Naše podozrenie sa potvrdilo: Milióny na IT z čias Žigu sú ukážkovým plytvaním
Bezpečnostný systém na hospodárstve bol predražený, tvrdí NKÚ.
Keď sme v lete 2019 upozornili rezort hospodárstva a ministra Petra Žigu na podozrenia z predraženia tamojšieho IT projektu o milióny eur, rezort stručne reagoval, že projekt sa ,,buduje v rámci platnej legislatívy“. Nebola to pravda. Ako v piatok zverejnil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), bezpečnostný systém sa budoval nielen v rozpore s kompetenciami ministerstva, ale nikdy sa ani v praxi nepoužil.
Doteraz sa naň minulo 8,5 milióna eur a ministerstvo ho vyradilo nakoniec pred koncom roka ako prebytočný majetok. NKÚ aj nové vedenie ministerstva v tejto veci podali v posledných mesiacoch viacero trestných oznámení, niektorými sa bude zaoberať aj NAKA.
Ide o podozrenia z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku aj zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Pritom v čase nášho podnetu pred rokom a pol sa namiesto predražení úradníci zaoberali oznamovateľmi, ktorí hovorili až o šikane.
Oznamovatelia napríklad v anonymnom podnete upozornili na nákup nepotrebnej bezpečnostnej analýzy za 70-tisíc eur, šifrovaných prostriedkov a USB kľúčov za vyše 40-tisíc eur, ktoré však neboli nikdy použité.
Umelo utajený a bez dôvodu
Mnoho z ich podozrení aktuálne potvrdil aj NKÚ. Napríklad, že systém bol predražený. NKÚ ho aktuálne označil za ,,ukážkový príklad plytvania“. Celkovo pritom projekt rátal s výdavkami 24 miliónov eur. Už pritom v prvej fáze nedosiahol potrebné bezpečnostné prvky.
A nielen to, podľa zistení kontrolného úradu sa systém na ministerstve budoval bez akejkoľvek opodstatnenej analýzy, teda de facto zbytočne, bez zadanej potreby. Ministerstvo hospodárstva na takýto bezpečnostný systém ani nemalo zákonnú a kompetenčnú pôsobnosť. Takýto systém teda malo zastrešovať iné ministerstvo alebo verejný podnik.
Projekt bol pritom za bývalého vedenia ministerstva utajený, čo ešte viac jeho kontrolu komplikovalo. Odtajnil ho až nový minister Richard Sulík krátko po nástupe na ministerstvo. Tiež nebol financovaný z eurofondov, ale výlučne z prostriedkov štátneho rozpočtu, čo jeho kontrolu ešte oslabilo. Pri eufondových projektoch projekty preverujú aj iné rezorty a kontrolóri.
„Je viac ako povážlivé, že ministerstvo nevedelo kontrolórom predložiť víťaznú ponuku pre druhú fázu projektu“, konštatuje Ľubomír Andrassy, podpredseda NKÚ. Úrad tak nevedel vyhodnotiť, ako vlastne na rezorte vybrali ďalšieho kľúčového dodávateľa. Pritom práve utajenie projektu malo zabezpečiť prísnejšiu archiváciu akejkoľvek dokumentácie.
Platili aj po upozornení
Nadácia na projekt upozornila NKÚ ešte v roku 2019. Keďže ale už mal na daný rok úrad rozplánované kontroly, začal projekt preverovať až neskôr.
„Už počas výkonu kontroly sme informovali šéfa rezortu o závažných zisteniach a odporúčali sme mu, aby sa zamestnanci ministerstva zdržali až do ukončenia kontroly akýchkoľvek finančných operácií súvisiacich s projektom. Napriek tomu došlo k predĺženiu zmluvy najprv do konca roku 2019 a následne až do decembra 2020,“ dodal Andrassy.
Prečo napriek tomu tak za Žigu ako aj Sulíka pokračovali ich zamestnanci v preplácaní faktúr, sme sa oboch funckionárov spýtali.
Priamo Sulíka dokonca ešte na jar kontaktoval samotný predseda úradu Karol Mitrík, aby sa ďalšie faktúry k projektu neuhrádzali. Ministerstvo však zmluvu s dodávateľom ešte predĺžilo a aj niektoré faktúry zaplatilo.
,,Ide o záväzok, ktorý zdedilo súčasné vedenie a aj na základe výsledkov kontroly NKÚ sa rezort utvrdil v názore, že systém je pre MH SR nevyužiteľný a nespadá do jeho kompetencie. Výsledkom bolo rozhodnutie ukončiť zmluvný vzťah dohodou. Uhradené boli len záväzky k termínu prerušenia prác na systéme,“ reagovala Katarína Matejková, hovorkyňa ministerstva a dodala, že sa tak ušetrilo 1,5 milióna eur, ktoré ešte zo zmluvy rezortu vyplývali (aktualizované o 16:20 o reakciu MH).
Čo je Iskra
Projekt Iskra spustili ešte v roku 2013 za ministrovania Tomáša Malatinského (nominant Smer). Malo ísť o zabezpečený systém komunikácie ministerstva s vybranými kľúčovými hospodárskymi subjektmi. Aj keď už v prvých rokoch odišli na projekt zhruba dva milióny eur, podľa informácií Nadácie sa reálne prvé komponenty nakúpili až o dva roky neskôr.
Koncom roka 2017 ministerstvo uzatvorilo opäť v utajenom režime ďalšiu zmluvu, tentoraz už za 18 miliónov eur. Táto zmluva nadväzovala na prvú fázu Iskry. Rezortu vtedy už šéfoval Peter Žiga (Smer-SD). Poslali sme mu otázky, ako hodnotí aktuálne zistenia NKÚ. Na odpovede čakáme a doplníme ich.
Všetky aktivity okolo Iskry pritom od začiatku zastrešoval odbor bezpečnosti a krízového riadenia MH SR, ktorému do vlaňajška šéfoval Aurel Ugor. Ten v minulosti riadil napríklad Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Počas jeho šéfovania na NBÚ v rokoch 2004 až 2006 médiá riešili v súvislosti s týmto úradom napríklad kauzu obchodovania s bezpečnostnými previerkami. Z čela NBÚ odišiel po prevalení kauzy s neprimerane jednoduchým prístupovým heslom nbusr123.
Ugor odišiel z ministerstva na základe dohody tesne po príchode Sulíka.