Colná kauza nás stála stovky miliónov. Vinníkov stále hľadajú.

Kauza podhodnoteného dovozu z Číny Slovensku stále dokazuje, aké obrovské peniaze môže stáť občanov korupcia a nedostatočná verejná kontrola. Predbežné odškodnenie voči Európskej únii už vyšlo Slovensko 280 miliónov eur. Vyšetrovanie vinníkov na európskej prokuratúre stále beží a tak jedinou dobrou správou zatiaľ je fakt, že prijaté kroky na finančnej správe (FS) – teda lepšia kontrola prinášajú prvé výsledky.

Škodu SR radšej zaplatilo, aby nerástli úroky

Kauza podhodnoteného dovozu textilu z Číny sa na Slovensku rozbehla v roku 2013. Neskôr prišlo aj upozornenie od európskych inštitúcií a začalo sa vyšetrovanie európskeho vyšetrovacieho orgánu OLAF.

Zjednodušene, z ázijských štátov najmä Číny sa dovážal do Európskej únie tovar, ktorý ale bol na colných dokumentoch výrazne podhodnotený. Tovar sa do únie dostal cez niekoľko colných úradov vo viacerých štátoch. Jedným z týchto štátov bolo aj Slovensko. Úniky na cle a DPH spôsobili škodu celej únii.

Slovenská verejnosť začala kauzu evidovať až neskôr, v roku 2018. Z vtedajšej správy OLAF, na ktorú upozornil Denník N, vyplývalo, že Slovensku hrozí povinnosť zaplatiť vyše 300 miliónov ako odškodenie za úniky.

Zatiaľ Slovensko do spoločného rozpočtu únie poslalo necelých 280 miliónov eur. Pre ilustráciu, táto suma by stačila na obedy zadarmo pre školákov aj jednorazovú dávku pre penzistov dokopy.

Slovensko túto sumu na základe uznesenia vlády z decembra 2021 ešte v rovnakom mesiaci podmienečne uhradilo. „Hlavným cieľom úhrady bolo zastavenie prípadného narastania úrokov z omeškania. Suma bola stanovená na základe predbežných odhadov týkajúcich sa prípadu dovozu čínskeho tovaru do členských štátov EÚ,“ vysvetľuje ministerstvo financií.

„Bežná prevádzka“ nestačila

Nadácia v tejto súvislosti oslovila aj vtedajšieho šéfa FS Františka Imreczeho. Z funkcie dobrovoľne odstúpil v septembri 2018, práve v čase medializovania colnej kauzy.

Imrecze sa bráni, že kauzu colných únikov začal riešil hneď, ako sa o nej od OLAFu dozvedel. „Hneď som to intenzívne riešil s OLAFom a následne sa to podhodnotené preclievanie aj zastavilo,“ argumentuje exprezident FS. Dodal, že to potvrdzujú aj čísla OLAF.

Celková hodnota podhodnoteného preclenia pre Slovensko dosiahla približne 300 miliónov eur za roky 2013 až 2016 dokopy. Z toho vyše 290 miliónov bolo za roky 2013 a 214 a menej ako 10 miliónov pripadlo na zvyšné dva roky.

Treba dodať, že popri Slovensku sa úniky pripisovali aj ďalším európskym štátom. Podhodnotenie prebiehalo aj cez dovoz v Maďarsku, najvyššie úniky sa pripisovali ale Veľkej Británii. Celkovo vyšetrovane OLAFu pri únikoch hovorilo o sume dve miliardy eur.

Prečo v prvých rokoch prezidentovania Imreczeho cez Slovensko unikli stovky miliónov eur, obhajuje Imrecze tým, že keď v roku 2012 nastúpil do funkcie, jeho prioritou bolo riešiť predošlý kolaps informačného systému. „Preto som sa v prvých dvoch rokoch venoval najmä konsolidácii daňovej časti finančnej správy a colnej časti FS som sa venoval na úrovni bežnej prevádzky“.

Ešte v roku 2014 odišli viacerí vedúci pracovníci colných úradov v Nitre a Trnave. Tieto dva úrady boli v kauze dovozu podhodnoteného textilu z Číny kľúčové.

Kauza ale stále môže mať aj trestnoprávny dopad. Ako upresnila hovorkyňa FS Martina Rybanská, Kriminálny úrad finančnej správy pokračuje vo vyšetrovaní predmetnej veci pod dozorom Európskeho prokurátora. „Vzhľadom na neukončené procesy nie je možné poskytnúť bližšie informácie. Môžeme jedine odkázať na už medializované informácie k prípadom pod krycím názvom Čínsky drak alebo Účtovníčka.“

Európska prokuratúra reagovala na otázky Nadácie veľmi stručne, že o prebiehajúcich vyšetrovaniach neinformujú a ani nepotvrdzujú, či konkrétne vyšetrovanie na Európskej prokuratúre prebieha.

Preklepol si to aj kontrolný úrad

Čo však ale povedať možno, že FS sa z kauzy únikov poučila a prijala opatrenia, ktoré ich obmedzujú. Aj keď nie stopercentne.

„Zaviedli sme viaceré opatrenia s cieľom identifikovať a preverovať vybrané zásielky s vysokou pravdepodobnosťou podhodnotenia ceny. Opatrenia vychádzali z výsledkov vlastných preverovaní, ako aj z odporúčaní Európskej komisie a OLAF,“ opísala Rybanská.

Dodala, že prijaté opatrenia nevylučujú dovoz s podhodnotenými cenami, ale vylučujú situácie, aby príslušníci FS neakceptovateľné ceny prijali. Používajú niečo ako zoznam akceptovateľných cien podľa odporúčaní OLAF.

Pravidlá a kontrolu dovozu tovaru do európskeho colného systému cez slovenské colnice vlani preveroval aj Najvyšší kontrolný úrad. Špeciálne sa zameral na takzvaný colný režim 42, ktorý sa týka správy DPH pri dovoze tovaru z tretích krajín.

Úrad aj po kontrole eviduje priestor pre špekulantov. A to najmä pre málo efektívnu komunikáciu medzi európskymi štátmi, ale aj pre „absenciu prepojenia IT systémov“ medzi slovenskými daňovými a colnými úradmi.

Prepojenie daňových a colných úradov, z ktorých vznikla jednotná finančná správa, pritom bolo deklarované ešte pred desiatimi rokmi.

Úrad ale skonštatoval, že prijaté opatrenia na FS v roku 2019 pomohli a kontrolóri „v rokoch 2019 až 2021 nenašli podozrenia na únik DPH v súvislosti s colnými vyhláseniami“.

Nadácia Zastavme korupciu sa monitorovaniu finančnej správy venuje dlhodobo. Na zistené pochybenia nielen upozorňuje, ale snaží sa ponúknuť aj riešenia problémov.