Zákon proti mimovládkam je v rozpore s právom EÚ a môže byť ďalším dôvodom na stopnutie eurofondov

Poslanci NR SR budú tento týždeň hlasovať o zákone z dielne SNS, ktorý ovplyvní fungovanie neziskoviek. Vládni poslanci sa chystajú návrh podporiť napriek tomu, že viaceré časti návrhu zákona sú v rozpore s právom Európskej únie. 

Nadácia Zastavme korupciu upozorňuje, že po zrušení ÚŠP a príprave zákona o RTVS, Slovensku hrozí, že bude musieť opäť Európskej komisii vysvetľovať, prečo prijíma zákony v rozpore s právom EÚ. “Ak tento krok nebudeme vedieť zdôvodniť, je možne, že Európska komisia pozastaví Slovensku vyplácanie peňazí z plánu obnovy. Vládna koalícia týmto zákonom zbytočne vystavuje Slovensko tomu, že príde o peniaze z EÚ, a to len z dôvodu, aby si SNS mohla splniť svoj populistický sľub,” hovorí Ľubomír Daňko, právnik Nadácie Zastavme korupciu.

Podľa zákona sa každá neziskovka, ktorá za rok dostane viac ako 5 tisíc eur zo zahraničia, bude musieť registrovať a pri svojom mene v každom styku uvádzať označenie, že ide o “organizáciu so zahraničnou podporou”. V prípade nesplnenia tejto povinnosti jej hrozí pokuta až do 5 tisíc eur alebo jej zrušenie. 

Zastavme korupciu upozorňuje, že poslanci sa zrejme inšpirovali v susednom Maďarsku. Slovenský zákon je však ešte prísnejší. Maďarská vláda tieto povinnosti ukladala až pri zahraničnom príjme nad 20-tisíc eur. Nižšie boli aj schválené pokuty 30 až 2.700 eur.

Daňko upozorňuje, že v prípade Maďarska rozhodol v roku 2020 Súdny dvor EÚ: “Zákon, ktorý schválila  maďarská vláda je v rozpore s právom EÚ, konkrétne v rozpore s voľným pohybom kapitálu, právom na slobodu združovania, právom na osobný a rodinný život a právom na ochranu osobných údajov.” Nadácia pripomína, že Súdny dvor vtedy upozornil, že takouto stigmatizáciou týchto združení a nadácií môžu voči nim vytvoriť atmosféru nedôvery, ktorá je spôsobilá odrádzať fyzické alebo právnické osoby z iných členských štátov alebo tretích krajín od toho, aby im poskytovali finančnú pomoc. Problémom je tiež rozdielny prístup k organizáciám, ktoré prijímajú financie zo zahraničia. Zákon ich totiž zaťažuje dodatočnými formalitami a administratívnou záťažou. 

Nadácia tiež upozorňuje na nekvalitnú textáciu zákona. “Napríklad nie je zrejmé, kto sa bude považovať za zahraničnú fyzickú alebo právnickú osobu, alebo či limit 5 tisíc eur sa má počítať samostatné pre každého darcu zo zahraničia alebo sa tieto dary sčítavajú,” vysvetľuje Daňko.