Zastavme Korupciu
15. 03. 2024

Prieskum: Korupcia je závažný problém pre 87 % Slovákov

Zaniká špecializovaný úrad (ÚŠP), ktorý riešil korupciu. Slováci a Slovenky si myslia, že počas tejto vlády sa korupcia zvýši alebo nezmení.

Korupcia stále trápi drvivú väčšinu Slovákov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus na vzorke 1502 respodentov, ktorý uskutočnila koncom februára pre Nadáciu Zastavme korupciu. 

Podľa 86,6 % opýtaných je korupcia veľmi alebo skôr závažný problém. Len 3,9 % si myslí, že nie je závažný problém, 8,3% nemá názor a 1,2 % ju za problém nepovažuje vôbec. 

Prieskum mapoval nálady Slovákov v čase rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý riešil najzávažnejšiu korupciu. Zákon o ÚŠP vstúpil do platnosti dnes, ÚŠP zanikne 20. marca.  

“Je nespochybniteľné, že ľudia na Slovensku si uvedomujú, že korupcia je v krajine rozšírená a okráda ich o lepší život a budúce dôchodky. Rušenie ÚŠP sa tak aj z pohľadu potrieb občanov javí ako zlý a nesystémový krok,” uviedla riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.  

Slováci a Slovensky (37,7%) si myslia, že počas súčasnej vlády Roberta Fica sa korupcia zvýši alebo sa jej úroveň nezmení vôbec (31,8%). Len 13,4% očakáva že vláda Roberta Fica dokáže korupciu znížiť a zvyšok (17,1%) nemá názor.   

“Občania však nevidia veľký rozdiel medzi politikmi, z pohľadu korupcie ich vnímajú podobne negatívne,” hovorí analytik Nadácie Martin Suchý. Podľa 33,1% opýtaných bola korupcia vyššia počas vlád R. Fica a Petra Pellegriniho v rokoch 2016 až 2020. Takmer štvrtina opýtaných (24,1%) si myslí že vyššia bola počas vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Viac než 28 % sa domnieva, že bola rovnaká. Suchý tiež upozorňuje, že 66 % si myslí, že všetci politici sú rovnakí a kradne každý jeden z nich.

Bojovať proti korupcii by podľa Slovákov a Sloveniek mala predovšetkým polícia (50,5%), prokuratúra a súdy (49,5%) a vláda (33,2%). Tí však ich očakávania nenapĺňajú. Pri otázke, kto podľa nich proti korupcii reálne bojuje uviedli respondenti novinárov (36,2%), verejnosť (32%) a mimovládne organizácie (25,3%). Pri oboch otázkach mohli uviesť 3 z 12 subjektov. “Dobrá správa je, že po rokoch nedôvery je v rebríčku protikorupčných bojovníkov aj polícia (19,1%),” dodal M. Suchý.  

Vyše 83% má pocit, že v odhaľovaní korupcie sa dokopy nič neurobilo alebo niečo áno, ale nie dosť. Príčinu vidia najmä v tom, že sú do nej zapojené aj osoby, ktoré zastávajú významné funkcie (43,9%).  

“Škodlivosť fenoménu korupcie vo verejnom sektore si uvedomuje aj Európska komisia,” konštatovala Z. Petková. Upozornila na novú smernicu o boji proti korupcii, ktorú komisia pripravila. Tá očakáva, že štáty budú zriaďovať špecializované inštitúcie na potláčanie korupcie. “Slovensko rušením ÚŠP a snahou znížiť tresty za korupciu nielenže nezosúlaďuje našu legislatívu s európskou, ale ide opačným smerom,” myslí si Z. Petková. 

Dobrou správou, ktorú ukázal prieskum je skutočnosť, že oproti minulosti narástol podiel ľudí ochotných nahlásiť korupciu, ak by boli jej svedkom. Kým v roku 2017 nameral Focus pre Nadáciu len 40 percent, teraz kladne odpovedalo  na otázku, či by ju oznámili, až 59 percent.

 


15. 03. 2024

Zastavme Korupciu

Cieľom Nadácie je čo najviac obmedziť korupciu a jej ničivé dopady na kvalitu života a podnikania na Slovensku. Snaží sa o to zvyšovaním povedomia o korupcii, jej dopadoch a možných riešeniach, ako aj aktivizáciou širokej verejnosti v otázkach verejného záujmu. Zároveň sa venuje pomoci whistleblowerom, podpore investigatívneho žurnalizmu a presadzovaniu systémových opatrení, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou efektívneho boja proti korupcii.