Tri roky Ficovej vlády: Amnestia “našim” a európske peniaze v ohrození

Ak sa už strácate v tom, čo štvrtá vláda Roberta Fica stihla spôsobiť v oblasti právneho štátu, bezpečnosti, občianskej spoločnosti a dôvery v inštitúcie, toto je krátky súhrn toho najpodstatnejšieho. Nadácia Zastavme korupciu tento prehľad vydáva pri príležitosti zavŕšenia tretieho roku vládnutia koalície Smeru-SD, Hlasu-SD, zvyškov SNS a ministrov, ktorí sa od týchto strán odštiepili.

Zásadné zmeny trestného práva, ktoré vláda pretlačila ako jednu z prvých vecí po svojom nástupe, sa už naplno prejavujú. Nielen, že viacerí prominenti, oligarchovia a mediálne exponované osoby pre premlčanie vyviazli bez riadneho súdneho procesu a trestu, no ukazuje sa, že premlčané sú aj skutky, ktoré bežia na súdoch. V ostro sledovanej kauze Očistec sa to týka najmä prípadov podplácania. Špecializovaný trestný súd čerstvo zastavil viaceré veci, ktoré sa týkali Tibora Gašpara, Norberta Bödöra či Roberta Krajmera. Tí síce následne požiadali, aby súd konal aj v týchto skutkoch, no nič to nemení na tom, že za ne nemôžu byť odsúdení, aj keby sa preukázala ich vina.    

,,Nebola urobená žiadna novela, ktorá by mne konkrétne pomohla, dobre?” Tibor Gašpar, obžalovaný podpredseda NR SR

Nevábne ovocie prináša aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, rozpustenie Národnej kriminálnej agentúry a preradenie skúsených vyšetrovateľov na okresy. Štatistiky sú neúprosné. Pokleslo vyšetrovanie korupcie, ekonomickej trestnej činnosti aj prania špinavých peňazí. Prokurátori upozornili na to, že policajti bez potrebnej praxe si nevedia poradiť s kriminalitou v oblasti daní. 

Skrátené premlčacie lehoty ako aj zmena niektorých trestných činov  na priestupky zas spôsobili to, že po celom Slovensku sa zastavilo vyšetrovanie viac ako 2 000 daňových prípadov. Týka sa to najmä neoprávnených vratiek DPH, a tiež krátenia a neplatenia daní. Zároveň sa takmer znemožnilo ukladanie trestov prepadnutia majetku. Po novom ho štát môže vymáhať len pri škode vyššej ako 650-tisíc eur, čo je suma, ktorá sa týka minima prípadov. To všetko sa deje v čase, keď v štátnej kase chýba každé euro. 

Situácia je taká vážna, že vo februári 2026 generálny prokurátor Maroš Žilinka vôbec po prvý raz skritizoval stav vyšetrovania korupcie aj rozsiahle zmeny v polícii. Pre správu o stave právneho štátu došlo medzi ním a premiérom Robertom Ficom k slovnej prestrelke a ich vzájomný vzťah sa odvtedy výrazne zhoršil. Žilinka je pravidelne predmetom kritiky vládnych politikov. 

,,Žiaľ, musím konštatovať, že experiment s názvom novela Trestného zákona v časti korupcie a zvlášť zmena organizačnej štruktúry orgánov Policajného zboru sa nevydarili. Inštitucionálny rámec a stav boja proti korupcii v roku 2025 je katastrofálny,“ Maroš Žilinka, generálny prokurátor.

Pokračuje snaha o úplné znefunkčnenie inštitútu spolupracujúcich obvinených, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu aj v súdnom procese s Tiborom Gašparom, Norbertom Bödörom a bývalými policajnými špičkami.  Nič na tom nemení ani nedávne rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého boli minuloročné paragrafové úpravy jeho využívania protiústavné. V národnej rade už na schválenie čaká ďalší materiál, ktorý použitie výpovedí takzvaných kajúcnikov obmedzuje takmer na úroveň nepoužiteľnosti.   

,,Snaha zákonodarcu v zásade znemožniť použitie výpovedí spolupracujúcich osôb (ktoré z povahy veci nie sú bezúhonnými osobami) tak môže mať fatálny vplyv na odhaľovanie organizovaného zločinu a korupcie v Slovenskej republike.” Spoločné stanovisko 152 prokurátorov

Minister spravodlivosti Boris Susko sa opakovane angažoval v prípadoch právoplatne odsúdených podvodníkov a korupčníkov. Podal mimoriadne dovolania v prospech bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho, konkurzného právnika a dnes politika Zoroslava Kollára, expolicajta Jána Kaľavského a bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Tomu dokonca pozastavil výkon trestu a dostal ho z väzenia.

Najvyšší súd Suskovi zatiaľ vyšiel v ústrety len pri Kováčikovi, no toto dovolanie malo zároveň aj najväčší praktický dosah. Niekdajšiemu šéfovi prokuratúry senát sudkyne Martiny Zeleňákovej zrušil odsudzujúci rozsudok v korupčnej kauze a prípad vrátili na začiatok vyšetrovania. Dôvodil najmä zaujatosťou vyšetrovateľa a niektorých sudcov, aj názvom policajnej akcie na zadržanie Kováčika  – Moby Dick.  Ak by ho aj súd po opätovnom dokazovaní uznal vinným, vyviazne s trestom, ktorý si už medzitým odsedel.

“Je pritom všeobecne známe, že Moby Dick je názov románu amerického spisovateľa Hermana Melvilla, ktorého podstatná dejová línia zachytáva lov veľkého bieleho vorvaňa.” Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

Hlavným nepriateľom štátu sa stali policajti okolo Jána Čurillu, ktorí vyšetrovali najzávažnejšiu kriminalitu a kauzy s politicky exponovanými osobami.  Nič na tom zatiaľ nezmenil ani fakt, že súdy opakovane rozhodli o ich nezákonnom postavení mimo službu aj nezákonnom preradení na nižšie útvary. U ministra vnútra si napriek tomu vecne nevedia vymôcť nástup do práce.  Aj keď skóre Čurillovcov proti ministrovi je 5:0. 

Čurillovci vyhrávajú aj v trestných veciach. Súdy alebo prokuratúra doteraz skonštatovali nedôvodnosť ich trestného stíhania v ôsmich prípadoch. Patrí tam aj najrozsiahlejšia obžaloba, ktorú Krajský súd v Bratislave odmietol prijať pre závažné procesné chyby. Súd tiež poukázal na zaujatosť vyšetrovateľa z policajnej inšpekcie, ktorý mal kauzu na starosti. Prípad vrátil na začiatok a rozbil tak donekonečna opakované tvrdenia koaličných politikov o tom, že títo policajti nútili svedkov do krivých výpovedí. V troch prípadoch naďalej beží vyšetrovanie.

Čurillovci vs. Matúš Šutaj Eštok  – 5:0 / Čurillovci vs. Štát – 8:0,

,,Dúfam, že toto je prvý krok k tomu, aby sme sa spolu s kolegami vrátili do práce a mohli pokračovať v tom, čo po nás ostalo nedokončené.” Ján Čurilla, policajt

Vláda a parlament bleskovo presadili zákon, ktorým sa zrušil Úrad na ochranu oznamovateľov. Koaliční poslanci zaň zdvihli ruku napriek protestom verejnosti a mimovládnych organizácií, ako aj upozorneniam odborníkov. Zrušenie potom rovnako bleskovo odvolali pre hrozbu zmrazenia eurofondov a takzvaný infringement, teda konanie Európskej komisie proti Slovensku. Stihli to ešte predtým, než o zákone stihol rozhodnúť Ústavný súd. 

,,Peniaze európskych daňových poplatníkov v tejto chvíli nie sú na Slovensku v bezpečí. Komisia by preto mala zmraziť finančné prostriedky určené pre Ficovu vládu.” Daniel Freund, europoslanec

Na Ústavnom súde skončil aj zákon namierený proti neziskovým organizáciám, ktoré ho pre jeho autoritárske prvky označovali za ruský. Jeho podstatou bola šikana mimovládok, ich zavalenie neprimeranou byrokraciou a znechutenie darcov. Podľa Ústavného súdu neprípustnou mierou zasahoval do práva na súkromie a slobody združovania. V lete tohto roka definitívne zanikol bez toho, aby vôbec vstúpil do platnosti. 

,,Končí sa vláda mimovládok, ideme ich vyzliecť donaha.” Erik Kaliňák, poradca premiéra   

Slovensko si urobilo medzinárodnú hanbu aj svojím nezodpovedným prístupom k členstvu v Európskej prokuratúre. Po odchode Juraja Novockého z funkcie tam od leta nemáme riadneho zástupcu. Vláda totiž ani po opakovaných neúspešných výberových konaniach nebola schopná urobiť kroky, ktoré by tento negatívny stav zvrátili. Európska prokuratúra pritom u nás vyšetruje podvody s clami, cezhraničnou DPH a eurofondmi za viac ako miliardu eur. Ministerstvo spravodlivosti napokon zmeny navrhlo, no prichádzajú  až 5 minút po dvanástej a schváliť ich ešte musí parlament.

,,Je nám ľúto, že výberové konanie na národnej úrovni sa neuzavrelo v riadnom termíne, a že menovanie nástupcu pána Novockého tak bude výrazne meškať.”  Tine Hollevoet, hovorkyňa EPPO 

Ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi nevyšiel pokus o ovládnutie disciplinárnych senátov na Najvyššom správnom súde. Tie rozhodujú o previneniach sudcov, prokurátorov, notárov či exekútorov. Suskova novela chcela docieliť, aby v senátoch získali väčšinu nominanti Súdnej rady. Znamenalo by to väčší politický vplyv na ich rozhodovanie a nižšiu nezávislosť. Zároveň by Najvyšší správny súd prišiel o jednu zo svojich kľúčových agend. 

V parlamente už desať mesiacov čakajú na opätovné schválenie covidové amnestie, ktoré vetoval prezident Peter Pellegrini. Vláda si nimi chcela nakloniť všetkých tých, ktorí počas pandémie svojou nezodpovednosťou ohrozovali životy a zdravie ľudí. Ak by zákon na druhý pokus predsa len prešiel, všetci tí, ktorí dostali pokutu napríklad za ignorovanie rúšok či nedodržiavanie karantény, by boli odškodnení. Vláda tak občanom vysiela jasný signál, že dodržiavať zákony sa neoplatí. 

,,Každý jeden človek, ktorý porušil vtedy platné nariadenie a bol za to zo zákona potrestaný, má dnes byť podľa nového zákona odškodnený. Považujem to za mimoriadne nebezpečný precedens.“ Peter Pellegrini, prezident SR 

Vláda však pri ignorovaní pravidiel a platných zákonov neostáva len pri covide. Najnovšie si urobila toaletný papier z Ústavy pri schvaľovaní rozpočtu. Minister financií odignoroval povinnosť predložiť do parlamentu vyrovnaný rozpočet. A keďže vládny kabinet rátal s tým, že opozícia sa preto obráti na Ústavný súd, poistili sa aj druhý raz. Zmenili zákon o rozpočtových pravidlách. V prípade provizória to vláde umožní do septembra, kedy je termín riadnych volieb, minúť financie vyčlenené na celý rok.

Je to asi taký level zodpovednosti, ako keď si zadlžená rodina vezme ďalší úver, aby mohla ísť na luxusnú dovolenku na Havaj a popri tom všetky úspory pre svoje deti prehrá v kasíne. 

,,Rozpočet na rok 2027 je rozpočtom dobrých správ.” Robert Fico, predseda vlády 

V treťom roku štvrtej Ficovej vlády dochádza k ďalšiemu a úplne otvorenému zbližovaniu s Ruskom. Opakujú sa stretnutia slovenského premiéra s Vladimírom Putinom, jeho cesty do Moskvy či rokovania šéfa diplomacie Juraja Blanára s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. 

Slovensko po piatich rokoch obnovilo zasadnutia medzivládnej komisie s Ruskom a to v čase, keď susednú Ukrajinu ostreľuje na denno-dennej báze. Moskva a Bratislava tiež obnovili vojenské kontakty a do krajín si navzájom posielajú vojenských pridelencov. 

Červivou čerešničkou na tejto skysnutej torte je škandál s ruskými kamerami, ktoré objednalo ministerstvo vnútra. Podľa Národného bezpečnostného úradu mohli Rusom vynášať informácie a predstavujú závažnú kybernetickú hrozbu: 

,,Mohla mať potenciál spôsobiť závažný kybernetický bezpečnostný incident alebo by mohla mať iný závažný vplyv na ich siete a informačné systémy, prípadne na siete a informačné systémy používateľov služieb a spôsobiť značnú škodu,“ NBÚ

Čo za 3 roky zmenila vláda Roberta Fica:

• • Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a rozpustenie NAKA
  • Rozsiahle zmeny trestného zákona a trestného poriadku
  • Opakované pokusy o znefunkčnenie inštitútu spolupracujúceho obvineného
  • Premlčanie tisícok ekonomických a daňových trestných vecí za milióny eur
  • Premlčanie skutkov, ktoré sa týkajú politicky exponovaných osôb, oligarchov a ľudí z prostredia OČTK
  • Zásadný pokles vyšetrovania korupcie 
  • Slovensko nedodalo kandidátov na európskeho prokurátora
  • Pokus o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov
  • Čurillovci vs. Štát 13:0
  • Suskove mimoriadne dovolania pre právoplatne odsúdených korupčníkov
  • Snaha ovládnuť disciplinárne senáty
  • Obchádzanie ústavy, rozpočtových pravidiel a zákonov
  • Snaha rehabilitovať tých, čo počas covidu odmietali nosiť rúška a nedodržiavali karanténu
  • Zbližovanie s Ruskom 
  • Ohrozovanie čerpania eurofondov