Strana demokratickej ľavice

Postkomunistická SDĽ bola v 90. rokoch najvplyvnejšou slovenskou ľavicovou stranou. Vedenie okolo predsedu Petra Weissa (Milan Ftáčnik, Brigita Schmognerová a ďalší) sa pokúsili členskú základňu pôvodnej Komunistickej strany Slovenska transformovať na modernejší subjekt sociálno-demokratického charakteru. V roku 1994 sa strana stala súčasťou koaličnej vlády Jozefa Moravčíka a po voľbách v roku 1998 vstúpila do koaličnej zostavy prvého kabinetu Mikuláša Dzurindu.

Opozícia v koalícii

Spoluvládnutie so stredopravými politickými stranami prehĺbilo vnútorný rozkol v SDĽ, ktorý v nej bol latentne prítomný od samotného vzniku. Väčšina členskej základne ťažko niesla pokusy o zásadné reformy v spoločnosti. Strana pod vedením Jozefa Migaša plnila rolu opozície v koalícii, čím strácala podporu nielen medzi stúpencami umierneného, ale aj radikálneho krídla. Pred voľbami 2002 došlo k ďalšej výmene na čele strany – nový predseda Pavol Koncoš predstavoval návrat k postkomunistickému modelu strany. Pretože v roku 2002 kandidovala vo voľbách aj strana Smer, ktorú vybudoval Robert Fico, bývalý najpopulárnejší politik SDĽ, voľby znamenali definitívny koniec strany ako parlamentného subjektu.

Neúspešné voľby za 5 miliónov

V roku 2004 sa SDĽ zlúčila s Ficovou stranou – decembrový zjazd odhlasoval jej zánik a individuálny prechod jej členov do radov Smeru. Z pôvodných 9800 členov SDĽ sa do Smeru preregistrovalo 4735 členov. V roku 2005 sa skupina bývalých čenov SDĽ pokúsila o revitalizáciu tradičnej značky SDĽ a zaregistrovala ju ako nový politický subjekt. Charakteristické bolo pre ňu bolo rýchle a pre verejnosť nepochopiteľné striedanie jej predsedov. Napokon značku strany ovládla skupina okolo podnikateľa Pavla Weissa. Jeho syn Ivan sa v nej osobne i funkcionársky angažoval.V parlamentných voľbách 2010 mala strana jednu z najdrahších volebných kampaní – odborníci odhadli jej náklady na 5 miliónov eur. Predstavitelia strany cestovali po republike s autobusom Lavičák, SDĽ pripravila päťsto mítingov, prenajala si osemsto bilbordov a ponúkla divákom sto televíznych spotov. Napriek tomu strana získala len 2,41 percenta hlasov a nemala nárok na štátnu podporu. Skupina weissovcov stratila o túto značku záujem, čo znamenalo definitívne politické zbezvýznamnenie SDĽ a jej faktický zánik.

Kauzy subjektu Strana demokratickej ľavice

Schránková firma z minulosti SDĽ

Po neúspešných voľbách začala rozpadajúca sa SDĽ s predajom svojich majetkov. Zbavila sa aj svojho podieľu v topolčianských tlačiarniach, ktoré...