​Štefan Gavorník

Krátko pred voľbami v roku 1994 založil Ján Ľupták, bývalý člen Komunistickej strany Slovenska a Strany demokratickej ľavice, ďalší politický subjekt – Združenie robotníkov Slovenska (ZRS). Výsledok volieb posunul túto (verbálne) krajne ľavicovú stranu do parlamentu. V novembri 1994 dostala ponuku na vstup do koaličnej vlády, ktorú aj využila. Do funkcií ponúkla osoby, o ktorých nebolo verejne nič známe. Jedným z nich bol aj Štefan Gavorník, ktorý obsadil nominálne najvýznamnejší post vo Fonde národného majetku (FNM).

V novembri 1994 poslanci HZDS, SNS a ZRS zbavili budúcu vládu právomoci rozhodovať o privatizácii priamymi predajmi. Túto právomoc preniesli na FNM z toho dôvodu, že ako neštátna inštitúcia nepodliehal žiadnej kontrole a o svojich rozhodnutiach dokonca ani neinformoval. Jedenásťčlenný výkonný výbor FNM (9 nominantov HZDS, 2 SNS) a deväťčlenné prezídium (6 nominantov HZDS, 2 ZRS a 1 SNS) potom rozdávali štátny majetok podľa príkazov vládnych politikov. Po prvý raz to Štefan Gavorník priznal už v roku 1996 v rozhovore pre denník SME, keď povedal: „Čo sa bude privatizovať, to je vec politickej dohody. Prezídium už potom len privatizuje...“[1]

Druhý raz, oveľa podrobnejšie mechanizmus privatizácie opísal Štefan Gavorník pre týždenník Plus 7 dní a denník SME v apríli 2009. Opísal mechanizmus, ako Mečiar, Slota, Ľupták a Gašparovič privatizovali: „Klasické koaličné rady sme mali v pondelok, privatizačné v stredu. So železnou pravidelnosťou sa začínali o šiestej podvečer... Všetci, čo sme tam sedeli, sme lobovali za tých, čo za nami chodili.“[2] Podľa Gavorníkovho svedectva sa na privatizačných koaličných radách veľmi aktívne zúčastňoval aj Ivan Gašparovič – zapájal sa do debát a „hovoril skoro ku všetkému“.[2] Z Gavorníkovho svedectva vyplynulo, že Mečiar, Slota a Gašparovič osobne zodpovedajú za privatizáciu v rokoch 1994 až 1998. Nielen za to, že sa uskutočňovala spôsobom, ktorý nebol v súlade s ústavou (čo vyhlásil Ústavný súd v roku 1997), ale aj za to, že privatizácia bola politicky organizovaným rozkrádaním štátneho majetku.

V rokoch 1994 až 1998 sa priamym „predajom“ sprivatizoval majetok štátu v účtovnej hodnote 109 miliárd korún. Tento majetok „kúpili“ ľudia, ktorých vybrala privatizačná rada (s Mečiarom, Slotom a Gašparovičom) za cenu, ktorá na papieri predstavovala 28 percent jeho účtovnej hodnoty. Pretože politikmi vybraným privatizérom obvykle stačilo zaplatiť iba prvú splátku, v skutočnosti za 109-miliardový majetok dostal štát a jeho občania len necelých 20 miliárd korún, čo zodpovedá 18 percentám účtovnej hodnoty sprivatizovaného majetku.

Štefan Gavorník bol obvinený z viacerých trestných činov. Bola proti nemu vznesená aj žaloba, ale súd ho oslobodil.


Odkazy

[1] Kde bude pán Gavorník siedmeho júla roku 2000?, SME 19.6.2000

[2] Roland Kyška: Prehovoril!, Plus 7 dní 24.4.2009

Foto: TASR/autor


Kauzy aktéra ​Štefan Gavorník

​Privatizácia v období tretej Mečiarovej vlády

Tretia vláda Vladimíra Mečiara sa ujala moci po predčasných parlamentných voľbách v roku 1994....