Súdy o deti môžu byť menej bolestivé a transparentnejšie

Nadácia po troch rokoch hodnotí zmeny, ktoré sa udiali na súdoch aj v legislatíve.

Keď Nadácia Zastavme korupciu pred tromi rokmi analyzovala súdne spory o  deti, odhalila systémové medzery, ktoré podporovali neprimerané prieťahy v konaniach, účelové blokovanie detí od druhého rodiča a korupciu. Po troch rokoch sa mnoho vecí zmenilo. V legislatíve aj na súdoch. Ide ale o nakreslenie novej štartovacej čiary, od ktorej sa treba odraziť a do cieľa vedie ešte dlhá cesta. 

Myslieť treba aj na to, že zmeny sa týkajú hlavne nových prípadov. Veľkou výzvou ostávajú staré spory, kde riešenie nie je ani jednoduché, ani rýchle. 

Čo sa podarilo 

• Rozbehnúť multidisciplinárny prístup riešenia sporov o deti po celom Slovensku – aktuálne sa končí financovanie z EÚ, témou je nájsť prostriedky v slovenskom rozpočte 
• Špecializácia sudcov a súdna mapa 
• Nová legislatíva, ktorá zefektívňuje rodinné spory (1 rodina = 1 sudca, nová lehota pre výkon súdneho rozhodnutia je 6 mesiacov

Zdroj: MS SR, spracovala NZK

Problémom ostávajú najväčšie súdy 

Pri nástupe vlády Igora Matoviča trval na Slovensku rodičovský spor o deti v priemere osem mesiacov. Ak išlo o súd v krajskom či nebodaj v hlavnom meste, lehoty boli ešte dlhšie. Bol to problém, pretože práve prípady súvisiace s maloletými sa majú vo všeobecnosti riešiť čo najrýchlejšie. A v ich najlepšom záujme. 

Odvtedy sa v tejto oblasti veľa urobilo. Súdnou reformou sa zaviedla špecializácia sudcov, tiež ich má byť pre rodinné spory po jednotlivých súdoch viac. 

Na celom Slovensku sa rozšíril multidisciplinárny prístup riešenia sporov rodičov o deti, pri ktorom majú asistovať sudcom aj ďalšie profesie. Hlavne koordinátori, ktorí majú zapájať sociálnych pracovníkov, mediátorov a psychológov. 

Systém vychádza z takzvaného Cochemského modelu, ktorý funguje už roky v okolitých krajinách a jeho podstatou je začať s rodinou odborne pracovať čím skôr od vzniku konfliktu. Výsledkom má byť najlepší záujem maloletého a vytvorenie priestoru pre dlhodobú spoluprácu jeho rodičov. Cez rodičovskú dohodu, ktorej tvorba je komplexný proces a presahuje možnosti jednej profesie. Preto Cochemský model prináša práve multidisciplinárny prístup. Teda zapojenie viacerých profesií.  

Čo priniesol systém založený na Cocheme 

• Na okresných a krajských súdoch pôsobí 61 koordinátorov pre 1. kontakt s rodičmi. 
• Na súdoch pôsobí 7 psychológov. 
• Priemerná dĺžka ukončenia sporu rodičovskou alebo mediačnou dohodou je 4,9 mesiaca. 
• Intervenciami koordinátorov prešlo v roku 2022 vyše 1 500 prípadov, čo je 16 % zo všetkých rozhodnutých prípadov o zverení maloletých.  
• 80 % z týchto prípadov skončilo dohodou.  

Systém však nebude fungovať bez dotiahnutia odborných nedostatkov. Napríklad treba jasne pomenovať rámec a hranice, čo robí koordinátor a za čo nesie zodpovednosť a za čo už nie. 

Zrýchlenie konaní je skvelou správou, nie však, ak rýchlosť je na úkor kvality dohody, a teda aj samotného maloletého. Úloha koordinátora je koordinovať, nemá nahrádzať sudcu, mediátora ani psychológa, ale tieto profesie prepájať a pozývať k stolu. Priemerný minimálny čas na vznik kvalitnej rodičovskej dohody v mediácii je 6 hodín – na čo koordinátor nemá ani časovú, ani odbornú kapacitu. 

Rizikom súčasného stavu je, že koordinátori v snahe cieliť na rýchlosť konania, budú aj s využitím váhy autority súdu vytvárať rýchle nekvalitné rodičovské dohody. Bez multidisciplinárneho zapojenia odborníkov. Spokojné budú súdy a na prvý pohľad aj rodičia, ale rodičovská spolupráca a porozumenie sa v skutočnosti nevytvorí a maloletý, ktorého hlas nie je počuť,  bude dlhodobo strádať. 

Novela od januára

Prijali sa aj zmeny v legislatíve. Od januára tohto roka začala platiť novela Civilného mimosporového poriadku. Zaviedla pravidlo, že spory okolo detí v rámci jednej rodiny má riešiť ten istý sudca. Eliminujú sa tak situácie, keď spory o tie isté deti riešili naraz viacerí sudcovia, čo konania predlžovalo a komplikovalo. 

Zaviedli sa tiež lehoty pre niektoré úkony, ako napríklad výkon súdneho rozhodnutia. Zaviedla sa aj nová povinnosť sudcu v tomto prípade zvolať pojednávanie a osobne v kontakte s obomi rodičmi si situáciu preveriť. Súd teda nemôže rozhodovať „od stola“, bez overenia si situácie, ako sa to doteraz niekedy stávalo. 

Výsledkom všetkých zmien už teraz podľa štatistík je, že sa priemerná dĺžka trvania sporov o maloletých skrátila o mesiac. Ak sa ide cez obdobu Cochemského modelu a mediačnú alebo rodičovskú dohodu, priemerná lehota je pod piatimi mesiacmi. To platí ale zatiaľ len pre menšiu časť uzatvorených sporov. Dohodou skončilo vlani vyše 1 500 prípadov, pričom každoročne rozhodnú súdy o tisíckach zverení maloletých. 

Vyplýva to zo štatistík ministerstva spravodlivosti, ktoré si cez infozákon vypýtala Nadácia. Problémom čo sa týka dĺžky konania naďalej ostávajú súdy v hlavnom meste, Košiciach aj napríklad Malackách. Tamojšie lehoty aj v súčasnosti dosahujú násobky oproti celoštátnemu priemeru.  

Zdroj: MS SR, spracovala NZK 

Zároveň treba vnímať fakt, že ide o prvé štatistiky. Zmeny sa ešte len „usádzajú“ a napríklad reforma súdnej mapy si na začiatku vyžiada v niektorých konaniach aj predĺženie, kým si súdy medzi sebou nanovo prerozdelia agendu. 

Čas si vyžiada aj zmena nastavenia sudcov a kľúčový bude pohľad nového ministra spravodlivosti, ktorý vzíde zo septembrových volieb. Financovanie multidisciplinárneho prístupu z prostriedkov Európskej únie aktuálne končí a treba nájsť zdroje v slovenskom rozpočte.  

Rýchlosť je problém

Prečo je rýchlosť rozhodovania súdov v sporoch rodičov o deti dôležitá? Pretože v prípadoch je vždy veľa emócií a pri predĺžovaní súdneho konania väčšinou konflikt medzi rodičmi rastie, čo sa negatívne podpisuje aj na ich potomkoch. 

Nejde pritom o zanedbateľnú agendu. Každoročne súdy na Slovensku rozhodnú o 9- až 10-tisíckach zverení maloletých. Ak následne verdikt súdu jeden z rodičov nerešpektuje alebo nerešpektuje už predtým predbežné rozhodnutie súdu, ktorým sa starostlivosť o maloletých upravuje do konečného verdiktu, obracajú sa nespokojní rodičia na súd s návrhom na výkon súdneho rozhodnutia.   

Posledné štyri roky smerujú rodičia na súdy každoročne 500 až 750 takýchto návrhov. Výkon predstavuje pritom extrémne riešenie situácie, keď napríklad jeden z rodičov dlhodobo bráni v stretávaní maloletého s druhým rodičom napriek faktu, že súd druhému rodičovi aj dieťaťu toto právo priznal. Vtedy v praxi reálne sudca vykoná kontakt detí s druhým rodičom, o ktorom predtým súd rozhodol. 

Veľkým problémom je, že výkonom sudcovia nie sú naklonení. Naznačujú to aj štatistiky, keď vlani aj rok predtým na celom Slovensko sudcovia zrealizovali tesne cez 100 výkonov. V porovnaní s počtom návrhov rodičov na výkon ide o necelých 20 %. Teda výkon reálne prebehne zhruba v každom piatom prípade. 

Zmeniť to má už spomínaná úprava legislatívy, ktorá zaviedla 6-mesačnú lehotu. Dovtedy musí sudca o návrhu na výkon rozhodnúť. Do vlaňajška sudcovia nemali žiadne lehoty, čo prieťahy na súdoch ako aj konflikty v rámci rodín len prehlbovalo. 

Výzvou do budúcnosti bude dohliadnuť, aby sudcovia novú lehotu aj dodržiavali. 

Sudcovia nedávajú pokuty 

Kde vidí nedostatočnú ráznosť pri vymáhaní súdnych rozhodnutí Nadácia, je veľmi symbolické využívanie pokút. Pritom ako nástroj „vynucovania rozsudku“, zjednodušenie tlaku na rodiča, ktorý odmieta kontakt maloletého s druhým rodičom napriek verdiktu od súdu, ho možno využiť aj opakovane. Ide pritom o nástroj, ktorý by súdy mali využívať ešte predtým, ako prípad vyústi do výkonu súdneho rozhodnutia.   

Zákon pritom pokuty za nerešpektovanie súdu definované má. Sudca môže „neposlušnému“ rodičovi zastaviť vyplácanie rodinných prídavkov, rodičovského príspevku, no aj uložiť pokutu až do 1 000 eur, a to aj opakovane.  

Tento reštriktívny nástroj ale tunajšie súdy takmer nevyužívajú. Podľa štatistík ministerstva spravodlivosti bolo takto vlani udelených spolu 13 pokút, rok predtým 20. Informácie o výške uložených pokút už ale ministerstvo centrálne nevedie, preto ich cez infožiadosť nevedelo poskytnúť. 

Zdroj: MS SR, spracovala NZK 

Výzva pre novú vládu 

Využívanie pokút ako nástroja vynucovania súdnych rozhodnutí bude už otázkou nového ministra alebo ministerky spravodlivosti. Podobne ako téma udržania financovania multidisciplinárneho prístupu riešenia sporov o deti. 

Zatiaľ pozitívnu odozvu na ministerstve spravodlivosti nenašiel návrh na zrušenie takzvaných ospravedlniteľných dôvodov. Boli do legislatívy zadefinované cez vyhlášku ministerstva v roku 2016 a ponúkajú „ospravedlniteľné dôvody“, pre ktoré napríklad rodič môže odmietnuť kontakt dieťaťa s druhým rodičom v čase, ktorý na to vyčlenil súd. A ponúka to aj dôvod, prečo súd odmietne návrh nespokojného rodiča na výkon rozhodnutia.  

V praxi sa podľa opakovaných skúseností Nadácie práve tento inštitút zneužíva aj na účelové blokovanie maloletých od druhého rodiča. 

Aby v sporoch rodičov trpeli deti čo najmenej, bude nevyhnutné do budúcna viac spolupracovať aj s rezortom práce. Práve kolízni pracovníci z úradov práce majú byť de facto advokátmi detí na súde v sporoch ich rodičov. V praxi ale narážajú na nedostatočné právne vzdelanie a slabé finančné ohodnotenie. 

Výsledkom hlavne v krajských mestách je vysoká fluktuácia na týchto pozíciách. Advokáti často spomínajú prípady, keď na súdne pojednávania v tom istom prípade im zakaždým príde za dieťa iný kolízny pracovník.  

Samotné ministerstvo spravodlivosti na otázku, kedy bude možné cez dáta vyhodnotiť doteraz prijaté zmeny uviedlo, že napríklad vo vzťahu k reforme súdnej mapy, ktorá platí od júna tohto roka, prvé výsledky bude možné relevantne vyhodnotiť o dva – tri roky. 

V  čom treba pokračovať: 

• Dohliadnuť nad dodržiavaním nových termínov súdmi  
• Zrušiť tzv. ospravedlniteľné dôvody, ktoré sa v praxi často zneužívajú na obchádzanie súdneho rozhodnutia, ktorý nariaďuje kontakt dieťaťa s druhým rodičom 
• Dostať pokuty za nerešpektovanie súdneho rozhodnutia rodičom z papiera do praxe 
• Zamerať sa na prácu so staršími prípadmi, ktoré si vyžadujú viac práce a času 
• Odstíhať reálne aj potenciálnu korupciu v rodinných sporoch 
• Odpolitizovať voľbu detského komisára 
• Intenzívnejšia spolupráca ministerstva spravodlivosti (súdy, koordinátori) a ministerstva práce (kolízni pracovníci, sociálne inštitúcie pracujúce s deťmi) – najmä u kolíznych pracovníkov, ktorí majú na súde byť akoby advokátom maloletých, sú problémom ich nedostatočné právne zručnosti a veľká fluktuácia, čo súvisí s ich slabým finančným ohodnotením 
• Pokračovať vo vnášaní neformálnosti a priamej a pružnej komunikácie účastníkov so súdom v poručenskej agende 
• Zabezpečiť dlhodobú finančnú aj odbornú udržateľnosť pre multidisciplinárny prístup  
• Jasne zadefinovať kompetencie a zodpovednosti koordinátora a jeho rolu, ktorá nenahrádza, ale prizýva profesie ako psychológ, sociálny pracovník a mediátor.