Situáciu LGBTI + párov môžu riešiť súkromné nadácie, Karasov návrh otvára možnosti aj podvodníkom

Súkromné nadácie sú v zahraničí bežné, ale navrhované riešenie umožní skryť konečných vlastníkov a vyhnúť sa daniam.

Zuzana Petková, Xénia Makarová, Nadácia Zastavme korupciu

Vláda sľúbila párom rovnakého pohlavia, že bude riešiť ich životnú situáciu aj bez registrovaných partnerstiev či sobášov. S návrhom, ako by si mohli vysporiadať majetok či dediť po sebe, teraz prichádza ministerstvo spravodlivosti. Chce zaviesť inštitút súkromných nadácií. 

Prax by mohla vyzerať nasledovne: keď chce majetnejší partner zabezpečiť toho druhého, prípadne deti, založí súkromnú nadáciu a vloží do nej časť svojho majetku. Z nadácie potom, počas svojho života aj po smrti, finančne podporuje rodinu. Majetok a jeho rozdeľovanie zabezpečuje cez správcu a správnu radu.

Skutočnosť, že nástroj má poslúžiť nezosobášeným párom, uvádza ministerstvo v dôvodovej správe návrhu. Ide o novelu zákona o nadáciách. Rezort pripomína, že na Slovensku je napríklad zastaralé dedenie, ktoré upravuje zákon ešte z roku 1964. Dlhodobo tiež chýba nástroj na správu majetku, zriadený na podporu súkromného účelu. V zahraničí ide typicky o súkromné nadačné či zverenecké fondy (trusty).  

„Chýba nástroj pre efektívnu správu majetku, jeho ovládanie a vhodnú distribúciu rodine ako aj iným osobám dôležitým pre súčasných majiteľov. Uvedený nedostatok limituje slovenské rodiny, ako aj nezosobášené páry,“ konštatuje ministerstvo.

Utajené informácie

Problémom však je, že návrh z dielne ministra spravodlivosti Viliama Karasa otvára možnosť ukryť konečných užívateľov výhod majetku a jeho využitie. Kým údaje o ostatných typoch nadácií sú prístupné vo verejnej časti registra mimovládnych organizácií, o súkromných zostanú skryté.

V návrhu sa explicitne uvádza, že verejné nebude meno zakladateľa ani ďalšie kľúčové dokumenty, z ktorých by sa dalo vyčítať účel a koho bude podporovať.

Ochrana týchto údajov môže mať zmysel pre súkromie nezosobášených párov. Otázka je, koľko z nich bude súkromné nadácie na správu svojho majetku využívať. Prevádzka totiž so sebou nesie nemalé finančné náklady, v zahraničí nadačné či zverenecké fondy preto využívajú najmä bonitnejší podnikatelia či rodiny.  

Časť majetku bohatých ľudí by sa mohla na Slovensku dostať do šedej zóny s nižším dohľadom. Mohli by slúžiť na zakrytie skutočných vlastníkov, pranie špinavých peňazí a zvyšovať korupciu. Tok peňazí alebo majetku cez nadácie by bol netransparentný a pre verejnosť, novinárov či aktivistov by bolo ťažké zistiť, či cez nich napríklad netečú úplatky spriazneným osobám. Nadácie s bielymi koňmi vo funkcii správcu by zriaďovateľom umožnili s minimálnym rizikom realizovať možné korupčné platby. „Zatiaľ vynechaná povinnosť zverejňovať konečných užívateľov by práve pri súkromnej nadácii podstatne zvýšila transparentnosť a zásadne obmedzila priestor na zneužívanie tohto inštitútu na pranie špinavých peňazí,“ myslí si Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing.     

Navrhované znenie tiež otvára možnosti podnikateľom vyhnúť sa plateniu daní. Ak sa napríklad do nadácie vložia akcie firmy, ktorá každoročne vypláca štedré dividendy, no nebude jasné, u koho skončia, bude komplikované odkontrolovať, či sa z nich správne zaplatila daň. 

Miriam Galandová z advokátskej kancelárie PRK Partners, ktorá je zároveň prezidentkou Slovenskej komory daňových poradcov zavedenie súkromných nadácií víta, ale vidí aj negatíva predloženého návrhu. 

„Budú plniť viacero funkcií, na ktoré súčasný právny poriadok neponúka vhodné riešenia,“ konštatovala. Napríklad ponúknu možnosť nastaviť flexibilnejšie prechod majetku na ďalšie generácie, ale aj usporiadanie v rodinných firmách, ak v nich momentálne nie je v nasledujúcej generácii žiadny manažér.

“Nedostatky sú napríklad v oblasti zdaňovania alebo zverejňovania konečných užívateľov výhod. Tieto otázky je potrebné doriešiť, aby inštitút bol v praxi funkčný, dlhodobo udržateľný a nebol zneužívaný na iné účely ako tie, na ktoré je zamýšľaný,“ dodala.

Oligarchovia obľubujú trusty

Návrh zákona je v pripomienkovom konaní a jeho konečné znenie sa môže meniť. Ministerstvo zatiaľ neodpovedalo na otázky, či ho z pohľadu transparentnosti nepovažuje za rizikový. 

Nadačné a zverenecké fondy sú bežné napríklad v susednom Česku. Svoj majetok do zvereneckého fondu vložil bývalý český premiér Andrej Babiš, a to vrátane firmy Agrofert. Neskôr čelil kauze, keďže fond sa stal jedným z najväčších príjemcov agrodotácií v EÚ. Kritici mu vyčítali konflikt záujmov, on sa obhajoval aj tým, že na zverenecký fond nemá vplyv. https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/najvacsim-prijemcom-agrodotacii-v-eu-je-babisov-zverenecky-fond-aj-vdaka-slovensku/

Zverenecký fond je samostatne vyčleneným majetkom bez vlastníka, preto nemá ani právnu subjektivitu.

Podľa časopisu Forbes majú v zvereneckých a nadačných fondoch v zahraničí, najmä v Českej republike, majetok mnohí Slováci. Napríklad obžalovaný podnikateľ s väzbami na Smer Jozef Brhel presunul aktíva do vlastníctva českého zvereneckého fondu JB Family Private Trust. Jeho beneficientmi sú viacerí členovia jeho rodiny. V prípade, ak by bol právoplatne odsúdený a súčasťou trestu by bolo aj prepadnutie majetku, týmto spôsobom si časť z neho môže ochrániť.