Štefan Harabin

V roku 2009, krátko po tom, keď sa Štefan Harabin opäť stal predsedom Najvyššieho súdu SR, prijal množstvo riadiacich opatrení. Už vtedy viacerí renomovaní právnici upozorňovali, že svojimi rozhodnutiami fakticky prerozdeľuje spisy a mení zloženie senátov tak, ako to zákon neumožňuje. A vystríhali pred možnosťou, že dotknuté strany sa budú sťažovať na Ústavnom súde a ten im dá za pravdu. Ich obavy sa prvý raz naplnili vtedy, keď III. senát Ústavného súdu vyhlásil rozhodnutie v prípade, ktorý je známy ako kauza Tipos.

Š. Harabin svojimi opatreniami zmenil zloženie päťčlenného senátu, ktorý o kauze Tipos rozhodoval, lebo v ňom postupne vymenil troch sudcov. Ústavní sudcovia vtedy prvý raz skúmali, či boli splnené zákonné podmienky takejto výmeny. A dospeli k záveru, že zmeny v personálnom obsadení senátu nezodpovedali zákonným pravidlám a ani právu na zákonného sudcu. Preto III. senát Ústavného súdu v októbri 2011 rozhodol, že Najvyšší súd musí „vec znovu prerokovať... a rozhodnúť v senáte zloženom zo zákonných sudcov“. Senát, na ktorého zloženie už Š. Harabin nemal vplyv, v roku 2014 rozhodol v prospech štátnej spoločnosti Tipos.

Domnienka, že Š. Harabin v rozpore s ústavou a zákonmi „vytvoril“ väčšinu v dovolacom senáte, lebo je nekvalifikovaný a netušil, že porušuje ústavu, je málo pravdepodobná, aj keby išlo o zanedbateľný prípad. Pretože spor v kauze Tipos sa viedol o desiatky miliónov eur, podozrievať predsedu Najvyššieho súdu z nekompetentnosti by bolo voči nemu nespravodlivé. Š. Harabin vykonal to, čo vykonať chcel – hoci to podľa ústavy a zákona vykonať nesmel.


Fotografia: TASR/autor

Kauzy aktéra Štefan Harabin

Kauza Tipos

Po ôsmich rokoch súdnych sporov Senát Najvyššieho súdu v auguste 2008 rozhodol, že štátna akciová spoločnosť Tipos nelegálne využívala know-how...