Nový šéf daňových kriminalistov: Zavediem nulovú toleranciu prešľapov našich ľudí

Peter Grinč pôsobí v silových zložkách už 20 rokov a priznáva, že pozná aj kajúcnika Borisa Beňu. Tvrdí, že išlo o čisto pracovný vzťah.

Kriminálny úrad finančnej správy (KÚFS) od júla vedie Peter Grinč, čo je v poradí už tretí riaditeľ po najznámejšom kajúcnikovi Ľudovítovi Makóovi. KÚFS vyšetruje a odhaľuje najväčšie colné úniky, DPH podvody a úniky na spotrebných daniach. Môže k tomu využívať aj vlastnú sledovaciu jednotku. Je súčasťou finančnej správy (FS). Doteraz sa však viac ako svojimi výsledkami zviditeľnil skôr bývalým riaditeľom. Ľudovít Makó čelí viacerým obvineniam, a to aj v súvislosti s bývalou funkciou riaditeľa KÚFS. Zároveň vypovedá vo viacerých politicky exponovaných kauzách, napríklad Mýtnik či Súmrak.

Nový šéf KÚFS Peter Grinč vyhral vo výberovom konaní, ktorého súčasťou bolo aj úspešné absolvovanie detektora lži. V rôznych častiach silových zložiek sa pohybuje už dve dekády. Sám tvrdí, že má skúsenosti tak z operatívy, ako aj z vyšetrovania.

Už od nástupu sa jeho meno v kuloároch spájalo s Borisom Beňom. Ide o bývalého prvého námestníka Slovenskej informačnej služby (SIS). Aj ten je aktuálne spolupracujúcim obvineným. Figuroval napríklad v kauze Judáš, spolu s Makóom svedčia proti exšéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému a právnikovi a podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi.

Pracoval s Beňom

Grinč nepoprel, že Beňu pozná. Ako dodal, pozná ho rovnako ako viacerých ľudí z prostredia bezpečnostných zložiek. „S pánom Beňom som mal výlučne pracovný vzťah krátky čas počas mojej predošlej kariéry, pričom nikdy nebol mojím priamym nadriadeným.“ Zdôraznil, že prípadný vplyv Beňu na svoje rozhodnutia vylučuje. „Nemám rád nálepkovanie, najmä ak je účelové.“

Kontakt na ďalších kajúcnikov z prostredia finančnej správy, ako je Makó či bývalý prezident finančnej správy František Imrecze, odmieta.

„S Makóom som sa osobne stretol raz pri športovej akcii, ktorá súvisela s mojím predošlým pracovným pôsobením. Inak sme v žiadnom kontakte neboli.“

Dodal, že informácie o svojom údajnom prepojení na stíhaných spolupracujúcich obvinených považuje za snahu o diskreditačnú kampaň voči svojej osobe po tom, čo sa dostal do čela významného úradu.

Sám však pripúšťa, že KÚFS, ktorý teraz preberá, nemá práve najslávnejšiu históriu, keďže okolo neho v minulosti panovali podozrenia z prehliadania daňových deliktov vybraných ľudí. Grinč sa z týchto negatívnych skúseností podľa vlastných slov poučil.

„Garantovať niečo na 100 percent nie je možné, keďže neviem niesť zodpovednosť úplne za každého zamestnanca. Ale pravidlá, ktoré nastavujem, budú prípadnú nezákonnú činnosť minimalizovať, pričom proti prípadným excesom mám nulovú toleranciu,“ uviedol na stretnutí, ktoré nasledovalo po spoločných otázkach Nadácie Zastavme korupciu a Aktuality.sk. Nové pravidlá však konkretizovať zatiaľ nechcel.

Nastavenie úradu možno zmeniť napríklad cez interné predpisy aj pokyny pre vedúcich jednotlivých pobočiek. Tie sú po Slovensku štyri: pre Bratislavu, západ, stred a východ.

Pomohli mu aj niekoľkomesačné skúsenosti z práce na inšpekcii FS, kde pôsobil od začiatku tohto roka. Aj v tomto prípade je však zdžanlivý a o svojich poznatkoch o KÚFS z prostredia inšpekcie nechce verejne hovoriť.

Práve na inšpekciu FS sa odstupujú informácie o možnom porušení zákona pracovníkmi FS vrátane KÚFS. A to tak zvnútra FS, ako aj verejné podnety.

Na otázku, či sa počas pôsobenia na inšpekcii stretol s informáciami, ktoré by mohli viesť k ďalšej vlne obvinení do radov zamestnancov FS, reagoval len veľmi stručne. „Nepopieram ani nepotvrdzujem.“

Opačné nastavenie konaní

Svoje najbližšie úsilie v novej funkcii sústredí aj na zlepšenie spolupráce s políciou a prokuratúrou. V daňových kauzách totiž často dochádzalo k rozpornému konaniu jednotlivých inštitúcií. Zatiaľ čo v daňovom konaní svoju nevinu musí preukázať firma či občan sám, v trestnom konaní je to naopak – podozrivému musia vinu preukázať orgány činné v trestnom konaní.

Tu bude potrebné upraviť nielen legislatívu, ale aj nastavenie polície a prokuratúry. „Budem komunikovať s prokuratúrou i políciou a snažiť sa apelovať na zjednotenie praxe.“

Rodinkárstvo na úrade

Počas Makóovho pôsobenia na úrade pribudli aj takpovediac „rodinné nominácie“. Týždenník Trend napríklad v roku 2018 upozornil, že na úrade zamestnali švagra vtedajšieho poradcu premiéra a poslanca parlamentu Erika Tomáša za stranu Smer-SD. Dnes v parlamente reprezentuje stranu Hlas.

Podľa informácií autorov textu to nebola za posledné roky jediná podobná nominácia.

„Nemám právomoc zo zákona skúmať príbuzenské vzťahy všetkých zamestnancov úradu a ich možné kontakty na top politikov,“ argumentuje Grinč. Ako však doplnil, ľudia, ktorí pôsobili vo vyšších funkciách za Makóa, už na KÚFS nie sú. Po odchode jeho predchodcu Miroslava Homolu sa funkcií vzdali aj predošlí námestníci, ktorí sú už v civile.

Jedno heslo k citlivým databázam

Na KÚFS dlhšie pretrvával problém s prístupom k citlivým databázam ministerstva vnútra – tu sa ani po príchode nového šéfa rýchle riešenie nečrtá. Už dávnejšie bolo medializované, že s rovnakým heslom sa do databáz s osobnými údajmi pripája hneď viacero zamestnancov z jednej pobočky. Konkrétne údaje, teda kedy a koho si takto lustrovali, si zapisovali len do zápisníka.

Tento systém nebol dostatočný pre spätnú kontrolu, čo sa ukázalo pri takzvanej kauze lustrovania pre pozemkovú mafiu v Nitre. NAKA v roku 2018 zadržala v tejto súvislosti viacero osôb, pričom požiadala aj o súčinnosť FS. Informácie o vlastníkoch nehnuteľností mali uniknúť práve cez zamestnanca KÚFS z pracoviska v Nitre.

Úradu vtedy šéfoval práve Makó. Nakoniec sa nepodarilo „stotožniť vynášača“, pretože nebolo možné určiť, kto z KÚFS dané informácie vyhľadal.

Nové vedenie KÚFS uvádza, že problém už vyriešili. Každá lustrácia musí byť k nejakému prípadu, čiže je možná, len ak je otvorený spis. Nejde však o stopercentné riešenie.

Úrad sa bráni, že systém s citlivými údajmi nie je ich, ale ministerstva vnútra. Ak by chceli pre každého osobitné heslo, nezaobišlo by sa to bez nového softvéru.

„Môžeme ale vychádzať zo zákonných možností a ak vznikne podozrenie, budeme u pracovníka iniciovať takzvanú previerku spoľahlivosti, ktorej súčasťou je aj vyšetrenie na detektore lži,“ vysvetlil Grinč.