Namiesto vzdelávania biznis s dotáciami aj sexuálne obťažovanie

Erasmus+ je o cestovaní, spoznávaní nových kultúr a získavaní nových zážitkov. Nové zážitky ale nemusia byť vždy príjemné. Niekedy prichádza aj ku zneužívaniu. Samotných dotácií či v horšom prípade účastníkov. Viac v investigatívnom článku, ktorý vznikol pod taktovkou českých študentov novinárskeho remesla v projekte #achillovadata pod supervíziou Nadácie Zastavme korupciu.

Na problémy s Erasmus+ reagujú zodpovední vlažne

Autori: Anna Sochorová, Šimon Rogner, Martin Bartošek, Michael Schuster

Poznať nové kultúry a získať znalosti – to sú hlavné ciele projektov Erasmus+. Umožňujú mladým ľuďom krátkodobo vycestovať na vzdelávacie akcie nielen do európskych krajín. Projekty financuje Európska komisia, ktorá prepláca všetko od cestovných nákladov až po ubytovanie. Časť dotácií ale podľa svedectva účastníkov končí vo vreckách organizátorov. Výnimkou nie sú ani podozrenie zo sexuálneho obťažovania. Zodpovední ale akoby nemali záujem efektivitu a problémy riešiť. Kontrola síce existuje, je však veľmi formálna a v zásade spolieha na férovosť organizátorov.

Manželia z Brna Taher a Mona Kebabovi sa pravidelne zúčastňujú na projektoch Erasmus+. Na jeden z výjazdov mali vyjsť vlani v septembri do údolia Valle Gesso na západe Talianska. „Organizátori nám povedali, nech si kúpime letenky,“ vysvetľuje Taher s tým, že ide o bežnú prax, pretože cestovné náklady sa účastníkom preplácajú spätne z európskych peňazí. Lenže organizátori potom prestali komunikovať.

„Zakaždým nám napísali, nech počkáme,“ hovorí Taher. Pochybnosti začali mať aj ostatní účastníci. Organizácia im po otázkach nakoniec povedala, že už s nimi nepočíta. „Takže sme si kúpili lístky a vyhodili nás,“ zhŕňa Taher, ktorý svoje tvrdenia dokladá letenkami aj správami s organizátormi.

Tí na položené otázky nereagovali, prípadom sa ale po našom podnete začal zaoberať taliansky úrad, ktorý má projekty na starosť. Taherova skúsenosť nie je jediná a bohužiaľ ani tá najvážnejšia.

Čestné vyhlásenie namiesto kontrol

Na rozdeľovanie peňazí z programu Erasmus+ dohliada v každej krajine určená inštitúcia, takzvaná „národná agentúra“. V Česku je to Dom zahraničnej spolupráce (DZS), ktorý je príspevkovou organizáciou ministerstva školstva. Medzi rokmi 2014 až 2020 Dom rozdelil na všetky výjazdy v dnešnom prepočte do 8 miliárd korún (cca 320 miliónov eur).

Na výmeny mládeže a tréningové kurzy, ktorými sa tento text zaoberá, išlo z toho v rokoch 2019 a 2020 ročne do 60 miliónov korún (asi 2,4 milióna eur). Zakaždým na zhruba 100 projektov.

Dodržanie programu, počtu účastníkov alebo preplateného ubytovania sa kontroluje predovšetkým pomocou záverečnej správy. Tú musí usporiadateľská organizácia odovzdať najneskôr mesiac po skončení projektu. V správe doloží videá a fotografie, vyplní tabuľku s aktivitami a priloží čestné vyhlásenie.

Zamestnanci DZS ale môžu zájsť na kontrolu aj priamo na miesto akcie. Spravidla na základe podnetov alebo na základe interného vyhodnotenia.

V predpandemickom roku 2019 DZS skontrolovala 11 projektov, z toho dvakrát vyšli priamo na akciu. Predvlani bolo kontrol kvôli pandémii menej, za rok 2022 ale prišiel nárast kontrol. Len na mieste boli 4 a zaviedli sa aj kontroly kapacít – bolo ich 5. DZS dodáva, že v minulých rokoch vykonal viac kontrol, než požadovala Európska komisia.

Problém však môže nastať, ak sa projektu zúčastňuje väčšie množstvo subjektov. Príslušná agentúra – v českom prípade DZS – má totiž páky len na organizáciu, ktorá o dotáciu žiadala. „Zodpovedná organizácia má zodpovednosť koordinovať partnerov, s ktorými projekt robí. Čo sú organizácie v zahraničí,” ilustruje Pavlína Slavíčková z DZS. Tie už ale Dom kontrolovať nemôže.

Vtedy môže česká agentúra požiadať o pomoc kolegov v danej krajine, zástupcovia DZS ale priznávajú, že na väčší počet kontrol chýbajú kapacity. Hlavným spôsobom kontroly tak zostávajú záverečné správy a spoľahnutie sa na čestné vyhlásenie, ktoré organizácie podpisujú. To však nemusí stačiť, ako dokazujú nasledujúce svedectvá.

Falošné fotky a dvaja účastníci na jednej posteli

Češka Alena (mená nasledujúcich respondentov boli kvôli zachovaniu anonymity zmenené, ale autori ich pravú identitu poznajú, pozn. autorov) sa v roku 2021 zúčastnila projektu v Grécku, na ktorý nedorazil tím z jednej krajiny. Namiesto neho sa do tabuliek podpisovali známi organizátorov.

Na inom projekte si podľa Aleny organizátor účtoval od účastníkov peniaze na autobus, aj keď by všetky cestovné náklady mali byť hradené z grantu.

Podobné praktiky nie sú vo sfére projektov žiadnou novinkou. Už v roku 2013 sa Bulharka Ivelina vydala na akciu v Bulharsku, na ktorú organizátori nezohnali účastníkov z iných krajín, a tak pozvali iba Bulharov. „V skutočnosti nás bolo 40 len z Bulharska. Projekt bol vlastne úplne falošný – nezúčastnili sme sa žiadnych hier, aktivít ani debát. Iba sme predstierali, že sa konali kvôli fotografiám, ktoré museli urobiť,“ uviedla Ivelina.

Poľka Janina bola v auguste 2021 na francúzskom ostrove Reunion na pobreží Afriky. Program podľa nej nebol skoro žiadny, účastníci si museli sami variť a spali dvaja na jednej posteli. Hlavný problém ale nastal po konci akcie. Účastníci totiž v priemere minuli za letenky tisíc euro, organizácia im však cestovné nechcela preplatiť. Po pol roku dostali niektorí z účastníkov polovicu nákladov, celú sumu im ale vrátili až po viac ako roku.

Výhody na projektoch za sex

Autori počas zbierania svedectva oslovili aj členov skupín na Facebooku, kam organizátori často posielajú ponuky na výjazdy. Zo zaslaných odpovedí vyšlo ako jedno z najčastejších tém sexuálne obťažovanie. Vo všetkých prípadoch išlo o ženy. Respondentky spomínali nevhodné sexuálne narážky a návrhy od organizátorov, správy so sexuálnym kontextom či pokusy o bozkávanie.

Respondentka Júlia sa napríklad zúčastnila projektu s českou organizáciou v Bulharsku. Hlavný český organizátor na ňu mal údajne celý čas sexuálne narážky a na hromadných akciách ju obchytkával. Na jednom z výletov ju potom podľa nej začal v lese agresívne bozkávať.

Aj dlho po skončení projektu jej mal ešte písať správy so sexuálnym podtextom. Oslovený organizátor ale všetko poprel. „Neviem, či to má byť nejaký vtip alebo pomsta, ale niečoho takého si naozaj nie som vedomý,“ uviedol.

Júlia prípad nenahlásila, pretože nechcela spôsobiť problémy organizácii, v ktorej okrem spomínaného muža pracujú aj jej priatelia.

Až do Arménska sa predvlani vydala Patrícia, podľa ktorej si pri ceste na výlet jeden z organizátorov sadol vedľa účastníčky a začal ju obchytkávať. Ostatní kvôli tomu chceli autobus zastaviť, situáciu potom popísali v záverečnej správe. Podľa Patrície ale incident pre organizáciu žiadne následky nemal.

Nie vždy to však skončí. Slovenka Jana popísala autorom výjazd v Rakúsku, odkiaľ organizátori vyhodili jedného z účastníkov, pretože sexuálne obťažoval dievčatá.

Dve žiadosti na jeden projekt a krátky blacklist

Dom zahraničnej spolupráce upozorňuje na to, že nemá na účastníkov priamy kontakt. Pokiaľ sa ale rozhodnú aj spätne incident nahlásiť, tak ho začne riešiť. „Mrzí ma, ak sa to deje a my o tom nevieme. Ak by sme zistili, že na nejakých projektoch bol v tejto oblasti problém, tak to môžeme znova otvoriť ešte tri roky po jeho skončení,“ vysvetľuje Presser.

Úradníci môžu organizáciám granty po skončení projektu krátiť. Či už preto, že náklady sú nakoniec nižšie, alebo kvôli nízkemu hodnoteniu záverečných správ. V rokoch 2019 až 2021 muselo financie vrátiť šestnásť projektov, v niektorých prípadoch aj cez 300-tisíc korún (približne 60-tisíc eur).

Iné výjazdy DZS zatrhol už pri žiadosti – medzi dôvodmi bola neexistencia organizácie v registri, nedostatočná kvalita projektu alebo podanie rovnakej žiadosti vo viacerých krajinách.

Keď rovnakú žiadosť podá organizácia v Česku a zároveň napríklad vo Francúzsku a Bulharsku, tak by mohol byť jeden projekt financovaný trikrát, čo je porušenie podmienok programu

Podľa optimistických údajov Európskej komisie to ale vyzerá, že sa s grantmi nepodvádza. Na oficiálnej čiernej listine sú len štyri subjekty, ktoré nemôžu poberať peniaze EÚ. A to dokonca za všetky eurofondové projekty, nielen za Erasmus+.

Ministerstvo aj Európska komisia bez reakcie

Okrem DZS sme sa na problémy s neefektivitou aj na sexuálne obťažovanie pýtali aj vyšších inštitúcií. Ale bez väčšieho úspechu.

Zastrešujúcou organizáciou pre DZS je české ministerstvo školstva, ktoré ale na opakované otázky ohľadom problémov s projektmi vôbec nereagovalo.

Európska komisia nás v reakcii na otázky odkázala na nariadenie z roku 2021, ktoré upravuje pravidlá projektov a na svoju výročnú správu o sekcii vzdelávania.

Zdieľnejší bol OLAF – Európsky úrad pre boj proti podvodom. Jeho tlačová kancelária uviedla, že úrad každý rok vyšetrí niekoľko prípadov spojených s programom Erasmus+. Okrem toho, že „každý prípad je špecifický a líši sa výškou dotácie“ ale žiadne ďalšie podrobnosti ani čísla úrad neposkytol.

Napriek vyššie popísaným problémom sú projekty Erasmus+ veľmi užitočné pre väčšinu účastníkov. Vďaka nim získajú nové skúsenosti a spoznajú miesta, kam by sa inak napríklad kvôli financiám nepozreli.

Ďalšie príklady z praxe alebo ako by sa to „robiť nemalo“

Českí kontrolóri: Veríme, že ľudia nepáchajú trestnú činnosť

Ako sa kontrolujú projekty Erasmus+, popisujú Šimon Presser (ŠP), vedúci sekcie mládeže a športu a Pavlína Slavíčková (PS), vedúca oddelenia neformálneho vzdelávania mládeže a športu z Domu zahraničnej spolupráce, ktorý na Erasmus+ v Česku dohliada.

Autori: Anna Sochorová, Šimon Rogner, Martin Bartošek, Michael Schuster

Koľko grantových žiadostí zamietate?

SP: Záleží na tom, koľko je pre danú výzvu peňazí. Dostaneme žiadosti, ktoré najskôr prejdú formálnou kontrolou. Časť ich tu vypadne, zvyšok hodnotia externí hodnotitelia. Minimum pre schválenie je šesťdesiat bodov. Podporíme všetky projekty, ktoré úspešne prejdú hodnotením, a to zostupne od tých, ktoré získali najviac bodov, až kým nevyčerpáme finančné prostriedky.

Máte nejaké vážne sťažnosti na realizované projekty?

SP: Nič aktuálne si teraz nevybavujem. Sú ľudia, ktorí sa sťažujú na všetko možné ako je napríklad kvalita rožka na raňajky. Je potrebné sa na to pozerať objektívne. Niektoré sťažnosti sú poplašné. Z tých vážnejších ide o meškania s preplatením lístkov, cestovného. Počas covidu sme zaznamenali ešte nedodržanie hygienických opatrení.

Napríklad organizácia deklaruje, že vyšle niekam päť ľudí, ale v skutočnosti pošle len troch. Načierno dopíšu povedzme údaje kamarátov.

SP: To je podvod. Pokiaľ taký zistíme alebo dostaneme podnet, určite urobíme kontrolu.

Od koho dostanete podnet?

SP: Od účastníkov alebo partnerov projektu. Ale je to komplikovaná otázka, najmä keď sa projekty konajú v zahraničí. V takýchto prípadoch takmer nemáme reálne fyzickú možnosť kontroly na mieste. Ľudia by ale nemali trestnú činnosť páchať, pretože je to zákonom zakázané a hrozí im postih, ale preventívne tomu zabrániť vo všetkých prípadoch nemožno.

Čo všetko vám musí organizácia dokladať?

PS: Okrem záverečnej správy a ďalších dokumentov si môžeme vyžiadať v prípade pochybností scany leteniek a cestovných lístkov.

Mohli by ste nám poskytnúť zoznam problémových organizácií?

SP: S ohľadom na GDPR ochranu ich mená nemôžeme.

Sú nejaké organizácie, s ktorými už bola ukončená spolupráca?

SP: Väčšina vecí je daná Európskou komisiou. A práve komisia sa k takzvaným blacklistom stavia dosť negatívne, pretože programy majú byť inkluzívne. To znamená, že každá organizácia sa môže poučiť. Stanovisko komisie je teda zdržanlivé. V tejto chvíli na blackliste ako takom nie je žiadna organizácia, ale jedna naň pravdepodobne pribudne začiatkom roka 2023. Za plagiátorstvo v žiadostiach.

Kopírovali žiadosti iných organizácií?

SP: Žiadosti sa môžu podávať v ktoromkoľvek úradnom jazyku. Veľmi často sú podávané v angličtine, takže nie je bohužiaľ problém, aby rovnakú žiadosť podala organizácia v Česku a zároveň aj vo Francúzsku a napríklad Bulharsku. Vo chvíli, keď by boli podporené všetky tri žiadosti, tak jeden projekt bude financovaný trikrát, čo je porušenie podmienok.

PS: Podávali ju viackrát v rovnaký čas.

Budete to riešiť trestným oznámením?

SP: V trestnoprávnej rovine nie. U tejto organizácie nastal podobný prehrešok už v minulosti. Žiadosť sme im zamietli a dali dôrazné varovanie, že zásadným spôsobom porušili pravidlá programu, a že ak sa to bude opakovať, budú trvalo vyradení.

Riešili ste nejaké prípady v trestnoprávnej rovine?

SP: Riešili, ale je to už dávno. Myslím, že niekedy v roku 2012 došlo k súdnemu riešeniu. Pokiaľ si dobre pamätám, všetci z projektu prestali komunikovať a zároveň odmietli vrátiť grant. To sa riešilo s políciou a na súde.

Často na projekty jazdia rovnakí ľudia. Nemyslíte si, že by to malo byť nejako obmedzené?

SP: Myslím si, že nepochybne má projekt pre každého nováčika oveľa väčší prínos, než keď sú výjazdy opakované. Takže za mňa by bolo ideálne, aby organizácie boli viac incentivizované na to hľadať primárne nováčikov. Na druhú stranu, limitovať to napríklad na tri výmeny za život od 13 do 30 rokov by bolo komplikované a zároveň možno neférové. Musel by sa vytvoriť nejaký centralizovaný informačný systém, ktorý by o účastníkoch zbieral údaje. Tým, ako je program Erasmus+ veľký, tak každá takáto väčšia zmena znamená mnoho, mnoho ďalších vecí.

Je pravda, že kvôli GDPR neviete, kto presne sa zúčastnil akého projektu?

SP: Mená máme v účastníckej listine, ktorá je súčasťou záverečnej správy. Tam sú vždy mená, podpisy a národnosť účastníka. Pokiaľ sa pýtate na možnosť falšovania podkladov, tak je z našej strany komplikované to overiť, ale máme na to určité nástroje.

Získali sme dosť podnetov na sexuálne obťažovanie. Väčšinou o tom obete povedali iba teamleaderovi a ďalej sa to už neriešilo.

SP: Mrzí ma, ak sa to deje a my o tom nevieme. Sme od koncových účastníkov veľmi ďaleko a pokiaľ nám o negatívnej skúsenosti sami nepovedia, je pre nás ťažké sa o tom dozvedieť. Dá sa to povedať napríklad v účastníckych správach, kde by som dúfal, že sa to objaví, ale neobjavuje. Ak sa účastníci stretnú s takou situáciou, budeme radi, keď nás kontaktujú počas projektu, alebo aj po skončení. Máme právo projekty kontrolovať aj niekoľko rokov spätne.

Existuje mechanizmus, ktorý by riešil sexuálne obťažovanie?

PS: Neviem o tom, že by bol systémovo zavedený nejaký proces.