Na ministerstve hospodárstva od dnes zasadá komisia, ktorá má nakúpiť ďalšie milióny testov. Nadáciu Zastavme korupciu prizval minister hospodárstva Richard Sulík ako pozorovateľa. Pri nákupe by sa podľa nadácie mal vyhnúť chybám, ktoré vláda urobila, keď obstarávala 13 miliónov antigénových testov za viac než 50 miliónov eur.
Nákup antigénových testov sa stal predmetom viacerých podozrení aj politických bojov. Najmä preto, že hlavným dodávateľom sa stala spoločnosť Eurolab Lambda, ktorá mala dlh voči štátu. Opozícia tiež poukazovala na personálne prepojenie, konateľ firmy totiž prevádzkuje aj súkromnú školu v Trnave, ktorú navštevujú deti premiéra Igora Matoviča.
Minulý týždeň Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR), ktorá obchod manažovala, umožnila Nadácii Zastavme korupciu ako v poradí druhej organizácii nahliadnuť do dokumentácie. Hoci sa rezervy snažili urobiť viac, než len splniť zadanie od vlády a ministerstva zdravotníctva, štát sa podľa nadácie nesprával ako najlepší hospodár. Nadácia podklady, ktoré sprístupnila SŠHR, konzultovala aj s expertom na verejné obstarávanie a vedcom.
Hmotné rezervy nakupovali testy narýchlo. Vzhľadom na časovú tieseň ich obstarávali cez priame rokovacie konanie. Táto metóda umožňuje osloviť priamo jednu firmu a uzavrieť s ňou zmluvu. Rezervy však postupovali nadštandardne. Pokúsili sa osloviť viac možných uchádzačov. Spôsob, akým sa to udialo podľa Miroslava Cáka z právnej kancelárie AGM vyvoláva pochybnosti.
Rezervy totiž dali firmám na predloženie ponúk menej ako jeden pracovný deň. Ministerstvo zdravotníctva ich nákupom testov poverilo piatok 9. októbra, pričom testy mali byť na Slovensku najneskôr do troch týždňov, keď prebiehalo plošné testovanie.
SŠHR v piatok o 17. hodine oslovila predchádzajúcich dodávateľov a zverejnila výzvu na webe. Na prípravu ponúk mali firmy víkend, pričom si mali zohnať a preložiť aj vyjadrenie výrobcov testov, ktorí boli zo zahraničia. Na ponuky sa čakalo len do pondelka dopoludnia.
„Nie je možné očakávať, že firmy budú schopné získať všetky požadované podklady do ponuky v priebehu víkendu. Verím, že keby lehota na ponuku pripadla čo i len na dva celé pracovné dni, počet ponúk by bol vyšší,“ komentoval Cák. Časový priestor na to bol, zmluvu s víťazom rezervy uzavreli až v piatok 16. októbra.
Spoločnosť Eurolab Lambda pritom mala podľa SŠHR vedieť preukázať už v pondelok, aká je skladová kapacita kórejského výrobcu a že vie dodať 10 miliónov testov. V kombinácii s tým, že má známych vo vláde, ktorí mohli vedieť o plánovanom plošnom testovaní, je na mieste otázka, či nemohla byť vo výhode a mať informácie vopred.
Ponuku predložilo celkovo 15 firiem. Úspešné boli nakoniec tri. Najväčšiu časť – 10 miliónov testov štátu dodal Eurolab Lambda, kus za 3,95 eura. Zvyšné tri milióny nakúpili za 3,90 a 4,45 eura.
Do súťaže sa však hlásili aj firmy s lepšími ponukami. Medzi nimi napríklad spoločnosť JEMO Trading. Tá bola podľa ponuky, ktorú predložila, schopná dodať do troch týždňov minimálne tri milióny testov po 2,96 eura za kus. Ponuku už rezervy nevzali do úvahy, firma ju podľa vyjadrenia pracovníčok SŠHR poslala po termíne. E-mail prišiel o 12.09 hod., rezervy akceptovali ponuky, ktoré prišli do 12.00. V dokumentácii sa však uvádza, že JEMO trading ponuku neposlali vôbec.
Postup firiem podľa spolupracujúceho právnika nie je štandardný. „Podľa metodických dokumentov Protimonopolného úradu by následné odstúpenie od už raz predloženej ponuky mohlo indikovať kartelovú dohodu,“ konštatuje Cák.
Nejasnosti sú aj ohľadom špecifikácie testov. Minimálne požiadavky na testy stanovilo ministerstvo zdravotníctva v zadaní. Od výrobcov sa požadovalo, aby testy dosahovali senzitivitu aspoň 93 percent a špecificitu aspoň 99 percent.
Komisia, ktorá vyhodnocovala obstarávanie, kontrolovala plnenie podmienky podľa príbalového letáka testov. Boli v nej aj odborníci ministerstva zdravotníctva a Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Testy Panbio od spoločnosti Abbott však majú senzitivitu len 91,4 percenta. Firma s nimi napriek tomu uspela. Ministerstvo zdravotníctva na naše otázky nereagovalo. Za ŠÚKL reagovala hovorkyňa: „Vo všetkých prípadoch boli parametre posudzované v súlade s dodanou dokumentáciou ku konkrétnej šarži.“
Spomínané hodnoty špecificity a senzitivity navyše testy dosahujú len v prípade symptomatických pacientov. Uvádza sa to v príbalovom letáku. Toto sa však v špecifikácii predmetu zákazky nespomína.
Na Slovensku sa testy použili plošne na celé obyvateľstvo. Teda aj na bezpríznakových pacientov. Leták tiež uvádza, že pozitívne výsledky AG testov by sa mali preveriť PCR testami, čo Slovensko nerobilo.
ŠUKL argumentuje, že pri posudzovaní parametrov vychádzali z vtedajších poznatkov o testoch. Vedec Pavol Čekan však uviedol, že už v tom čase existovali viaceré zahraničné štúdie, ktoré preukazovali nižšiu špecificitu a senzitivitu. V prípade jednej išlo dokonca o senzitivitu pod 90 percentami.
Nadácia Zastavme korupciu bola druhou organizáciou, ktorej SŠHR umožnila nahliadnuť do dokumentácie, za ochotu nechať sa kontrolovať si rezervy zaslúžia pochvalu. Transparency International Slovensko dospela k iným záverom.
Správa štátnych hmotných rezerv pri nákupe neporušila zákon. Testy sa však dali obstarať aj lacnejšie, ak by na predkladanie ponúk poskytli rezervy viac času. Do toho, aby konali rýchlo, ich však tlačilo zadanie, ktoré dostali z ministerstva zdravotníctva. To stanovovalo aj požiadavky na nakupované testy, ktoré nakoniec neboli splnené.
Štát sa chystá obstarávať ďalších osem miliónov antigénových testov. Rokovanie s firmami, ktorých sa prihlásilo viac ako 60, sa začne v pondelok. Tentoraz v gescii ministerstva hospodárstva.
Podľa medializovaných informácií si s ministerstvom zdravotníctva otáčali zadanie nákupu štyrikrát. Problematické mali byť práve minimálne požadované hodnoty špecificity a senzitivity testov.
Zdá sa, že Sulík sa snaží poučiť z posledného nákupu a vyhnúť sa akýmkoľvek pochybnostiam. Nadácia bude sledovať, či sa mu to podarí.
