Prípady z ÚŠP skončili u prokurátorky, ktorá sa osvedčila pri 363

Generálny prokurátor prideľuje kauzy po zrušenom ÚŠP na výnimky, ale nie všetky sa dostali k pôvodným prokurátorom.

Potom, čo parlament zrušil špeciálnu prokuratúru, ktorá dozerala na ekonomickú kriminalitu, úkladné vraždy, organizovaný zločin a korupčné kauzy, mali tieto veci prejsť na krajské prokuratúry. Tak to stanovila novela zákona, ktorú schválil parlament. 

Generálny prokurátor Maroš Žilinka však verejne sľúbil, že vyšetrené prípady ponechá prokurátorom ÚŠP, ktorí ich mali na starosti predtým. Má totiž právomoc výnimočne prideliť spis, komu uzná za vhodné. Analýza Nadácie Zastavme korupciu ukázala, že vybrané prípady nedostali ani bývalí prokurátori ÚŠP, ale ani krajské prokuratúry. Týkajú sa najmä ľudí, ktorí ako obvinení svedčia vo veľkých prípadoch korupcie.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka pridelil viaceré kauzy po zrušenom Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na výnimku. Nie všetky však skončili u bývalých prokurátorov ÚŠP, ktorí ich riešili predtým. Na stole ich má prokurátorka, ktorá predtým vybavovala sťažnosti obvinených a aj vďaka nej boli zrušené viaceré obvinenia v citlivých prípadoch cez známy paragraf 363.

Verejný prísľub M. Žilinku

Špeciálna prokuratúra skončila v marci. Jej prokurátori prešli na generálnu prokuratúru, niektorí odišli do civilu. Spisy zo špeciálnej prokuratúry putovali na generálnu prokuratúru, ktorá ich mala rozdeliť na krajské prokuratúry. “Rozhodli sme o uplatnení výnimky na konania pred Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom. Týchto vecí je 307 a krajské prokuratúry s nimi nebudú mať nič, dokončia ich prokurátori, ktorí tieto veci realizovali dodnes,” uviedol M. Žilinka v marci na tlačovej besede. Išlo teda o všetky trestné stíhania, ktoré skončili s návrhom na podanie obžaloby alebo s obžalobou na Špecializovanom trestnom súde.

Išlo napríklad aj o kauzu Očistec, ktorá sa týka korupcie v polícii a obžalovaní sú bývalý policajný šéf a v súčasnosti poslanec Smeru Tibor Gašpar ako aj oligarcha blízky Smeru Norbert Bödör. Dozoroval ju prokurátor Michal Šúrek. Síce mu ju ponechali, ale súvisiaci prípad spolupracujúceho obvineného Ľudovíta Makóa, už nie. 

Makó oboch spomínaných usvedčuje. Jeho spis nezostal Šúrekovi, ale ani neputoval na krajskú prokuratúru, ako to stanovuje zákon. Na základe výnimky ho dozoruje Katarína Habčáková z generálnej prokuratúry.

V Očistci spolupracuje tiež obvinený Bernard Slobodník. Je tiež dôležitým svedkom údajnej korupcie, z ktorej sú podozriví bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a podnikateľ Peter Košč. Jeho trestnú vec nedostal Šúrek, ktorý túto vec dozoroval, ale jedna z prokurátoriek GP, ktorá predtým nepracovala na ÚŠP.  To isté má platiť aj pre kauzu expolicajta Kučerku, ktorý sa skrýva v Bosne a Hercegovine. 

Podobne trestnú vec obvineného Petra Petrova, ktorý pomohol polícii objasniť korupciu už odsúdeného policajta NAKA Jána Kaľavského, dostala pôvodne prokurátorka Katarína Habčáková. Až potom, keď sa na ňu dopytoval prokurátor Ladislav Masár, ktorý Petrova pôvodne dozoroval, vec odobrali Habčákovej a pridelili jemu. 

Viaceré zdroje z GP nadácii potvrdili, že prokurátorka má v dozore aj ďalšie citlivé kauzy, napríklad kauzu “Rozuzlenie”, kde v minulosti boli obvinení bývalí šéfovia SIS Michal Aláč a Vladimír Pčolinský, Peter Košč, podnikateľ, ktorý má prepojenie na SIS a ďalší príslušník SIS, z vytvorenia zločineckej skupiny. Polícia ich podozrievala z toho, že marili vyšetrovanie a zneužili svoju právomoc. Viacerým z nich bolo obvinenie zrušené cez paragraf 363. 

GP nevysvetlila, ako rozdeľuje spisy

Generálna prokuratúra nevysvetlila, prečo spisy pridelila Habčákovej. Táto nikdy nepôsobila na špeciálnej prokuratúre. Na GP bola na takzvanom prieskumnom oddelení, ktoré má na starosti napríklad sťažnosti proti obvineniam. Spolu s ďalšou prokurátorkou Martinou Cibuľovou, ktorá tiež vybavovala 363, nedávno prešli na novovzniknuté oddelenie závažnej kriminality. Šéfuje mu Ján Hrivnák. Podľa našich informácií, niektoré spisy im nepridelil on, ale priamo námestník GP Jozef Kandera.  

Katarína Habčáková v minulosti napríklad pripravila podklady na zrušenie trestného stíhania vo veci podľa známeho paragrafu 363, kde NAKA vyšetrovala možné podozrenia na policajnej inšpekcii. Rozhodnutie vyvolalo medzi právnikmi rozruch, pretože nie je obvyklé rušiť uznesenie, kde ešte nebol nikto obvinený. Tiež zamietla sťažnosti obvinených policajtov okolo Jána Čurillu a policajta NAKA Martina Juhása stíhaného námestníkom krajského prokurátora v Nitre vo veci zneužitia právomoci verejného činiteľa v kauze tzv. “Chaty v Čifároch”. Rovnako tak viackrát zrušila aj obvinenie Branislavovi Zurianovi, ktorý je v súčasnosti šéfom policajnej inšpekcie. 

Prokurátorka Martina Cibuľová napríklad zrušila obvinenie policajtovi Jánovi Kaľavskému, ktorý mal vynášať informácie z policajných akcií. Dôkazy, ktoré sa jej v prípade expolicajta Kaľavského málili, stačili Špecializovanému trestnému súdu na jeho odsúdenie. 

Podľa informácií z GP tieto prokurátorky vybavovali takmer všetky sporné rozhodnutia v zmysle § 363 Trestného poriadku. Malo ísť napríklad o trestnú vec obvineného Vladimíra Pčolinského, bývalého riaditeľa SIS či exposlanca Sme rodina Martina Borguľu, ale aj kauzu Súmrak, kde boli stíhaní premiér Robert Fico a minister obrany Robert Kaliňák a ďalšie osoby. Nemožno zabudnúť ani na stíhaného guvernéra NBS Petra Kažimíra, kde takisto podľa paragrafu 363 pripravili podklady na zrušenie obvinenia, aj napriek tomu, že neskôr sudca vyhodnotil dôkazy tak, že voči Kažimírovi vydal trestný rozkaz.    

Obe prokurátorky, Habčáková, ako aj Cibuľová mali v trestných veciach obvinených Vladimíra Pčolinského, Miroslava Výboha, Petra Košča a Dušana Kováčika žiadať Špecializovaný trestný súd, aby zvážil vrátenie obžalôb pre údajné porušenie práv obvinených. Súd, či už ŠTS alebo NS SR, im nevyhovel. K tomuto mal v minulosti bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic aj tlačovú konferenciu, kde tento postup kritizoval a uvádzal, že tieto dve prokurátorky sa dali do pozície “obhajcov”.