EÚ nechce korupčníkov vo verejných funkciách. Slovenskej vláde sa to nepáči

Brusel pripravuje smernicu o boji proti korupcii, slovenské ministerstvo spravodlivosti má s niektorými časťami problém.

Vyššie tresty za korupciu, najmä pre vysokopostavených úradníkov a zákaz vykonávať verejnú funkciu pre odsúdených za korupciu. Aj to sú opatrenia, ktoré obsahuje pripravovaná smernica Európskej únie. Slovenská vláda má s týmito, aj ďalšími časťami problém. 

Smernica je v súčasnosti v medzinárodnom pripomienkovom konaní. Členské štáty EÚ sa majú do 23. apríla vyjadriť, či s ňou súhlasia. Po jej prijatí budú musieť nové pravidlá pretaviť do vnútroštátnych zákonov. 

Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo predbežné stanovisko, že Slovensko je síce za prijatie smernice, ale má viaceré výhrady. Jedna sa týka ustanovenia, že súdy by po novom mali zakázať páchateľom korupcie vykonávať verejnú funkciu. Podľa MS SR by tento trest neprimerane zasiahol do ústavného práva byť volený a mať prístup k verejným funkciám. Navrhuje jeho vypustenie.

Slovensko proti prísnemu trestaniu vysokopostavených

Ministerstvo spravodlivosti, ktoré pripomienky SR zastrešuje, riadi Boris Susko zo Smeru. Za Smer kandidovali viaceré osoby vyšetrované za korupciu ako aj ďalšie trestné činy. Obžalovaný je napríklad poslanec Smeru Tibor Gašpar, polícia stále vyšetruje kauzu Súmrak, v ktorej boli obvinení premiér Robert Fico a minister Robert Kaliňák. Obvinený je aj podpredseda parlamentu z Hlasu Peter Žiga. 

Týkať by sa ich mohlo tiež ďalšie ustanovenie smernice, ktorá zavádza pojem “vysokopostavený úradník.” Ak by takýto človek spáchal korupciu, jeho funkcia by bola priťažujúcou okolnosťou a dostal by omnoho vyšší trest. “Vysokopostavenými úradníkmi” by boli hlavy štátov, ministri, poslanci, sudcovia, politickí nominanti, šéfovia kontrolných orgánov a ďalší. Ministerstvo SR s týmto nesúhlasí a chce niektoré osoby vypustiť z tejto definície, keďže niektoré výrazy náš právny poriadok nepozná.

Príliš prísne tresty za korupciu?

EÚ v smernici navrhuje, aby za trestné činy korupcie vo verejnom sektore bolo možné uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 6 rokov. Ministerstvo SR v stanovisku pripomienkuje, že je to prísne. Parlament len nedávno schválil novelu Trestného zákona. Napríklad pri trestnom čine podplácania  do 250 tisíc eur hrozí trest odňatia slobody 0 až 2 roky. Po prijatí smernice by horná hranica takejto sadzby nemohla byť nižšie ako 6 rokov. 

Podobné je to aj s premlčacími lehotami. Pri korupčných trestných činoch vo verejnom sektore by nemohli byť kratšie ako 15 rokov. Ministerstvo však uvádza, že navrhované lehoty sú dlhé a chce ich podrobnejšie analyzovať z “hľadiska uplatnenia princípu ich primeranosti.” V novele Trestného zákona, ktorú parlament schválil, no Ůstavný súd pozastavil jej účinnosť, je napríklad pri trestnom čine podplácania vo verejnom sektore do 250 tisíc eur premlčacia doba tri roky. Po prijatí smernice by nemohla byť kratšia ako desať. 

S obdobou ÚŠP vláda problém nemá

Prekvapivé je, že slovenská strana nemá výhrady k tomu, že smernica prikáže členským štátom EÚ zriadiť špecializované orgány na potláčanie korupcie. Slovensko pritom jeden takýto nedávno zrušilo, bol ním Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý riešil korupciu. A tiež sa chystá obmedziť ďalší – Národnú kriminálnu agentúru, ktorá korupciu vyšetruje. 

EÚ prijíma novú smernicu, lebo chce účinnejšie bojovať s korupciu. Podľa prieskumu z Eurobarometra v roku 2022 si 68 percent ľudí v EÚ myslí, že v ich krajine je korupcia veľmi rozšírená.

Nadácia Zastavme korupciu si nedávno nechala spraviť vlastný prieskum o vnímaní korupcie. Z údajov, ktoré v marci zozbierala agentúra Focus na vzorke vyše 1500 respondentov vyplýva, že Slováci vidia korupciu ešte výraznejšie ako zvyšok Európanov. Až 86 percent si myslí, že korupcia je na Slovensku problém, pričom najviac ju vnímajú práve vo verejnom sektore a na vysokých miestach ako je vláda, parlament a ministerstvá. Taktiež si myslia, že by v boji proti korupcii  pomohli vysoké tresty.

Slovensko chce viac času

Ak smernicu Brusel schváli, členské krajiny budú mať 18 mesiacov na to, aby ju zapracovali u seba doma. Slovensko tvrdí, že to nestačí. A navrhuje na jej implementáciu o šesť mesiacov viac.