabezpečení pohotovostných zásob využíva podľa nej štandardné postupy vo verejnom obstarávaní.

Objem nákupov, ktoré neboli zadané priamo ale po prvej vlne predsalen vzrástol. V máji až decembri šlo o tovar za viac ako 11 miliónov. Aj v tomto prípade však klasická súťaž prebehla len pri nákupe ochranných oblekov za 2,3 milióna eur. Zvyšných približne 9 miliónov sa minulo v takzvanom dynamickom nákupnom systéme (DNS).

Ten zaviedlo nové vedenie. Ide o postup nákupu, pri ktorom sa špecifikujú tovary, ktoré sa v rámci neho budú nakupovať. Následne sa doňho prihlásia záujemcovia, ktorí ich dodávajú. Štát ich potom pri každom nákupe vyzve, aby predložili ponuky, ktoré vyhodnotí a najvýhodnejšiu príjme.

Výhodou DNS je, že je menej administratívne náročný a rýchlejší. Za menej transparentný sa považuje preto, že ak sa na začiatku nastavia diskriminačné podmienky, ktoré zvýhodňujú niektorých dodávateľov, po spustení DNS ich už nemožno meniť.

Cez DNS, ale s tajnosťami

Práve takýto anonymný podnet na možnú diskrimináciu dostala Nadácia Zastavme korupciu ešte minulý rok. Vyžiadala si preto podľa infozákona viaceré informácie k zákazke s firmou LABO SK, ktorú chcela preveriť. Okrem iného, ktoré ďalšie firmy sa uchádzali o zákazku, či boli vylúčené a na základe čoho a aké cenové ponuky prišli.

Hmotné rezervy odmietli informácie sprístupniť s vysvetlením, že po dobu trvania DNS, teda dva roky, nemôžu zverejňovať ani názvy súťažiacich firiem, lebo by tým ohrozili súťaž. Nadácia SŠHR žalovala a súd vyhrala.

Sudca Krajského súdu Vlastimil Pavlikovský označil názor rezerv za fabuláciu. “Možno s pochybnosťami kalkulovať aj s takou eventualitou, že odhalením totožnosti účastníkov DNS môže byť podnetom k vytvorenie tlaku na súťažiteľov poskytnúť nižšiu cenu alebo iný atribút konkurencieschopnosti, čo je nepochybne želaný efekt,” dodal.

Hmotné rezervy napriek tomu informácie opäť odmietli poskytnúť, pričom prišli s novou argumentáciou. Verejné obstarávanie vždy musí podliehať verejnej kontrole a preto sa Nadácia odvolala, ak neuspeje, opäť sa bude o informácie súdiť.

V obstarávaniach bez otvorenej súťaže pokračuje SŠHR aj v roku 2021. Podľa Transparex boli obstarané tovary a služby až za  44 mil eur. Zo 72 zákaziek sa reálne súťažila len jedna, a to na strážne služby, kde bolo predložených päť ponúk. Zvyšných 71 išlo cez dynamický nákupný systém, priamym rokovacím konaním alebo priamym zadaním. Otvorene sa súťažilo len 0,2 percenta všetkých zákaziek.

Tab.1: Najväčší dodávatelia zdravotníckeho tovaru pre SŠHR za rok 2020

*so spoločnosťami LACORP a A-testing uzavrelo zmluvy ešte bývalé vedenie SŠHR. Nové vedenie vyjednalo vrátenie 8,2 milióna eur zo sporných zmlúv.