Slovensko sa stane rajom pre korupciu politikov a mocných
Bednička jabĺk ako úplatok pre úradníka bude rovnako potrestaná ako pol miliónový úplatok pre ministra za kšeft, na ktorý sa z rozpočtu poskladajú všetci občania. Aj to bude výsledkom zmeny trestného zákona, ktorý predkladá vláda Roberta Fica.
Pred viac než desiatimi rokmi vzbudil na Slovensku diskusiu prípad, súd poslal nepodmienečne do väzenia na tri roky bývalého funkcionára Vladimíra Wänkeho za úplatky v celkovej hodnote do 500 eur. Malo ísť o debničky jabĺk, kartóny vín a menšie sumy v stovkách eur, ktoré futbalové kluby dávali za rýchle vybavenie priestupkov. Verejnosť vtedy riešila otázku, či je trest pre Wänkeho primeraný, keď on išiel do basy a veľkých korupčníkov polícia chytať nevedela.
Teraz už vie a v spoločnosti nastal opačný extrém. Rovnako ako fľaše s vínom či jablká budú trestané úplatky do 700-tisíc eur. Nahrávať to bude veľkej korupcii, ku ktorej bude štát benevolentnejší.
Korupcia rozkladá štát
Na nepomer v trestoch upozornil bývalý štátny tajomník ministerstva spravodlivosti a prokurátor GP Peter Sepeši v článku „Korupcia v návrhu novely Trestného zákona – zmeny pravidiel v prospech páchateľov.“ Sepeši sa podieľal aj na príprave novely, na ktorej pracovali viacerí odborníci za bývalej vlády a súčasná koalícia sa na ňu odvoláva. Sepeši však v sérií textov upozorňuje na škodlivé dopady aktuálneho návrhu.
„Korupcia rozkladá spoločnosť, podstatu a zmysel, pre ktorý sa ľudia dobrovoľne vzdali svojich prirodzených práv a podriadili sa moci vytvoreného štátu,“ konštatuje. Jej miernejšie trestanie si podľa neho vyžaduje širšiu spoločenskú zhodu a nie skrátené legislatívne konanie, ktoré presadzuje vláda.
Sepeši poukázal na to, že pri „základných“ trestných činoch korupcie – prijímanie úplatku a podplácanie je prísnejší postih len pri takzvanom „veľkom rozsahu.“ V súčasnosti ide o sumu najmenej 133 tisíc, po novom to bude 700 tisíc eur.
Napríklad, v známom prípade, keď je podnikateľ Miroslav Výboh podľa polície podozrivý, že dal úplatok 150 tisíc eur predsedovi Hlasu Petrovi Pellegrinimu, mu v súčasnosti hrozí 7 až 12 rokov. Po novom to bude maximálne 4 roky.
Navyše sa skracuje premlčacie doba na 5 rokov (dnes je 10), čiže skutok by bola aj tak premlčaný.
Na minimálne rozdiely v trestaní drobnej a obrovskej korupcie upozorňuje vo svojej analýze aj mimovládna organizácia Via Iuris, podľa ktorej bude jedno, či dáte ako úplatok 10 vajec alebo pol milióna eur. Postih bude hroziť rovnaký.
Znižovanie trestov za úplatky (zdroj: spracovala Nadácia Zastavme korupciu)
Sťaží sa vyšetrovanie
Ťažšie bude aj vyšetrovanie veľkej korupcie, ktorú páchajú sofistikovane na vysokých miestach. Napríklad stíhanie podnikateľa blízkeho Smeru Jozefa Brhela bolo možné len vďaka spolupracujúcim obvineným, ktorí svedčili o tom, ako sa v luxusnom bratislavskom hoteli dohadovali štátne biznisy sa provízie. Po novom sa v prípade kajúcnikov vypúšťa možnosť mimoriadneho zníženia trestov, ak sa tento podieľal na objasnení korupcie.
Mimoriadne zníženie trestu znamená, že dolnú hranicu trestu môže súd znížiť ešte o tretinu.
Je ťažké dokázať korupciu, ak sa deje sofistikovane a na najvyššej úrovni štátu. Páchatelia po sebe spravidla nenechávajú stopy a bez výpovedí spolupracujúcich alebo bez použitia nahrávania či sledovania. Aj to bude po schválení zákona z dielne Smeru ťažšie. Použitie niektorých operatívno – pátracích či IT prostriedkov (odpočúvanie, kamerové záznamy) bude vylúčené, ak pôjde o prečin. A to budú všetky úplatky do 700 tisíc eur.
Korupcia ovplyvní platy aj dôchodky
Vládna koalícia v dôvodovej správe k znižovaniu trestov argumentuje tým, že máme preplnené väznice. Tento argument v prípade korupčných trestných činov neplatí. Podľa analýzy Transparency International Slovensko súdy posielajú do basy priemerne piatich páchateľov korupcie ročne. Miernejšie trestanie korupcie môže viesť k jej rozšíreniu spoločnosti a teda aj k negatívnym dopadom na spoločnosť, jej budúcu prosperitu, mzdy aj dôchodky. Práve sociálne veci sú tie, o ktorých vláda hovorí, že budú stredobodom jej záujmu.
Ako vyplýva z medzinárodných rebríčkov, ktoré porovnajú mieru korupcie, krajiny, ktoré sú na vrchole korupčnosti, majú nízku životnú úroveň. Napríklad najskorumpovanejšie Somálsko, patrí zároveň medzi najchudobnejšie na svete.