Exmajiteľ firmy podozrivej z podvodov sedí v troch dozorných radách a Eximbanke

„Nie som obvinený,“ bráni sa Igor Lichnovský z Eximbanky.

Po kozmetičke a roľníkovi objavila Nadácia Zastavme korupciu ďalšiu spornú nomináciu štátu v orgánoch spoločností, ktoré vlastní. Tentokrát je to Igor Lichnovský, ktorý je členom Rady Eximbanky a zároveň sedí v dozorných radách Tiposu, Burzy cenných papierov a Centrálneho depozitára cenných papierov. V tomto prípade sa nejaví ako problém odbornosť, ale dôveryhodnosť. 

Igor Lichnovský totiž v minulosti vlastnil firmu Capitalia s človekom spájaným s mafiánskou skupinou takáčovcov. Spoločnosť sa v tom čase zaplietla do podozrenia z rozsiahleho karuselového podvodu s vratkami DPH a podľa obžaloby mala vyrobiť štátu škodu za viac ako sedem miliónov eur. Lichnovský sa v čase prevalenia škandálu v roku 2017 vzdal funkcie v Eximbanke. V roku 2023 sa však vrátil späť.

Agent vo funkcii

Vzdelanostné, odborné i riadiace skúsenosti Igorovi Lichnovskému nechýbajú. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, neskôr si vzdelanie doplnil aj vo Švajčiarsku. Obchodným riaditeľom v podniku zahraničného obchodu sa stal ešte za bývalého režimu. Aj preto ho štátna bezpečnosť získala pre spoluprácu a stal sa jej agentom. Jeho kariéra napredovala aj po revolúcii – pôsobil v top manažmente viacerých spoločností i poisťovne. 

Napokon sa v roku 2007 stal generálnym riaditeľom štátnej Exportno-importnej banky SR (Eximbanky). Do funkcie sa dostal ako nominácia ministra financií za Smer Jána Počiatka. Neskôr pôsobil ako predseda dozornej rady Eximbanky.

Až tu ho dobehla minulosť a z funkcie musel v roku 2017 odísť. Dôvodom bol škandál s daňovými podvodmi z rokov 2011 – 2012, do ktorého sa zaplietla jeho firma Capitalia v čase, keď ju vlastnil. Upozornila na to opozičná poslankyňa Veronika Remišová.

Návrat s Ficovou vládou

V roku 2023 sa však Lichnovský vrátil späť. Krátko po vzniku štvrtej vlády Roberta Fica v decembri 2023 sa stal členom Rady Eximbanky a pôsobí v nej dodnes. Ide o vrcholný riadiaci orgán, ktorý má päť členov a vystupuje ako štatutár. Eximbanka je štátnou inštitúciou, ktorá poskytuje úvery, záruky a úverové poistenie, ktoré umožňujú slovenským podnikom expandovať na zahraničné trhy.

Lichnovský však sedí aj v orgánoch ďalších významných štátnych spoločností. Je členom dozornej rady Burzy cenných papierov a aj Centrálneho registra cenných papierov. Súhlas mu opakovane udelila Národná banka Slovenska a to aj v roku 2024, teda po prevalení škandálu spoločnosti Capitalia.

“Útvar dohľadu NBS vyhodnotil, že p. Lichnovský spĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť v zmysle zákona o burze cenných papierov,” odpísal hlavný akcionár burzy štátna spoločnosť MH manažment. 

Igor Lichnovský sa zjavne osvedčil a v roku 2025 získal ďalšiu nomináciu. Ministerstvo cestovného ruchu na čele s Rudolfom Huliakom ho posunulo do dozornej rady Tiposu. 

Všetko sa udialo “v súlade so zákonom a internými smernicami,” uviedlo Huliakovo ministerstvo v reakcii na otázky Nadácie Zastavme korupciu. Lichnovského reputáciu obhajuje slovami, že s prípadom spoločnosti Capitalia, ktorú v inkriminovanom čase vlastnil, “nemal a nemá nič spoločné a nikdy v tejto veci nebol vyšetrovaný ani obvinený.”

Rovnako reagoval aj sám Igor Lichnovský: “Do funkcie som bol vymenovaný v súlade s platnými právnymi predpismi a príslušnými postupmi. Nebol som obvinený,” uviedol na otázku, ako sa vrátil do Eximbanky a kto ho nominoval. Na ďalšie otázky súvisiace s kauzou jeho niekdajšej firmy už neodpovedal.

Eximbanka patrí do pôsobnosti ministerstva financií. Na naše otázky v súvislosti s nomináciou I. Lichnovského neodpovedalo. Pôsobenie vo vedení Eximbanky a v dozorných radách vyniesli Lichnovskému v roku 2024 podľa majetkového priznania viac ako 53-tisíc eur.

Dôveryhodný nominant

Uznesenie vlády uvádza, že nominant na funkciu v dozornej rade spoločnosti s majetkovou účasťou štátu musí mať odbornú spôsobilosť, riadiacu prax min. päť rokov, vysokoškolské vzdelanie a musí byť bezúhonný a dôveryhodný. 

Inými slovami, malo by ísť o odborníka, ktorému štát môže dôverovať, že ustráži hospodárenie podniku tak, aby bolo v súlade so zákonmi a princípmi hospodárnosti. 

Vzniká tak otázka, prečo je na túto funkciu najlepší človek, ktorý nedokázal ustrážiť ani vlastnú firmu pred zapletením sa do podozrenia z daňových podvodov. A aký je jeho úsudok, ak niekoľko rokov podnikal s človekom prepojeným na mafiánske podsvetie. MH manažment, ministerstvo financií ani ministerstvo cestovného ruchu to nevysvetlili.

Vyšetrovanie stále trvá

Vyšetrovanie prípadu spoločnosti Capitalia stále trvá. “V predmetnej veci naďalej plynulo prebieha prípravné konanie,” potvrdila Gabriela Kováčová z krajskej prokuratúry v Bratislave. 

V prípade však už v minulosti padli obvinenia a dostal sa aj na súd. Prokurátorka špeciálnej prokuratúry v roku 2017 navrhla obžalovať jedného konateľa Capitalie a ďalšiu osobu pre zločin krátenia a neodvedenia dane. 

Podstatou kauzy boli fiktívne obchody s repkovým olejom a s tým súvisiace neoprávnené vratky DPH. Vyšetrovateľ odhadol škodu na viac ako sedem miliónov eur. “

Obvinení sa v priebehu roka 2011 dohodli, že jeden z nich “zabezpečí konateľov spoločností tzv. „biele kone“ bez vykonávania reálnej podnikateľskej činnosti, v mene ktorých zabezpečí vystavenie faktúr deklarujúcich neexistujúce obchody,” uvádza sa v súdnom uznesení. 

Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu však obžalobu v roku 2018 odmietla pre procesné chyby a vrátila ju späť prokurátorke. Sudkyňa namietala, že niektoré dôkazy v podobe faktúr a daňových priznaní dostala len ako neoverené fotokópie. Problémom bol tiež neúplný znalecký posudok, ktorý skúmal duševný stav a príčetnosť jedného z obvinených. 

Nevyjasnený tiež zostal postup daňového úradu v Bratislave. V súdnom uznesení sa uvádza, že zamestnanec postupoval na základe poverenia riaditeľky daňového úradu a tá konala na základe pokynu prezidenta finančnej správy. V tom čase ním bol František Imrecze, ktorý bol neskôr odsúdený za korupciu a aktuálne čelí ďalšej obžalobe z prijímania úplatku.

Sudkyňa v uznesení píše, že vyšetrovateľ vypočul len zamestnanca daňového úradu a nepreveril zvyšné články uvedeného reťazca. 

Capitalia medzitým zanikla a otázka daňovej kriminality za sedem miliónov eur zostala nezodpovedaná. Igor Lichnovský sa svojho podielu zbavil v roku 2014 a novým majiteľom sa neskôr stala schránková firma na Seycheloch. V roku 2017 súd Capitaliu zrušil s tým, že firma má na účte 300 eur, nemá štatutára, ani platnú adresu sídla a jej majiteľom je nedostižná schránka v Indickom oceáne.