Bödörovi blízka firma ťažila z obrovských štátnych zákaziek. Okolnosti sú podozrivé.

Jej partnerom boli známi stavbári.

Keď bývalá vláda otvárala Strategický park Jaguar Land Rover pri Nitre, vyzdvihla jeho význam pre ekonomiku krajiny. Na kritiku Nadácie Zastavme korupciu, že jeho výstavba bola predražená a zrejme aj v rozpore so zákonom, zástupcovia štátu reagovali podráždene. Podľa nich išlo o „lacný trik“, ktorým sa nadácia snažila „očierniť celý projekt a ľudí, ktorí na ňom robili“.

Úrad pre verejné obstarávanie pritom nedávno už po druhýkrát rozhodol, že štátna akciovka MH Invest, ktorá park stavala, porušila zákon.

Zákazky od štátu za takmer pol miliardy eur získali najmä firmy zo skupiny Strabag. Ale subdodávateľmi boli aj spoločnosti Inpek a Bonul, ktoré boli blízke Norbertovi Bödörovi. V súčasnosti väzobne stíhanému za pranie špinavých peňazí.

Úrad nedávno rozhodol, že MH Invest porušila zákon, keď uzavrela dodatok, a to k zmluve ,“Príprava strategického parku Nitra“. Ako informoval, „cena sa tým zvýšila o 11,89 milióna eur“.

MH Invest by mal zaplatiť pokutu, rozhodnutie ešte nie je právoplatné, štátna firma sa môže proti nemu odvolať.

Právoplatný však už je prvý verdikt úradu, že aj samotné obstarávanie prípravy parku bolo protizákonné. Štátna akciovka využila priame rokovacie konanie, teda oslovila firmy, od ktorých si neskôr objednala práce. Vyhovorila sa na nedostatok času, ale podľa úradu ho mala dosť na to, aby urobila riadnu súťaž, ktorá by umožnila lepšiu cenu a prístup aj pre iných uchádzačov.

Ďalšími podnetmi nadácie k parku Jaguar sa úrad ešte zaoberá. Celú vec však preveruje aj prokuratúra pre podozrenia z machinácií pri verejnom obstarávaní.

Bödörovi blízke firmy

Bezpečnostná firma Bonul, ktorá patrí Bödörovmu otcovi, si z parku odkrojila maličký podiel na službách. Ale na výstavbe finálnych inžinierskych sietí sa s dodávateľom Strabag Pozemné a inžinierske staviteľstvo (ďalej len Strabag Pozemné) podieľala aj firma Inpek Holding z Nitry, ktorá je cez svojich zástupcov prepojená na Bödöra.

Firma vznikla v roku 2015, keď sa zároveň hneď dostala aj k zákazke na parku.

Má za sebou rovnakých ľudí ako firma Inpek, ktorá sídli aj na rovnakej adrese. Inpek pôsobí v stavebníctve oveľa dlhšie a aj táto spoločnosť intenzívne spolupracovala so Strabag Pozemné.

Aké firmy sú Inpek a Inpek Holding

Eseročka Inpek vznikla v roku 1994 a odvtedy ju riadia a vlastnia dvaja partneri Milan Kreškóci a Peter Kuppé.

Od roku 2007 s oboma podnikateľmi vlastní inú spoločnú firmu Norbert Bödör. Ide o firmu BI Invest, ktorá sa vlani od decembra do Inpeku dokonca včlenila.

Na otázky, aký bol vzťah Inpeku, Kreškóciho a Kuppého s Bödörom, firma ani po opakovaných výzvach nereagovala. Nekomentovala ani otázku, či im nejako ich biznis partnerstvo s Bödörom v biznise Inpeku pomohlo.

Inpek má posledné roky tržby od 14 do 30 miliónov eur, oproti predošlým rokom ide o dvoj- až trojnásobne sumy. Pracuje preň zhruba 80 zamestnancov.

Zároveň firma v posledných rokoch participuje na najväčších stavebných tendroch štátu (okrem diaľnic), čo má na jej tržby viditeľný vplyv.

Od roku 2018 má v predmete podnikania aj podnikanie s odpadmi.

Od roku 2015, odkedy Inpek začal získavať lukratívne verejné zákazky, funguje aj akciovka Inpek Holding, za ktorou stojí ako akcionár Milan Kreškóci a jeho rodinný príbuzný. Sídli na rovnakej adrese ako Inpek.

Holding od vzniku raketovo tržbami rastie, významnejšiu zákazku od štátu však sám priamo nemá.

Park pri Nitre nie je z tohto pohľadu ničím výnimočný. Aj iné zákazky, na ktorých zarábal Inpek, často neprešli bežnou verejnou súťažou. Ale k dodávateľom sa dostali „priamejšou“ cestou buď s argumentom, že nie je čas na tender, alebo sa tesne zmestili do sumy, pri ktorej zákon ešte pripúšťa voľnejšie pravidlá na obstarávanie. Ide o takzvané podlimitné zákazky.

Fakt, že si Strabag Pozemné ako dominantný hráč slovenského stavebného biznisu objednával služby od Inpeku, by sám osebe nebol ničím neštandardným. Keďže spolupracuje s trojciferným počtom dodávateľov.

No nitriansky Inpek ako lokálna firma sa stal veľmi rýchlo strategickým biznis partnerom Strabagu Pozemné a do veľkých stavebných súťaží sa obe firmy zapájali už ako partneri v konzorciu.

No zvláštna je aj závislosť Inpeku od tohto gigantu. Čo sa týka objemu obchodov za posledné roky, predstavoval Strabag Pozemné pre Inpek kľúčového obchodného partnera. Objem obchodov len s touto firmou tvoril posledných šesť rokov tretinu biznisu Inpeku.

Nadácia sa k tejto informácií dostala ako člen takzvanej Kočnerovej knižnice, ktorej dáta súvisia s vyšetrovaním vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V rámci toho sa riešili aj podnikateľské aktivity týkajúce sa Bödörovcov.

Zvláštny podnet

Podozrenie, že partnerstvo Inpeku a Strabagu nebola len zhoda náhod, podporuje pritom ďalší fakt. Minulý rok upozornil nadáciu aj ďalšie subjekty anonymný podnet na možné manipulovanie najväčších verejných súťaží, v ktorých Inpek figuruje. Podnet vyzeral ako podanie pre Generálnu prokuratúru.

Obsahoval relatívne podrobné informácie napríklad o tom, ako sa vraj zmanipulovala súťaž pre štátny MH Invest pri výstavbe priemyselného parku pri Nitre. Spomína aj jednu zákazku z vlaňajška – rekonštrukciu banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice za takmer sto miliónov eur. Súťaž vyhlásila ešte bývalá vláda Petra Pellegriniho, prihlásili sa dvaja záujemcovia a Strabag Pozemné ju vyhral.

Inpek ako partner tentoraz nefiguroval. No okolo súťaže sa medializovali pochybnosti, keďže projektantská firma na tender bola prepojená na Strabag Pozemné. Úrad pre verejné obstarávanie ani prokuratúra však po preverení pochybnosti nepotvrdili.

V materiáli sa hovorí aj o vzťahu Bödöra k stavebnému gigantu a obsahuje náznaky, že ich spoločné podnikanie nebolo náhodné.

Reagovali z Rakúska

Oficiálne Strabag Pozemné naše otázky k podnetu a v ňom naznačené prepojenia priamo nekomentoval. Od firmy prišlo všeobecné stanovisko, že keďže „nemáme žiadnu vedomosť o podaní na Generálnu prokuratúru, ktoré spomínate v správe, láskavo vás žiadame o pochopenie, že nemôžeme komentovať jeho obsah alebo súvisiace otázky“.

Zvláštne je, že odpovede neposlali zo slovenského komunikačného oddelenia, kam smerovali naše otázky, ale odpovedala šéfka komunikácie rakúskeho Strabag SE Marianne Jakl.

Podľa neoficiálnych informácií od zdroja blízkeho firme Strabag Pozemné sú za podnetom aktivity bývalého vysokopostaveného manažéra. Podobných anonymných podnetov na firmu vraj za posledné roky poslal viac.

Zdroj blízky celej kauze, ktorý si však neželal byť menovaný vzhľadom na aktuálnu situáciu okolo prípadu, nadáciu upozornil, že niektoré časti podnetu nie sú pravdivé, iné mohol autor anonymu jednoducho vyčítať z verejne dostupných zdrojov.

Opisy neštandardných tendrov však súhlasia a v podnete sa spomínajú aj reálni zamestnanci.

Nadácia opakovane kontaktovala s otázkami aj firmu Inpek. Aj keď sa jej so zástupcom firmy Milanom Kreškócim skontaktovať podarilo, nakoniec žiadnu reakciu neposlal.

Generálna prokuratúra najskôr niekoľko dní nevedela, či takýto podnet eviduje a začala ho riešiť. Napokon po dvoch týždňoch uviedla, že jej doručený nebol.

Podnet naznačuje správne otázky

Podnet spomína „odmeny“ súvisiace s verejnými zákazkami, ktoré vraj Strabag vyplatil cez reklamné služby, prípadne predražené práce fakturované Inpekom.

Strabag Pozemné mal v rokoch 2016 a 2017 podľa výročných správ skutočne štedré marketingové výdavky okolo šiestich miliónov eur ročne. Čo však súviselo s rozhodnutím viedenskej centrály, keďže na Slovensku sa menila korporátna značka zo Zipp na Strabag. Podobné vyššie marketingové výdavky sú v takom období bežné, aj keď spomínané sumy sú na tunajšie pomery nadmieru vysoké.

Posledné tri roky sa reklamné výdavky pohybujú okolo dvoch miliónov eur. Strabag Pozemné v tejto oblasti podľa informácií nadácie využíva najmä služby agentúry Roko.

Agentúra aj jej v súčasnosti jediný vlastník Peter Kuba sú spolu s Bödörom obvinení v kauze Dobytkár. Cez svoju podnikateľskú činnosť podľa polície vraj „prali špinavé peniaze“ z úplatkov za dotácie od štátnej Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Strabag Pozemné v kauze Dobytkár nijako nefiguruje.

Robili biznis za státisíce, potom zrazu koniec

Pre tvrdenia z podnetu, ktoré spochybňujú ceny a dodávky Inpeku pre Strabag sme sa bližšie pozreli na dodávateľov Inpeku. Umožnili nám to opäť informácie z Kočnerovej knižnice a verejný záujem publikovať závery vidíme v tom, že naznačujú, že s podnikaním firmy nadmieru úspešnej pri štátnych tendroch nevyzerá, že je všetko v poriadku.

Z informácií vyplýva, že Inpek mal síce množstvo dodávateľov, no niekoľko firiem preň robilo dodávky najčastejšie a v najväčšom objeme. V prevažnej väčšine išlo o nitrianske firmy.

Skontaktovať sa s nimi bolo takmer nemožné. Väčšina z nich už nefunguje, buď zanikli výmazom z obchodného registra, alebo ich prebrali iné firmy a presťahovali si sídlo do malých obcí na juhu Slovenska.

A zväčša sa to stalo minulý rok, keď zhodou okolností skončila aj napríklad Bödörova BI Invest. Predtým pritom od Inpeku ako dodávatelia inkasovali státisíce eur.

Prečo zrazu také náhle rozhodnutie biznis skončiť sa nadácii pri žiadnej z nich nepodarilo zistiť. Nebolo možné získať kontakt na ich pôvodných majiteľov, prípadne ak sme sa aj k nejakému kontaktu dostali, napriek opakovaným urgenciám sme sa odpovede nedočkali.

Dodávatelia Inpeku mali často spoločné ešte to, že roky porušovali zákon, pretože nezverejňovali svoje výsledky podnikania. Teda nezakladali účtovné uzávierky niekoľko rokov po sebe. Nedá sa tak zistiť, koľko z ich biznisu tvorili práce pre Inpek.

Príkladom je firma Galametz Analytics pôvodne zo Zlatých Moraviec. Od vlaňajška je v rukách kalifornských vlastníkov. Ako sa jej darilo v posledných rokoch pritom známe nie je, v rozpore so zákonom svoje hospodárenie opakovane nezverejňovala.

Z pokladov Kočnerovej knižnice tak len vieme, že pred troma rokmi s Inpekom urobila opakovane obchody spolu za milión eur.

Ďalej napríklad firma TR Building. Takisto nevieme, ako sa jej v posledných rokoch darilo, keďže nezverejňovalazávierky. Ešte koncom roka 2017 sa zlúčila s inou firmou a presťahovala do vzdialenej dedinky Semerovo pri Nových Zámkoch. A práve v tomto roku, pred zlúčením, stihla ako dodávateľ urobiť s Inpekom obchody za niekoľko miliónov eur.

Za firmou stojí nitrianska rodina Tábiovcov. Tá s Inpekom spolupracovala ešte cez ďalšiu firmu Anastav, a to tiež v roku 2017. Tá si zhodou okolnosti na webe uvádza ako kontakt práve firemný mail TR Buildingu.

Anastav, takisto z Nitry, však stále funguje. Podľa údajov na finstat.sk, kým firma nezačala podnikať s Inpekom, bola de facto neaktívna. Zlom nastal až v roku 2017, odkedy sa datuje aj jej biznis s Inpekom. A takmer celé tržby Anastavu z daného roku sa týkajú dodávok pre Inpek.

Prečo si Inpek vybral ako dodávateľa práve firmu, ktorá predtým takmer vôbec nepodnikala, čo preň dodávala a prečo sa potom ich štedro rozbehnutá spolupráca zrazu skončila, a prečo Tábiovci pri TR Building nezverejňovali roky firemné výsledky, sme sa od zástupcu firmy Rudolfa Tábiho nedozvedeli ani po opakovaných urgenciách.

Na otázky k vzťahu s týmto známym susedom a prepojenie ich biznisu napriek opakovanému kontaktu nereagoval.

Presun lukratívneho pozemku

V súvislosti s Inpekom a jeho prepojením na Norberta Bödöra je zaujímavý ešte presun lukratívneho pozemku v centre Nitry. Časť pozemku vlastnil pôvodne Inpek. Druhú časť mala vlastniť dnes už zaniknutá eseročka, ktorú riadili taliansko-českí vlastníci.

Na jeseň 2016 sa zrealizoval obchod medzi Inpekom a novovzniknutou trnavskou firmou TOPNR2. Za ňou stoja dve trnavské developerské spoločnosti.

Predmetom obchodu bol pozemok v Nitre pri Párovskom cintoríne a cena obchodu bola 1,5 milióna eur. Vyplýva to z podkladov, ktoré má nadácia k dispozícii vďaka projektu Kočnerovej knižnice.

„Sme aktívni v Nitre. Hľadali sme väčší projekt v tejto lokalite a našli sme projekt Talianov a firmy Reality SIM. Tento projekt bol pôvodne nastavený a mal právoplatné územné rozhodnutie na 200 bytov, ale zdal sa nám už nemoderný, navyše sme chceli niečo väčšie,“ vysvetľuje založenie projektovej spoločnosti TOPNR2, ako aj pohnútky na daný obchod Miloš Hačko, konateľ a spolumajiteľ TOPNR2.

V susedstve bol ďalší voľný pozemok, ktorý vlastnila firma Inpek. O akomkoľvek biznisovom prepojení jej zástupcov na Bödöra podľa Hačka nevedeli.

Stratová firma a „jednoduché pranie“

Firma zdôrazňuje, že pozemky nadobudla v roku 2016 za „štandardných komerčných podmienok“ a chcela na nich postaviť stavebný projekt.

Nehnuteľnosti získali cez kúpne zmluvy, pričom kúpna cena bola riadne a včas uhradená.

Developeri vraj Inpek oslovili cez jeho konateľa a dohodli sa na kúpe pozemku. Plán bol pozemky spojiť a postaviť tam jeden projekt, ktorý mal byť pre developerov v tom čase ich najväčšou výzvou.

Podľa dohody mali najskôr odkúpiť pozemok od Inpeku a neskôr k nemu pridať „taliansky“ pozemok.

Len pre doplnenie, Reality SIM počas svojho niekoľkoročného trvania nemal žiadne tržby, končil v stratách, a to aj v roku predaja pozemku.

Nedávno sa táto firma premenovala na Easy Wash SK a medzi jej vlastníkov pribudla rovnomenná firma z Marshallových ostrovov. Easy Wash možno z angličtiny preložiť aj ako jednoduché pranie.

Nakoniec bola firma minulý rok oficiálne zrušená.

Ale späť k pozemku. Novovzniknutá firma získala prostriedky na kúpu pozemkov podľa účtovníctva od spriaznených firiem – teda svojich majiteľov. Hneď v úvode jej prepojené spoločnosti požičali dvakrát po 1,65 milióna eur, čo pri podobných developerských projektoch nie je nezvyčajné.

Banky totiž na pozemky pôžičky nechcú dávať, developerov úverujú až pri určitej rozostavanosti projektu. Podobné projekty sa teda financujú cez emisiu dlhopisov a pôžičky od materských firiem.

Takto nadobudnuté pozemky si TOPNR2 ohodnotila v účtovníctve na 2,6 milióna eur.

Bödörova sestra v pozadí

Keďže sa však firme ani po troch rokoch nepodarilo získať územné rozhodnutie na nový väčší projekt, s úverom od banky rátať nemohli, začali zháňať financie inde.

Ako vysvetlil Hačko, „dostali sme odporúčanie“ na firmu FBAP Consulting. Viac podrobností uviesť nechcel s tým, že firmu predtým nepoznali.

Štandardne spriazneným firmám pri pôžičkách do takýchto projektov podľa Hačka stačí úverová zmluva, FBAP Consulting spriaznenou firmou nebola a bola veľmi opatrná a požadovala aj záložné právo k nehnuteľnosti a osobné ručenie majiteľov spoločnosti, do ktorej pôžička išla.

Keďže pozemok pri Párovskom cintoríne nebol ešte založený v prospech banky, firma FBAP Consulting získala vlani záložné právo k tomuto pozemku.

Firma je opakovane personálne prepojená na firmu Vel Security spájanú s Bödörovcami a Bonulom.

Konečným užívateľom výhod FBAP Consulting je Miriam Gombíková, sestra Norberta Bödöra, a konateľkou osoba, ktorá donedávna pôsobila vo firme Vel Security.

Skontaktovať sa so zástupcom firmy sa nám napriek opakovanej snahe nepodarilo.

Hačko sa bráni, že nevedel o personálnom prepojení firmy na Bödörovcov. „Zmluvu pripravovali právnici,“ reagoval na otázky o preverovaní pozadia firmy s tým, že to naopak skôr robí firma, ktorá peniaze požičiava.

Pôžička od FBAP Consulting je splatná do roka. Prípadne ak získajú Trnavčania prostriedky skôr, FBAP Consulting normálne vyplatia.

„My sme si vzali úver a založili ho jediným naším aktívom s adekvátnou hodnotou, ktoré sme ešte nemali založené v inej finančnej inštitúcii,“ uvádza Hačko.

Viac odpovedí do celej operácie prinesie účtovná závierka FBAP Consulting za vlaňajšok, ktorá zatiaľ nie je zverejnená.

Firma snov s miliónmi na účtoch

Ide pritom o firmu snov. FBAP Consulting vznikla len v polovici roka 2017, no už po roku a pol disponovala účtovne majetkom v hodnote presahujúcom desať miliónov eur. A to pôsobí vo vysoko konkurenčnom segmente poradenských služieb v oblasti podnikania a zamestnáva jediného zamestnanca.

Už za prvý rok dosiahla tržby takmer päť miliónov, za ďalší vyše šesť miliónov a zakaždým dokázala z toho vyťažiť čistý zisk okolo troch miliónov eur. Ku koncu roka 2018 mala na bankových účtoch viac ako štyri milióny eur.

Fakt, že táto vysoko bonitná mladá spoločnosť, ktorej benefity užíva sestra Norberta Bödöra, disponuje miliónovými aktívami a navyše aj záložným právom k pozemku, ktorý pôvodne spolovice patril biznis partnerom samotného Norberta, by ešte donedávna možno nebol verejným záujmom.

V súvislosti s medializovaným obvinením Norberta Bödöra okolo prania špinavých peňazí a úplatkov za poľnohospodárske dotácie od štátnej agentúry však pôvod peňazí tejto spoločnosti vzbudzuje viaceré pochybnosti.

Možné zahmlievanie skutočných vlastníkov Vel Security v takzvanom protischránkovom registri už preveruje aj Okresný súd v Žiline.