Výsledok Ficovej novely: Počet odsúdených za korupciu klesá

Za mreže putuje tento rok jeden páchateľ – policajt Kaľavský, ktorého Smer využíval proti Čurillovcom, vyplýva z analýzy Nadácie Zastavme korupciu.

Počet trestov za korupciu vlani klesol o polovicu v porovnaní s rokom 2022. Aj to môže byť dôsledok novely Trestného zákona a zmien v trestnej politike, ktoré presadila vláda Roberta Fica. Priniesli nižšie tresty, kratšie premlčacie lehoty, zrušenie NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry.

Zmeny v trestných sadzbách platia od augusta a už sa stihli prejaviť v poklese potrestaných a vyšetrovaných. Vyplýva to z analýty Nadácie Zastavme korupciu a dát, ktoré poskytol Špecializovaný trestný súd. Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Borisa Suska zo Smeru prestalo tieto štatistiky zverejňovať. 

Z analýzy, ktorú urobila nadácia vyplýva, že kým v roku 2022 Špecializovaný trestný súd udelil za podplácanie 61 trestov, v roku 2024 len 36, pričom nové pravidlá platia len od augusta.

Podobne je to pri páchateľoch ďalších korupčných trestných činov.    

Jeden z najprísnejších trestov dostal vlani podľa zverejnených rozsudkov šéf daňového úradu, ktorý umožnil daňový podvod za 18 miliónov eur. Ani ten nešiel do väzenia, hoci vzal úplatok 95 tisíc eur a bol stíhaný aj za zosnovanie a účasť v zločineckej skupine. Dostal peňažný trest 50 tisíc eur a podmienku. 

Vlani súd poslal za korupciu do väzenia dvoch ľudí. Tento rok zatiaľ len jediného páchateľa – bývalého policajta Jána Kaľavského. Dostal trest päť rokov a peňažný trest 5.000 eur za korupciu a vynášanie zo spisov. Kaľavský vo vojne v polícii svedčil proti Čurillovcom a jeho svedectvá využíval často Smer na spochybňovanie vyšetrovania korupčných káuz ešte v čase, keď bol v opozícii.

Minister Susko klamal

Minister spravodlivosti Susko pritom zavádzal, keď tvrdil, že tresty na Slovensku treba znížiť, lebo sú neprimerane tvrdé a súdy posielajú páchateľov na roky do väzenia. Pri korupcii to neplatilo ani predtým. Sudcovia ukladali väčšinou peňažné tresty. 

Susko pritom tvrdil: “na Slovensku sú drakonické tresty. Štúdie ukazujú, že dlhodobé trestanie odňatím slobody neplní svoju funkciu, ale práve naopak, páchateľ sa dopúšťa recidívy.” O aké dáta sa pri obhajobe novely opieral, nie je jasné. Tie, ktoré pre Nadáciu poskytol Špecializovaný trestný súd totiž ukazujú, že za korupciu (príjmanie úplatku a podplácanie) išlo v roku 2022 a 2023 “sedieť” len päť osôb. Podľa našej analýzy aj to preto, lebo predtým spáchali iný trestný čin, za ktorý už boli vo výkone trestu. Najčastejšie boli ukladané peňažné tresty (celkom 78 krát) a podmienečné tresty (celkom 48 krát). Nové pravidlá teda nepriniesli zmiernenie, ale otvorili dvere korupčníkom, ktorí sa už vôbec nemusia obávať väzenia.  

Aj harmonizácia je mýtus

Minister zmenu pravidiel obhajoval aj tým, že tresty v iných štátoch únie sú nižšie. “My harmonizujeme trestné sadzby s tými, ktoré sa uplatňujú v okolitých krajinách, kde pochopili, že vysoké tresty sami o sebe neodrádzajú od páchania ďalších trestných činov,”  poznamenal. 

Ani to nie je pravda. Tresty za korupčné správanie sa na Slovensku znížili až tak, že väzenie hrozí len v prípadoch, keď ide o úplatok vyšší ako 250 tisíc eur. Taký slovenská polícia doteraz v histórii neriešila. 

V Českej republike hrozí politikovi 3 až 10 rokov väzenia už vtedy, ak vezme už zhruba 20 tisíc eur. U nás by musel zinkasovať 650 tisíc, aby sa na neho vzťahovala trestná sadzba 5 až 10 rokov.

Korupcia nás pripravuje o peniaze

Ako Nadácia informovala, Suskova novela už “vysekala” vyše 1300 osôb. Sú medzi nimi takí, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, lebo ich skutky sú premlčané alebo ich trestné činy sú už iba priestupkami.  

Nadácia podrobne analyzovala jednotlivé rozhodnutia a korupcia sa najviac týka daňových úradov a prípadov, keď podnikatelia uplácajú, aby im úradníci tolerovali daňové podvody. Štát tak prichádza o peniaze, ktoré by mohol využiť na zlepšenie zdravotníctva a školstva. 

Kvôli premlčaniu bolo zastavené konanie voči podnikateľovi, ktorý dal 140 tisíc eur daňovej riaditeľke a kontrolórom a s ich pomocou pripravil štát o viac než 11,5 milióna eur. Kvôli novele musel prokurátor zrušiť obvinenie aj osobe, ktorá v rokoch 2012 až 2016 dala 250 tisíc eur za bezproblémové vyplatenie nadmerných odpočtov DPH. 

Prokuratúra v Trnave musela v septembri zastaviť stíhanie pre premlčanie dvom podvodníkom, ktorí cez fiktívne obchody s reklamou vytiahli zo štátnej kasy vyše 160 tisíc eur. 

Chýbajú náramky, prepustených malo byť viac  

Novela spôsobila, že narástol počet väzňov, ktorým zmenili trest na domáce väzenie. Kým v roku 2022 sa to podľa údajov zboru väzenskej stráže týkalo len 16 odsúdených, od augusta 2024 do konca roka išlo domov až 126 väzňov. 

Nárok na premenu trestu však spĺňalo omnoho viac – až 1950 osôb. Nejde len o páchateľov korupcie, ale aj ďalších. Aby sa všetci nedostali von, minister spravodlivosti menil svoj vlastný interný rozkaz. Zúžil ním okruh osôb, ktoré môžu žiadať o premenu trestu. Dôvodom je zrejme aj skutočnosť, že štát nemá dostatok probačných úradníkov a monitorovacích náramkov. Novela Trestného zákona totiž nepočítala so žiadnym prechodným obdobím, čo v praxi spôsobilo problémy. Štát ich v týchto mesiacoch musel dokupovať.

Prečo sa ponáhľali a prečo sú tresty za korupciu nízke

Novela Trestného zákona bola jedným z prvých zmien, ktoré presadila vlády Smeru-SD, Hlasu a SNS na čele s Robertom Ficom. Nepredchádzala jej žiadna väčšia diskusia ani štúdia. Argumenty ministerstva spravodlivosti o vysokých sadzbách a potrebe ich zosúladiť s EÚ minimálne pri korupcii neseda. Novela pomohla viacerým nominantom a ľuďom blízkym koalícii obvinených z korupcie. Trestné stíhanie zastavili exministrovi Jánovi Počiatkovi, podpredsedovi parlamentu Petrovi Žigovi, podnikateľovi Miroslavovi Výbohovi, ktorý je priateľom premiéra a ďalším.