Matovičova vláda nakúpila testy správne, rozhodli ľudia, ktorí robia pre jej ministrov

Rada ÚVO má kontrolovať vládne tendre, jej členov si najímajú ministerstvá.

Nákup antigénových testov za milióny eur bol podľa Rady Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) v poriadku. Rada tak zmietla zo stola výčitky, ktoré mal predtým k nákupu samotný úrad. Ako zistila Nadácia, viacerí členovia Rady pracujú pre vládu a ministrov.

Rada je najvyšším kontrolným orgánom, ktorý rozhoduje o štátnych tendroch. Nedávno zasadla v novom zložení a hneď zmenila rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie.

Ten v lete konštatoval, že štátne hmotné rezervy porušili pri nákupe testov na Covid 19 zákon. Odlišné stanovisko mali predseda ÚVO Miroslav Hlivák, podpredseda Jaroslav Lexa a jeden ďalší člen rady.

Nadácia Zastavme korupciu sa bližšie pozrela na zloženie rady. Zo šiestich externých členov piati pracujú pre rôzne ministerstvá alebo ich úrady. Niektorí aj pre viaceré naraz.

Tiež sme ešte vlani upozornili na netransparentný spôsob doplnenia Rady. Vláda namiesto toho, aby vypísala riadne výberové konanie, dopĺňa nových členov pomaly a čudne.

Multiporadca

Rekordérom v spolupráci s verejnými úradmi je Peter Kubovič. Do rady prišiel v roku 2020 ako zamestnanec Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. Podnik patrí pod ministerstvo financií.

Za metodickú činnosť k verejnému obstarávaniu mu platí aj Úrad vlády. V rovnakej oblasti poskytuje školenia ministerstvu životného prostredia.

V čase vymenovania do Rady ÚVO mu pribudla ešte navyše zmluva na príručku a školenia od Environmentálneho fondu. Fond spadá tiež pod ministerstvo životného prostredia.

Kubovič potvrdil, že ide o služby za finančnú odmenu. „Namiesto budovania rady ako stáleho orgánu na báze full-time a materiálneho zabezpečenia sa táto vykreovala a funguje ako orgán, ktorý musí byť obsadený ľuďmi mimo ÚVO a nepoberajú za danú činnosť plat ako predseda, respektíve podpredseda úradu, hoci ich rozhodovanie má rovnaké účinky a dopad na verejné obstarávanie,” reagoval. Za členstvo v rade dostávajú externí členovia tisíc eur v hrubom mesačne.

Kubovič tvrdí, že nerozhoduje v prípadoch, kde by cítil konflikt záujmov. Dodal, že „z dôvodu opatrnosti sa nechávam vylučovať aj pri meste Trnava”, čo je jeho bývalý zamestnávateľ.

Kubovič sa v minulosti opakovane uchádzal o post šéfa ÚVO.

Začal pracovať pre vnútro

Len v novembri vláda zvolila za členov rady Ľubomíra Kubičku a Jozefa Bálinta. Obaja majú prepojenie na ministerstvo vnútra.

Kubička pre ministerstvo pracoval už v čase vymenovania do Rady, Bálint tam nastúpil tesne po zvolení. Druhý menovaný zároveň v dozornej rade dohliada na hospodárenie v štátnom podniku Vodohospodárska výstavba. Podnik spadá pod ministerstvo životného prostredia.

Na Rade sú aktuálne štyri odvolania, ktoré sa týkajú nákupov ministerstva vnútra. Niektoré ÚVO kontroloval ešte pred uzavretím zmluvy a skonštatoval porušenie zákona. Ide napríklad o obstaranie serverov za 164 miliónov eur alebo zakázku na výrobu tabuliek s evidenčným číslom za 27,7 milióna eur.

„Vylučujem sa z prípadov subjektov, od ktorých beriem alebo som bral odmenu, respektíve v nich pôsobím,” tvrdí Bálint. O rezortných zákazkách hlasovať nebude podľa odpovedí ani Kubička.

Nový kontrakt od dopravy

Zvyšní dvaja členovia Rady, ktorí v nej zostali ešte po predošlej vláde, sa tiež dostali k práci pre verejnú inštitúciu. V oboch prípadoch ide o prepojenie na ministerstvo dopravy.

Nina Komorníková, predtým Nerušilová pracuje od roku 2016 pre ministerstvo školstva, kde šéfovala verejnému obstarávaniu. Aktuálne jej od januára pribudla dohoda s ministerstvom dopravy, kde ako externý odborník dohliada na obstarávanie z eurofondov.

Na možný konflikt záujmov Komorníkovej pri predošlej práci upozornila Nadácia už pred rokmi. Ako šéfka obstarávania na školstve odsúhlasila zmluvy aj s firmou GGFS, ktorú riadi jej manžel. Firma GGFS je spájaná s vplyvným podnikateľom Ivanom Kmotríkom.

Na konflikt záujmov „medzi riaditeľkou odboru pre verejné obstarávanie a jedným z konateľov úspešného uchádzača, na ktorý je potrebné nazerať tak, že v rámci ich vzájomného vzťahu je prevažujúci osobný záujem nad verejným” upozornil aj ÚVO.

Komorníková vtedy odmietla, že by partnera, s ktorým čakala dieťa, zvýhodnila a rozhodnutie úradu poznačila za “právne vadné.”

Ďalší člen Rady Marek Vladár od apríla pracuje v Slovakia Travel. Ide o propagačný portál na reprezentáciu cestovného ruchu pod ministerstvom dopravy.

Budú hlasovať o obchvate?

Rozhodnutie, ktoré zmenila rada, sa týkalo zákazky za takmer 4 milióny eur pre košickú firmu Juhapharm. ÚVO tvrdilo, že hmotné rezervy uzavreli zmluvu s úspešným uchádzačom v rozpore so zákonom, lebo predložil test, ktorý nesplnil požiadavky súťaže. Opieral sa pritom o stanovisko odborníka z Karlovej univerzity v Prahe.

Predseda hmotných rezerv Ján Rudolf zmluvu obhajoval, podľa neho bola v poriadku.

Iné stanovisko ako Rada mal okrem vedenia ÚVO externý člen Ivan Pudiš, ktorý pôsobí ako referent na oddelení verejného obstarávania pre hlavné mesto Bratislava. Je jediným zo šestice vládnych nominantov, ktorý nemá platenú spoluprácu s ministerstvom alebo jeho podriadeným úradom. V minulosti aj on pracoval na ÚVO.

Na Rade sa za jeho pôsobenia už stalo, že účastníkom odvolacieho konania bolo hlavné mesto. „V týchto prípadoch som sa nechal vylúčiť z rokovania a rozhodovania o odvolaní podľa štatútu Rady.”

Najbližšie bude Rada rozhodovať o odvolaní Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá nesúhlasí so stanoviskom ÚVO, že pri tendri na obchvat Košice – Šaca bol porušený zákon.

Ide o politicky citlivú vec, minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) pred Vianocami obvinil úradníkov, že rozhodovali od stola.

Nie je jasné, ako sa k hlasovaniu postavia Komorníková a Vladár, ktorí sami pracujú pre rezort dopravy a jeho podriadenú organizáciu. Komorníková reagovala, že bude konať v zmysle štatútu rady.

Ten je čo sa týka konfliktu nejednoznačný. Uvádza, že členovia by nemali rozhodovať v prípadoch, v ktorých možno mať pochybnosti o ich zaujatosti. ÚVO v spolupráci s INEKO v minulosti vypracovali návrhy zmien, aby bolo rozhodovanie Rady viac transparentné. Verejné mala byť napríklad zápisnica z rokovania. Tieto návrhy sa však do poslednej novely zákona o verejnom obstarávaní nedostali.

Funkcionári ÚVO platené spolupráce nemajú

Na spoluprácu s inými verejnými, ale aj súkromnými inštitúciami sa Nadácia spýtala aj predsedu a podpredsedu ÚVO. Tak Miroslav Hlivák ako aj Jaroslav Lexa uviedli, že žiadnu platenú spoluprácu od nástupu na úrad nemajú.

„Nástupom do verejnej funkcie mám pozastavený výkon advokácie, to znamená, že je vylúčené, aby som vo verejnej funkcii poskytoval poradenskú činnosť,” uviedol šéf ÚVO Hlivák. Vylučuje sa z rozhodovania v prípadoch, kde vystupuje subjekt, ktorému pred nástupom do funkcie poskytoval právne poradenstvo.

Podobne reagoval aj podpredseda Lexa, ktorý predtým viedol Inštitút verejného obstarávania. Vylučuje sa v prípadoch, kde figuruje subjekt, ktorému poskytuje poradenstvo spoločnosť, s ktorou predtým spolupracoval.

Doplnená reakcia Petra Kuboviča:

V prvom rade si Vás veľmi vážim za to, čo pre Slovensko robíte (úplne úprimne). Som však zhrozený ako „lacno“ ste odpísali jedno podľa môjho názoru zákonné rozhodnutie Rady ÚVO len preto, že v Rade nastal rozkol medzi jej predsedom, jeho podpredsedom a jedným členom a medzi väčšinou, ktorá len rozhoduje tieto neľahké prípady a snaží sa dohliadať na prvý stupeň ÚVO.
Ja osobne si za zákonnosťou v nadpise článku spomenutého rozhodnutia plne stojím. V rozhodnutí sme uviedli argumenty, ktoré úrad aplikuje aj v iných prípadoch (práve rozhodnúť inak by znamenalo exces).
Odmena za členstvo v rade neumožňuje to, aby som sa vzdal aj iných príjmov.
Táto moja odmena nijako nesúvisela s rozhodovaním v rade. Ak by ste tomuto môjmu vyjadreniu nedôverovali, bolo by vhodné, aby ste si pospájali všetky časové a skutkové okolnosti. Väčšina príjmu pochádzala z realizovaných školení (ministerstvo), kde som školil desiatky ľudí. Ku každému školeniu sa viedol zoznam účastníkov a ku každému školeniu som poskytoval aj prezentácie a podklady.
Úradu vlády som napomáhal pri formulovaní odpovedí na otázky v prípade ich zložitých verejných obstarávaní, kde potrebovali zmapovať rozhodovaciu prax a judikatúru, ako aj formuloval podnety na Protimonopolný úrad a ÚVO. V prípade Envirofondu išlo o vypracovanie príručky pre kontrolu VO.
Nazvať ma pre túto činnosť „multiporadcom“ a „rekordérom“ v spolupráci s verejnými úradmi je podľa môjho názoru prehnané.
Neviem aké reálne záruky (v nadväznosti na profesnú a podnikateľskú minulosť) vedenia ÚVO, týchto členov rady odlišujú od iných členov, ktorí navyše priznávajú svoje aktuálne pracovné záväzky a ich prípadný konflikt záujmov je ľahko dohľadateľný a preskúmateľný.