Antikampaň proti Korčokovi tesne pred moratóriom zasiahla milión používateľov. Platia ju ľudia blízki Pellegrinimu

Martin Suchý, Ľubomír Daňko

Dva dni pred začiatkom moratória mohlo na Facebooku dokopy viac ako milión voličov vidieť sériu 4 videí, ktoré očierňujú Ivana Korčoka. V tých autori tvrdia, že Korčokovi sú ľahostajné mŕtve deti a ženy, tradičná rodina, smrť Jána Kuciaka aj suverenita Slovenska. Účelovo pritom prekrúca alebo zamlčiava viaceré jeho výroky. Za reklamou stojí občianske združenie „Voľte s rozumom“, ktorého predsedom správnej rady a zakladateľom je Juraj Draxler. Bývalý nominant Smeru, ktorý Pellegriniho v roku 2014 nahradil na uvoľnenom poste ministra školstva po tom, čo sa Pellegrini posunul na post predsedu parlamentu. 

V združení ďalej figuruje aj Norbert Molnár, ktorý sa pohyboval v oblasti informatizácie a digitalizácie služieb štátu v čase, keď Pellegrini pôsobil ako digitálny líder. S Pellegrinim má zrejme nadštandardný vzťah, čo naznačuje fotografia z roku 2015, kde je s ním na letisku pri odovzdaní darčeka. Pellegrini vtedy podľa portálu zive.aktuality.sk pri príležitosti  40. narodenín dostal let stíhačkou.

Norbert Molnár na letisku s Petrom Pellegrinim pri odovzdaní zážitkového darčeka. Zdroj: zive.aktuality.sk

Porušenie zákona o volebnej kampani

Do inzerovanej kampane Draxlerovo združenie investovalo 6000 eur. Z transparentného účtu Petra Pellegriniho nevyplýva, že by si túto inzerciu u bývalého kolegu objednal on. Draxlerovo združenie sa teda do kampane zapojilo samostatne. Takéto konanie je porušením zákona o volebnej kampani. Ten totiž zakazuje kampaň tretích strán. Kampaňou sa pritom rozumie akákoľvek činnosť za účelom získania funkcie, za ktorú sa obvykle platí úhrada a je v prospech alebo neprospech niektorého z kandidátov. 

V prípade Draxlerovho občianskeho združenia pritom nejde o jeho bežnú činnosť. Do reklamy na Facebooku investovalo v tomto prípade prvý raz. Na Facebooku bola fanpage založená pred parlamentnými voľbami ešte v auguste 2023. Okrem príspevku, ktorý žiadal dary na jeho činnosť však nejavil účet žiadnu aktivitu. S tou začal až 2 dni pred moratóriom. Kedy zverejnil sériu bannerov s vytrhnutými časťami Korčokovych vyjadrení a fotografiami zranených či umierajúcich ľudí v Juhoslávii, Ukrajine či Iraku.

Ohľadom celej situácie sme poslali sériu otázok Petrovi Pellegrinimu aj občianskemu združeniu Voľte s rozumom. S Jurajom Draxlerom sme sa pokúšali spojiť aj telefonicky a SMS-kou. Neúspešne.

Hrozí pokuta do 100-tisíc eur, prípad posúdi Eštokovo ministerstvo

Vykonávanie kampane treťou stranou je považované za správny delikt, za ktorý hrozí pokuta od 3000 do 100 000 eur. Nadácia Zastavme korupciu v tejto veci podá podnet. Prešetrovať ho bude Ministerstvo vnútra, ktoré riadi Matúš Šutaj Eštok z Pellegriniho Hlasu. V prípade odvolania sa voči rozhodnutiu prichádza na rad Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Tej predsedá Eduard Burda, ktorého nominovala strana Hlas. Z celkovo 14 členov sú 5 nominantami vládnych a 5 nominantami opozičných strán. Zvyšných 4 nominuje Ústavný súd, Generálna prokuratúra, Najvyšší súd a Najvyšší kontrolný úrad. 

Kritizuje Korčoka za postoj po vražde Kuciaka, sám bol pritom oveľa vlažnejší

 V jednom z videí autori Korčokovi vyčítajú, že mu „bola v roku 2018 ľahostajná smrť novinára Jána Kuciaka a poslušne sedel vo vláde Roberta Fica.” Ivan Korčok v tom čase skutočne pôsobil ako štátny tajomník v rezorte diplomacie. V auguste 2018 však z vlády odišiel pôsobiť ako veľvyslanec v Spojených štátoch. K samotnej vražde sa Korčok preukázateľne vyjadril minimálne 2 krát. Faktom však je, že Korčok sa k tragédii vyjadril 26. februára, kedy sa Slovensko o vražde dozvedelo. „Som otrasený a zdrvený z tejto tragédie. Chcem vysloviť úprimnú sústrasť rodine. Musíme poznať pravdu, kto je za týmto hrozným činom!” uviedol vtedy na svojom Facebooku.

Zdroj: FB Ivan Korčok

V ďalších statusoch z 5. marca na túto tému hovorí o tom, ako sa snaží hájiť záujmy Slovenska v zahraničí, kedy musel vysvetlovať Ficove reči o štátnom prevrate organizovanom Georgom Sorosom.

Zdroj: FB Ivan Korčok

Zdroj: FB Ivan Korčok

Samotný Draxler, ktorého neziskovka antikampaň platí bol pritom vo verejných vyjadreniach na sociálnej sieti oveľa vlažnejší. Prvý krát sa na svojom profile vyjadril až 3. marca 2018. V statuse nevyjadroval ľútosť nad tragédiou. Vyzýval ľudí na zachovanie chladnej hlavy a kritizoval médiá za to, ako informovali o účasti na protestoch. O šesť dní neskôr zverejnil ďalší príspevok, kde uvádza, že na situácii ho najviac hnevá „ako neuveriteľné ničivé to všetko je”. V texte ďalej obhajuje prácu polície pod vedením Tibora Gašpara, spochybňuje informácie o napojení talianskej mafie na Úrad vlády a opakovane kritizuje prácu novinárov.

Zdroj: FB Juraj Draxler

Zdroj: FB Juraj Draxler

Vytrhnuté z kontextu alebo úplne zamlčané

V ďalšom z videí Korčokovi vyčítajú, že je mu ľahostajná suverenita Slovenska. Svoje tvrdenie podporujú screenshotom z webu, ktorý nie je bližšie zazdrojovaný. Video pokračuje útržkom z rozhovoru pre denník Postoj, kde Korčok skutočne pomenúva negatíva tohto inštitútu a hovorí, že diskusia o jeho zrušení je relevantná, neuvádza však priamo, že by bol za jeho zrušenie: „Ako kandidát na slovenského prezidenta len hovorím, že tento diskurz má u nás povahu krčmových rečí. Rád by som od týchto politikov počul vetu, že zrušenie práva veta bez slovenského súhlasu nehrozí.

Súčasne podporujem intelektuálnu aj politickú debatu, čo urobíme so zahraničnou politikou EÚ. A teraz pokojne pomenujem svoj posun, myslím si totiž, že v rámci zahraničnej politiky sa treba pozrieť na niektoré oblasti a položiť si otázku, či by mohli byť prijímané kvalifikovanou väčšinou.“

Týždeň pred zverejnením antikampaňového videa – 13. marca pritom Korčok v diskusii Denníka N uviedol, že právo veta zrušiť nechce. 

Aj v ďalšom z videí Korčoka obviňujú z ľahostajnosti. Tentokrát antikampaň tvrdí, že sú mu ľahostajné mŕtve ženy a deti v Gaze. Vo videu uverejnila útržok z Korčokovho rozhovoru pre Refresher, kde označil vojenskú odpoveď Izraela na masaker z minulého roka za legitímnu.

Video však úplne ignoruje pokračovanie Korčovej odpovede, kde tvrdí, že je podľa neho „neudržateľné aby operácia pokračovala takým spôsobom, že naďalej budú o životy prichádzať civilisti“. 

Posledné antikampaňové video sa zameriava na ovplyvnenie konzervatívnych voličov. Tvrdí, že Korčokovi je ľahostajná hodnota tradičnej rodiny a „KDH presvedčil o podpore registrovaných patnerstiev“. Opiera sa opäť o jeho vyjadrenie v rovnakom rozhovore pre Refresher, kde povedal, že v prípade, že by parlament odhlasoval registrované partnerstvá, tak by ich ako prezident podpísal. To však neznamená, že by KDH presvedčil, aby registrované partnerstvá podporovalo, ako to podsúva Draxlerova neziskovka.

Najmenej transparentná kampaň

Na viaceré podozrenia z neoprávneného kampaňovania v prospech Petra Pellegriniho už pritom opakovane upozorňovali médiá aj jeho súper. Jedným z nich bol aj billboard v Bratislave, na ktorý upozornil portál Aktuality, ktorý robí z Korčoka vojnového štváča a taktiež za ním stojí Draxlerovo zduženie.

Podozrenie z porušenia zákona sa vynára aj v prípade špeciálneho vydania časopisu Extra plus. To bolo bezplatne distribuované do schránok naprieč Slovenskom. Na obálke bola kampaňová fotografia Petra Pellegriniho, ktorého časopis velebil, zatiaľ čo Korčoka očierňoval. Otázky vzbudzovali aj akcie na MDŽ, ktoré organizoval a platil Smer, no Pellegrini na nich kampaňoval. Po otázkach novinárov uviedol, že náklady preplatí a vyúčtuje na svojom transparentnom účte. Transparency International Slovensko, ktoré hodnotí transparentnosť kampaní, vyhodnotili Pellegriniho kampaň ako najmenej transparentnú. Získal len 30%. Korčok skončil prvý s 90%.

„Predseda strany Hlas vykazuje kampaň najmä cez hromadné a slabo popísané agentúrne platby, a nemožno ju tak verejne takmer vôbec posúdiť. Netransparentná je však aj na príjmovej strane, keď si zablokoval transparentný účet a dary zbiera iba cez neverejný účet strany. Tá na rozdiel od minulosti teraz proaktívne nezverejňuje svojich darcov ani na webe, podrobnosti financovania prezidentskej kampane sa tak verejnosť zrejme dozvie až z výročnej správy Hlasu vyše rok po voľbách,“ hodnotí TIS kampaň vo svojej analýze.