Politika, viera a peniaze: Ako môžu politici využívať cirkev pre svoj prospech

Peniaze aj od ďalších rezortov

Prepojenie cirkvi so štátom vníma Prostredník najmä v tom, že de facto všetky ministerstvá majú možnosť dať cirkvám financie popri tých zo štátneho príspevku. ,,Cirkev potrebuje mať dobré vzťahy s jednotlivými ministrami. Ak cirkvám vypadnú príspevky, zvyšuje to napätie medzi duchovnými a vedením cirkvi.”

Vzťah medzi cirkvou a štátom je však podľa rímskokatolíckeho biskupa Róberta Bezáka najmä o medziľudských vzťahoch. Je to komplikovaná štruktúra, ktorú ťažko pochopiť.

Prepojenie medzi cirkvou a politikou bolo možné vidieť aj na vyhlásení KBS pred parlamentnými voľbami vlani v septembri. Na úvod v ňom biskupi uvádzajú, že cirkev nevstupuje do politickej kampane a rozhodnutie, koho budú jednotlivci voliť, ostáva len na nich. V ďalších vetách však upozorňujú na takzvanú ideologickú kolonizáciu. ,,Kresťan nech teda nevolí strany alebo poslancov, ktorí – povedané slovami pápeža Františka – podporujú „ideologickú kolonizáciu“, čiže súhlasia s potratmi, registrovanými partnerstvami, eutanáziou či genderovou ideológiou, alebo šíria dezinformácie, nenávisť a rozdelenie.”

(zdroj: KBS)

Cirkvám prispievajú tradične aj premiéri

Dlhodobou formou podpory cirkví zo štátnych peňazí je rezerva predsedu vlády.

(zdroj: Úrad vlády SR)

Túto účelovú dotáciu poskytol aj Eduard Heger (v súčasnosti Demokrati, vtedy OĽaNO), ktorý bol premiérom od apríla 2021 do mája 2023. Peniaze pridelil farnostiam z celoročnej rezervy ešte pred svojím odchodom z úradu, počas marca a apríla.

Poskytol ju aj na „bežné výdavky“ spojené s návštevou kardinála Kurta Kocha na Slovensku. Gréckokatolícka eparchia Košice dostala na to 12-tisíc eur. Na ,,kapitálové výdavky na prestavbu objektu Pútnický dom“ dostalo Pútnické centrum Hora Zvir v Litmanovej 50-tisíc eur. Táto dotácia bola zároveň najväčšou, ktorú Heger venoval cirkvám.

Na naše otázky ohľadom výberu farností odpovedala hovorkyňa strany Demokrati Martina Kakaščíková len nepriamo. Agenda bola podľa nej zastrešená viacerými zamestnancami Úradu vlády. ,,Tí vypracovali celú koncepciu prerozdelenia financií, vrátane preverovania splnenia podmienok a následne dohliadali a kontrolovali prideľovanie podpory jednotlivým subjektom,” opísala Kakačšíková.

Vybrané dotácie z premiérskej rezervy Eduarda Hegera

(zdroj: Centrálny register zmlúv – crz.gov.sk)

Premiérske peniaze nikto nekontroluje

Spolu smerovalo na kresťanské subjekty vlani z rezervy predsedu vlády cez 335-tisíc eur, čo je najviac od roku 2019. Vyplýva to z odpovede Úradu vlády na našu infožiadosť. Zároveň odvtedy úrad nevykonal žiadnu kontrolu čerpania dotácií pre cirkevné a kresťanské subjekty.

,,Inštitút finančnej kontroly v zmysle zákona je jedným z druhov kontroly a jej vykonávanie je pre orgán verejnej správy fakultatívne, teda dáva možnosť a nie povinnosť k vykonaniu,” vysvetlil úrad.

(zdroj: Úrad vlády SR)

Menej peňazí = väčšia sloboda?

Biskup Bezák je presvedčený o tom, že politika a cirkev sú navzájom prepojené. Je to podľa neho ale nevýhoda. Cirkev totiž takto potrebuje štát, keďže bez každoročného príspevku by nedokázala financovať všetky svoje výdavky. Pre Rímskokatolícku cirkev je tak potrebné udržiavať s politikmi dobré vzťahy.

Riešením by bola podľa neho bola cirkevná daň, napríklad ako v Nemecku. Občan tam má možnosť podporiť cirkev podľa vlastného výberu.

(zdroj: Zákony jednotlivých štátov)

,,Ja osobne by som napríklad nemal problém s odlukou, keby štát na seba prevzal financovanie obnovy a udržiavania tých tisícok architektonických pamiatok, ktoré udržujú pri živote veriaci na svoje náklady. A rovnako, ak by štát stopol financie katolíckej charite a evanjelickej diakonii, musel by prevziať financovanie stoviek sociálnych zariadení,” povedal za evanjelickú cirkev Kováč.

Prostredník vidí vo financovaní cirkvi problém najmä v tom, že je prepojené na verejné zdroje, no nie je transparentné. Do roku 2020 prikazoval zákon, aby boli financie zo štátneho rozpočtu pre cirkvi účelovo viazané. Štát im tak de facto určoval, na čo môžu míňať.

Ak cirkev neminula všetky štátne peniaze, zostatok mohla použiť na iný účel, napríklad na prevádzku jednotlivých úradov, len po súhlase ministerstva. Novela zákona o finančnej podpore činnosti cirkví z roku 2019 tak podľa Prostredníka negatívne ovplyvnila transparentnosť ich hospodárenia.

Text vznikol v rámci súťaže mladých investigatívnych talentov z Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska Achillova data. Tím mentorovala Nadácia Zastavme korupciu.