Za informácie sa bude platiť. SNS chce obmedziť právo na ich prístup

Poslanci SNS predložili do parlamentu  novelu infozákona, ktorou chcú obmedziť právo na prístup k informáciám. Navrhujú ďalšie spoplatnenie poskytovania informácií. 

Zákon už aj v dnešnej dobe umožňuje štátnym orgánom požadovať poplatky za poskytnutie  informácií, ktoré tvoria náklady na vyhotovenie kópií dokumentov, ich nosičov alebo náklady na zaslanie týchto informácií žiadateľovi. 

Po novom vládna SNS navrhuje možnosť požadovať aj úhradu účelne vynaložených nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií.  

Návrh predpokladá, že až po zaplatení týchto nákladov povinná osoba poskytne odpoveď na infožiadosť. V prípade, že žiadateľ nezaplatí vyčíslené náklady, tak povinná osoba žiadosť nevybaví a uloží ju. 

SNS takýto návrh predkladá bez nejakej hĺbkovej analýzy. 

O aké náklady pôjde, nie je zrejmé, resp. nie je jasné, čo sa bude považovať za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií a o aké účelne vynaložené náklady pôjde. Môže dôjsť aj k zneužívaniu tohto pojmu. Občania tak môžu doplatiť na zlú informatizáciu, respektíve na to, že štátne orgány nevedia hospodárne vyhľadávať informácie, ktorými disponujú. 

Dôvodová správa uvádza, že chce obmedziť aj šikanózne konania, ak nejaký súbjekt podáva opakované žiadosti, aby tým zahltil štátny orgán. Návrh zákona však takúto situáciu nerieši a je teda zle napísaný.    

Novela bude mať dosah najmä na médiá a mimovládky, ktoré nemusia mať dostatok financií na to, aby si za požadovanie týchto informácií zaplatili. Paradoxne, sa nemusí dotknúť tých, ktorí tento systém mohli zneužívať, teda napríklad tých, ktorí sa snažili nejakú inštitúciu zahltiť žiadosťami o poskytnutie informácií a maju dostatok financií na to, aby si to zaplatili.

Navrhovateľ sa odvoláva na českú právnu úpravu. No v ČR je uvedené, že voči rozhodnutiu platiteľa je možné podať sťažnosť. O sťažnosti rozhoduje nadriadený orgán a následne je možné sa obrátiť aj na správny súd. 

Návrh zákona je aj v  rozpore s dôvodovou správou. V dôvodovej správe je uvedené: “V návrhu nejde len o prípad, kedy jedna žiadosť bude predstavovať náročnú činnosť, ktorá sa objektívne vymyká bežnému poskytovaniu informácií povinnou osobou, ale aj o prípady, kedy  jeden žiadateľ v priebehu 30 dní žiada niekoľkými žiadosťami sprístupniť informácie, ktoré javia všetky znaky šikanózneho uplatňovania práva na prístup k informáciám (napr. zahltenie povinnej osoby veľkým počtom žiadostí v rámci informačného filibusteringu) alebo ktoré ako celok predstavujú náročnú činnosť, ktorá sa objektívne vymyká bežnému poskytovaniu informácií”.  Návrh zákona však toto konanie nijako nerieši a je teda zle napísaný.