Nie sú iní, aj tak sa ocitnú v špeciálnej škole: Segregácia rómskych detí je postavená na zlých testoch

Autori textu sú Zuzana Beneková, Branislav Fábry, Natália Mlynarčíková, Juraj Petruš, Jaroslav Reich, Nadácia Zastavme korupciu

Pokiaľ ste nikoho nevideli hrať tenis, nebudete vedieť, že ľuďom na obrázku chýbajú v rukách tenisové rakety. Za nadmerným umiestňovaním rómskych detí do špeciálnych škôl môžu byť neadekvátna psychologické diagnostika.

Ešte predtým než zvonček oznámi koniec poslednej hodiny, triedna učiteľka spolu s riaditeľkou si dieťa zoberie bokom od ostatných spolužiakov. Všetky oči sú zrazu na ňom. Do rúk mu vloží zapečatenú obálku so slovami, aby ju odovzdal rodičom.

Po ceste domov ju žmolí v rukách, pričom netuší, že ide o predvolanie rodičov do školy. Po prečítaní síce nerozumejú dôvodu, no predsa sa na druhý deň stretnú so zástupcami pedagogického zboru.

Vysvetlia im, že sa domnievajú, že dieťa môže byť iné ako ostatné v jeho veku. Položia pred nich otázku, či súhlasia s psychologickou diagnostikou. V domnienke, že konajú pre dobro potomka, podpíšu rodičia informovaný súhlas s vyšetrením.

Onedlho sedí dieťa v neznámej kancelárií, nad ním stojí osoba, ktorú vidí prvýkrát a pred ním sú položené nezrozumiteľné papiere. Na jednom z obrázkov sú dvaja ľudia a medzi nimi je sieť. Úlohou je dokresliť chýbajúce predmety. Dieťa netuší.

Nesprávne zvolený test mu môže zničiť budúcnosť. Nejde však o ojedinelý problém. Na situáciu vytvrvalo uporoňuje aj poslanec Peter Pollák ml. (Slovensko): “hlavná školská inšpektorka odhaduje, že až 40 % vykonanej diagnostiky možno spochybniť a len 16% posudkov bolo vypracovaných odborne správne.”

Test je príliš náročný

Význam psychologickej diagnostiky a špeciálneho školstva spočíva v tom, aby všetky deti dostali rovnako kvalitné vzdelanie. Zhoršené mentálne alebo fyzické zdravie dieťaťa nemusí znamenať, že musí mať horší život oproti ostatným rovesníkom.

Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie používajú pri vyšetrení mladistvých viacero diagnostických metód. Jednou z nich je diagnostika intelektu, vďaka ktorej dokážu zistiť inteligenčný kvocient (IQ) dieťaťa.

Väčšina slovenských odborníkov na to používa schválený test WISC-III SK: Wechslerova inteligenčná škála pre deti, ktorý je určený na diagnostiku detí vo veku od šiestich do sedemnástich rokov.

Ten však môže spôsobovať problémy pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, vrátane detí z marginalizovaných rómskych komunít, čo potvrdil aj Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP).

Výskumný ústav detskej psychológie odporúča, aby odborníci používali testy Stanford-Binetovej inteligenčnej škály (SB-IV). (zdroj: unsplash.com)

V metodickom dokumente uvádzajú, že tento test je príliš náročný, úlohy v oboch škálach sú priveľmi abstraktné a nereflektujú reálie a znalosti detí zo sociálne znevýhodnených podmienok. Preto je nevyhnutné, aby výsledky testu boli interpretované opatrne.

„K stanoveniu diagnózy nestačí zlyhanie v inteligenčnom teste, ale dieťa musí súčasne zlyhávať aj v plnení veku primeraných očakávaní vo svojom sociálnom prostredí,“ vysvetľujú v dokumente.

Ďalšia prekážka pre deti z marginalizovaných rómskych komunít je jazyk, v ktorom je test napísaný. Väčšina týchto detí používa v každodennej komunikácií rómsky jazyk, ten je pre nich materinský. Na rozdiel od slovenčiny, s ktorým prichádzajú do kontaktu len zriedkavo, počas vyučovania, a teda ich znalosť je nedostatočná, aby pochopili zadaným úlohám.

VÚDPaP, ako aj odborníčka (ktorá v minulosti pracovala na vysokej pozícii na ministerstve školstva, ale chcela zostať v anonymite kvôli svojmu súčasnému zamestnaniu) hovoria, že najefektívnejšie by bolo zmeniť doteraz používaný test.

Podľa odborníčky, sa na testovanie ich inteligencie využívajú inteligenčné testy, ktoré nie sú vhodné pre deti z takéhoto prostredia. Zároveň, sa využívajú jednorazové vyšetrenie, na základe ktorého sa stanoví diagnóza.

Deťom z nepodnetného prostredia by pomohli viaceré sedenia s aktívnou účasťou psychológa. Na to však nemajú čas, a ani financie.

Počet rómskych žiakov v špeciálnych základných školách. (zdroj: Branislav Fábry)

Biznis s budúcnosťou detí

Školy a školské zariadenia na Slovensku sú financované z viacerých zdrojov, najvýznamnejší však zostáva štátny rozpočet. Prostredníctvom normatívov štát vypláca základným a stredným školám balík financií.

Normatív je čiastka peňazí, škola ju získa za každého žiaka, ktorý ich školu navštevuje počas jedného roka. V praxi to znamená, že čím viac žiakov navštevuje danú školu, tým viac peňazí získa od štátu.

Táto čiastka sa odvíja od viacerých faktorov, akými sú počet žiakov, personálna a ekonomická náročnosť, ale aj kategória školy. V prípade, ak škola vzdeláva žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, je základný normatív na žiaka násobený špecifickým koeficientom.

Deti, ktoré sú vzdelávané v špeciálnych základných školách majú obmedzené možnosti ďalšieho štúdia. (zdroj: unsplash.com)

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vyčíslilo na rok 2023 normatív na žiaka navštevujúceho špeciálnu základnú školu na 3 831,85 eur, bežná základná škola dostane na žiaka iba 2 354,50 eur.

Poslanec strany Slovensko Pollák ml. pripomenul, že sa tento spôsob financovania snažilo využiť niekoľko elokovaných pracovísk škôl, ktoré vznikli práve v blízkosti osád, ako napríklad elokované pracovisko v Sečovciach

V tomto prípade, o ktorom informoval aj portál Korzár Košice, poradenské centrum prisudzovalo žiakom rôzne diagnózy, aby pracovisko mohlo zarábať na vyšších normatívoch. Kauza sa od roku 2020 nikam neposunula.

Školy nevidia problém

Z dát Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktoré pozbierali v rámci Sčítania obyvateľov, domov a bytov vyplýva, že väčšina rómskej menšiny sa zdržiava v Prešovskom a Košickom kraji.

Na základe výsledkov sčítania sme oslovili viacero škôl v týchto krajoch. Na položené otázky odpovedala iba jedna z nich – Špeciálna základná škola v Letanovciach. V školskom roku 2023/2024 ju navštevuje 114 žiakov a všetci pochádzajú z marginalizovaných rómskych komunít.

Riaditeľ ŠZŠ Letanovce Marian Kotrady uviedol v písomnej odpovedi: “Pretrvávajúce školské ťažkosti detí vyplývajú primárne z ich zdravotného znevýhodnenia, tzn. majú vrodenú kapacitu intelektuálneho potenciálu v pásme duševnej zaostalosti a nie preto, že sú RÓMOVIA.”

Riaditeľ Kotrady hovorí, že pri vzdelávaní ich žiakov akceptujú špecifiká ich osobností. (zdroj: szsletanovce.edupage.org)

Ďalej dodáva, že média v minulosti informovali o prípade, keď deti z rómskej komunity boli zaradené do špeciálneho školstva nesprávne. Tvrdí, že túto informáciu zovšeobecňujú na všetkých rómskych žiakov.

“Všetci žiaci sú k nám zaradení podľa platnej legislatívy, a to na základe psychologického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia a iných odborných vyšetrení, ako aj na základe žiadosti zákonných zástupcov o prijatie dieťaťa do špeciálnej základnej školy,” napísal riaditeľ.

Všetko závisí od vlády

Zaraďovanie detí zo sociálne znevýhodnených podmienok však môže byť problém aj napriek tomu, že školy fungujú v rámci platnej legislatívy.

Ako sme uviedli vyššie, problém spočíva v diagnostických testoch, ktoré neberú ohľad na nedostatočnú znalosť slovenského jazyka a znalosti detí z týchto podmienok. Podľa anonymného zdroja z tohto prostredia, používajú psychológovia tieto testy najmä pretože sú na ne zvyknutí.”

Z toho vyplýva, že pri nesprávnom zaraďovaní detí z rómskych komunít do špeciálneho školstva, nie je možné nájsť jediného vinníka. Náš zdroj zároveň priblížil, že na vine je najmä systém ktorý tejto segregácií nezabraňuje, no naopak ju umožňuje a udržiava.

Úlohou Vlády SR je chrániť občiansku spoločnosť, vrátane jej organizácií a vytvárať priaznivé podmienky pre jej fungovanie, hovorí Gunišová. (zdroj: Aktuality.sk)

Aby došlo ku zmierneniu, je potrebná legislatívna zmena. Detský komisár Jozef Mikloško pre nás uviedol, že v tejto danej téme bude na súčasnú vládu apelovať, aby prijala opatrenia, ktoré budú vytvárať rovnaké podmienky pre všetky deti a predchádzalo sa tak možnej segregácii.

Nedávne kroky vládnej koalície smerom k tretiemu sektoru, tzv. mimovládkam, zatiaľ nasvedčujú opak. “Vyjadrenia vládnej reprezentácie, ktoré môžu viesť k reálnym krokom, budú mať nepriaznivé dopady práve na tie najzraniteľnejšie skupiny populácie,” uviedla Kamila Gunišová z Amnesty International.

Právna poradňa pre ľudské a občianske práva spolu so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva poslali výzvu Európskej komisii týkajúcu sa financovania rozširovania čisto rómskych škôl z plánu obnovy. Za nezlepšenie situácie so segregáciou Slovensku hrozia vysoké pokuty, no aj napriek tomu sa však žiadne zmeny neuskutočnili.

Text vznikol v rámci súťaže mladých investigatívnych talentov z Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska Achillova data. Tím, ktorý mapoval segregáciu rómskych detí, mentorovala Nadácia Zastavme korupciu.