Kiska vs. Budamar: obaja opravili daňové priznanie, len jedného odsúdili

Nadácia odhalila, že jednu z najväčších slovenských firiem spolu vlastnili Blašková, Balko a Moder.

Platia na Slovensku rovnaké pravidlá pre všetkých alebo niektoré firmy majú viac šťastia s daňovými úradmi a políciou? 

V čase, keď exprezidenta Andreja Kisku už aj odvolací súd odsúdil za daňový podvod, sa Nadácia Zastavme korupciu dostala k informáciám o inom, na prvý pohľad podobnom prípade a z rovnakého obdobia. Prípad odkrýva neštandardné postupy kontrolných úradov v daňovej kauze, kde sa spomína aj jedna z najväčších slovenských firiem Budamar Logistics. 

Vyšetrovanie, ktoré spustila činnosť podozrivej košickej eseročky, spomína predražené formálne faktúry za reklamu z roku 2014 a daňové výhody pre jej odberateľov. 

Medzi odberateľov košickej Gamma System patrila v tom čase aj bratislavská firma Budamar Logistics. V prvej polovici roku 2019, keď sa o staršie obchody oboch spoločností začali zaujímať daniari, Budamar Logistics zhodou okolností sám podával dodatočné daňové priznania. Cez ne upravoval aj svoju daňovú povinnosť vo vzťahu k sporným faktúram s Gamma System a predtým vyžiadanú DPH štátu vrátil. A to ešte predtým, než si to prišli daniari do firmy preveriť. 

V prípade Budamaru nejde o prvú zmienku v súvislosti s daňovým preverovaním. Pred desiatimi rokmi začala polícia vyšetrovať daňové úniky za 20 miliónov eur v reťazci firiem s potravinami. Medzi približne 40 preverovanými spoločnosťami bola aj Budamar Logistics. Upozornil na to týždenník Týždeň.

Ku kauze sa neskôr vyjadrovali aj vysokí štátni funkcionári ako vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák či policajný šéf Tibor Gašpar. Vyšetrovanie daňových únikov ale doteraz k výraznejším výsledkom neviedlo. 

Druhé preverovanie spojené s košickou firmou polícia zastavila definitívne vlani v lete. S argumentom, že skutok nie je trestným činom. 

Bratislavská akciovka Budamar Logistics je s tržbami cez 300 miliónov eur a vlaňajším ziskom vyše 13 miliónov eur jednou z najväčších slovenských firiem. No jej vlastníci sú roky skrytí za košatou vlastníckou štruktúrou a v médiách sa len špekulovalo, kto za firmou môže stáť. Nadácia sa dostala k informáciám, že sú medzi akcionármi boli aj traja najbohatší Slováci: Mária Blašková, Evžen Balko a Ján Moder. Prečo sa roky schovávali ako tajomní akcionári za zložitú sieť firiem, ktorá sa ťahala od Veľkej Británie, cez Cyprus na Maltu a nedávno až do Lichtenštajnska, na otázky zaslané cez ďalšie ich firmy neodpovedali.

Zosnulý manžel Blaškovej, Ľubomír Blaško sa v minulosti spomínal ako jeden zo sponzorov strany Smer.

Druhé daňové preverovanie

Začiatkom roku 2019 sa do hľadáčika daňových kriminalistov dostala podozrivá košická firma, ktorá dodávala tovary a služby ďalším odberateľom, okrem iného aj Budamaru. Vyplýva to z anonymizovaného uznesenia, ktoré získala Nadácia cez infožiadosť od Okresnej prokuratúry v Bratislave. Podozrenia daňových kriminalistov, známych aj pod skratkou KÚFS totiž viedli až k trestnému oznámeniu, ktoré nakoniec polícia s prokuratúrou zastavili vlani v lete.

V prípade išlo o 5 rokov staré obchody medzi Budamar Logistics a košickou firmou Gamma System ešte z roku 2014. Podľa kriminalistov bola košická firma koncom roka 2014 „účelovo“ prepísaná na maďarského občana a „predchádzajúci konateľ je dôvodne podozrivý zo zapájania sa do rozsiahlej ekonomickej trestnej činnosti“. Firma po pár mesiacoch, v roku 2015 zmenila aj adresu a skončila na známej bratislavskej adrese, kde spolu s ňou figurujú stovky ďalších firiem. 

Podľa uznesenia mali daňoví kriminalisti podozrenie, že aj keď košická firma “zabezpečovala a poskytovala reklamu pre veľký počet firiem, avšak v skutočnosti sa jednalo len o formálnu fakturáciu za neprimerane vysokú cenu, ktorej cieľom bolo získavanie neoprávnených daňových výhod jeho odberateľov”.

Daniari firme Gamma System už na začiatku roku 2020 vyčíslili nedoplatok cez 200-tisíc eur. Ako vyplýva z dát Finstat.sk, tento dlh do súčasnosti narástol na takmer 400-tisíc eur.

Práve s touto firmou mal mať v roku 2014 obchody aj Budamar Logistics. 

KÚFS svoje zistenia a podozrenia na „umelo vytvorené obchodné reťazce” posunul vo februári 2014 na daňový úrad do Bratislavy, aby preveril bratislavských odberateľov, medzi nimi aj Budamar. 

Daňový úrad vykonal v máji 2019 takzvané miestne zisťovanie. Nejde o daňovú kontrolu, ale kontrolujú sa už len vopred vytypované obchody.

O reakciu Nadácia požiadala aj samotný Budamar Logistics. Predseda predstavenstva firmy Peter Malec spresnil, že úrad už pred miestnym zisťovaním vedel, že predmetné dodávateľské faktúry z roku 2014 už neboli v odpočte DPH zo strany Budamaru, pretože firma podala dodatočné daňové priznania, a to v dňoch 20. a 21. marca 2019, okrem iného aj k faktúram s Gamma System. Finančná správa mala túto zmenu zaevidovanú v systéme.

Zjednodušene, zatiaľ čo si pôvodne Budamar Logistics cez tieto faktúry uplatnil odpočítanie DPH, teda si od štátu vypýtal niekoľko desaťtisíc eur, po úprave priznania už tieto faktúry pri DPH nezohľadnil a pôvodne uplatnený odpočet DPH – vyše 67 000 eur štátu po piatich rokoch vrátil. ,,V súlade s paragrafom 16 odsek 2 Daňového poriadku,” spresnil Malec.

Malec zdôrazňuje, že o faktúry a zmluvy na preukázanie plnenia sa Daňový úrad pre vybrané hospodárske subjekty začal zaujímať až po podaní dodatočných daňových priznaní. ,,Tento fakt vyplýva aj z toho, že z požiadavky na miestne zisťovanie jednoznačne vyplynulo, že žiadali o predloženie údajov presne z období, ktoré boli predmetom dodatočného priznania”.

Časová zhoda náhod?

V uznesení sa tiež spomína, že k podaniu dodatočného daňového priznania došlo „len niekoľko dní po tom, ako boli poznatky Finančnej správy doručené na príslušný daňový úrad“.

Malec na margo dodatočných priznaní uviedol, že mesačne evidujú okolo 1 500 faktúr, preto si pravidelne objednávajú audit daní. Taký audit si urobili aj od polovice roka 2018 a za rok 2019 a rozhodli sa v súvislosti s DPH opraviť niektoré faktúry aj za rok 2014, vrátane tých za reklamu. 

Dodal, že Budamar podal dodatočné priznania ako výsledok auditu 2 mesiace predtým, ako sa o faktúry začal preukázateľne zaujímať daňový úrad.

„Zákon nám umožňuje podať dodatočné daňové priznanie, a to až 5 rokov dozadu,“ uviedol Malec s tým, že išlo aj o faktúry za reklamné služby. Na otázku, prečo ich v súvislosti s DPH riešili, keď podľa neho prebehli obchody aj faktúry v poriadku, šéf Budamaru uviedol, že reklamné služby od Gamma System si objednali, lebo chceli pred rokmi podporiť značku firmy na východnom Slovensku. Na stretnutí s nadáciou k tomu mal aj rozsiahlu dokumentáciu.

„Išlo o propagáciu nášho obchodného mena. Boli sme na plagátoch, vstupenkách, podporovali sme klub Lokomotíva Košice, región, šport v regióne, pretože sme mali diskusie s významným klientom v regióne. Projekt po dlhých rokovaniach nevyšiel. Navyše sa v roku 2018 striktnejšie upravila metodika finančnej správy k výkladu reklamných výdavkov.“

Štandardne sa podľa upravených pravidiel z roku 2018 nevyhodnocujú prísnejšie aj staršie obchody, napríklad z roku 2014. Malec ale spresnil, že usmernenie vykladalo aj pojmové veci, teda sa podľa záverov z ich auditu mohlo vzťahovať aj na spätný pohľad daniarov na dané výdavky.

Vlastník z Marshallových ostrovov

Uznesenie spomína, že firma podala dodatočné priznanie len niekoľko dní potom, ako sa bratislavskí daniari o podozreniach dozvedeli od KÚFS, Malec akékoľvek špekulácie o možnom prepojení odmieta. 

„O žiadnych podozreniach sme nevedeli, lebo nás v tejto veci nikto nekontaktoval. Bol som k prípadu vypovedať, dokona sa ma na to ani nikto nepýtal,“ reagoval.

Čo sa týka Gamma System, nespomína si, že by s ňou neskôr ďalej spolupracovali. 

Firma mala už v čase ich vzájomných obchodov vlastníka na Marshallových ostrovoch. Budamar ale rokoval a komunikoval so slovenským konateľom, nie zahraničným akcionárom. Marshallove ostrovy už v tom čase mali uzatvorenú dohodu so Slovenskom o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach, čiže za neštandardnú krajinu sa z pohľadu daní ani zákona nedali považovať. 

V každom prípade, nejde o bežnú krajinu, kde majú slovenské firmy svojich majiteľov.

Neštandardnosti v preverovaní

Podľa informácií Nadácie niekoľkoročné preverovanie okolo Gamma System a Budamar Logistics ale neplynulo úplne hladko. Pri výmene informácií medzi jednotlivými zložkami sa napríklad na niekoľko mesiacov spis “stratil”. Teda sa v ňom určitý čas nekonalo. 

Dozorujúci prokurátor tiež napríklad minimálne raz zrušil vyšetrovateľovi stopku pre prípad a nariadil mu opäť v prípade konať aj s výpočtom krokov, ktoré má urobiť. 

Nakoniec polícia preverovanie podozrení okolo Budamaru predsa len vlani v lete zastavila, pretože skutok podľa vyšetrovateľa nie je trestným činom. 

Vo vyšetrovacej praxi sa zločin daňového podvodu kvalifikuje ako takzvaný „predčasne dokonaný trestný čin“, kde na jeho dokonanie stačí už len podať daňové priznanie, cez ktoré si daňový subjekt, teda podnikateľ požiadal o vyplatenie nadmerného odpočtu, zjednodušene vratky DPH, na ktorú ale nemá reálny nárok. 

Podobnosť s Kiskom? „Neporovnateľné.“

Malec zdôrazňuje, že spoločnosť mala dane v poriadku, po miestnom zisťovaní už nič nenasledovalo, žiadna kontrola. Dodáva, že načasovanie otázok Nadácie vníma v súvislosti s jej statusom na sociálnej sieti a verdiktom krajského súdu v prípade exprezidenta Andreja Kisku.

Exprezident je podľa súdu vinný z daňového podvodu. Prípad súvisí s obdobím prezidentskej kampane, po ktorej Kiska na jar 2014 vyhral prezidentské voľby. Kiskova firma si počas kampane zaúčtovala do nákladov aj výdavky za jeho prezidentskú propagáciu a vyžiadala si tak nadmerný odpočet, zjednodušene vratku DPH od štátu za vyše 150-tisíc eur. Toto zistila daňová kontrola v Kiskovej firme. Krajský súd ho odsúdil na trest 1 roka s dvojročnou podmienkou. 

Malec porovnávanie oboch prípadov odmieta, pretože podľa neho ide o úplne odlišné situácie. „Ak to chceme porovnávať s Kiskom, Budamar postupoval, ako mu zákon umožňuje a káže, čo potvrdil aj samotný daňový úrad. Ak sme podávali dodatočné daňové priznania v marci 2019, tak v zmysle daňového poriadku to môžeme urobiť až 5 rokov spätne a hlavne to musíme urobiť v súlade s §16 ods 2 Daňového poriadku. Hlavný rozdiel je v tom, že u nás neprebehla dokonca ani daňová kontrola, ani žiadne iné konanie. Miestne zisťovanie skončilo bez ďalších krokov. Zatiaľ čo v prípade exprezidenta daňoví kontrolóri zistili pochybenie, ukončili daňové kontroly, vydali rozhodnutia a až následne doplatil spornú sumu.“

Balko, Blašková a Moder skutočne spoluvlastnili Budamar Logistics

Samotný Budamar Logistics sa vo vlastnej vlastníckej štruktúre zahraničným vlastníkom nebráni. Podľa takzvaného protischránkového registra, v ktorom musia mať zápis o konečných užívateľoch finančných a ďalších výhod všetky firmy obchodujúce so štátom a verejnými inštitúciami, sa jeho vlastnícka štruktúra tiahne od londýnskej matky a 23-percentného akcionára Ivana Petríčeka ďalej cez sieť cyperských firiem a maltských fondov.

Oficiálne sú ak v protischránkovom registri uvedení ako užívatelia výhod občan Lichtenštajsnkého kniežatstva a občan Dánskeho kráľovstva. 

Historicky sa v pozadí Budamaru dlhodobo spomínali najbohatší Slováci. Personálne prepojenia vo vedení firmy naznačovali spojenie na podnikateľov za Tříneckými železárnami. Ako zistila Nadácia a Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK), tí skutočne stáli za malstkými fondmi v schéme Budamaru. Evžen Balko bol držiteľom akcií EB Global Investments Funds, Mária Blašková MLB Investments Funds a Ján Moder MIKO Investments Funds. V roku 2020 sa tri maltské fondy zlúčili do lichtenštajnských fondov, a to EB Global do Sovereign Invest Global SICAV, MLB Investments do ONG Invest SICAV a MIKO do Mondian Invest SICAV.

Nadácia sa preto snažila získať reakciu týchto akcionárov na to, prečo vlastnia podiel v Budamare cez takto komplikovanú sieť iných zahraničných firiem a čo bolo dôvodom začlenenia ich maltských fondov v roku 2020 do lichtenštajnských entít. Na otázky nereagovali.

Ich postavenie ako akcionárov pritom nie je len o vlastníctve podielu v materských firmách Budamaru, ale aj o rozhodovaní. Vo verejnom právnom dokumente, ktorý opisuje konečných vlastníkov sa totiž uvádza, že okrem už menovaného občana Lichtenštajnského kniežatstva „za určitých okolností môže dôjsť k prípadom, kedy každý z hlasujúcich akcionárov (maltskej) spoločnosti Priveq Funds má na valnom zhromaždení práve jeden hlas“. 

Nielen vlastniť, ale aj rozhodovať

Za určitých okolností teda môžu viacerí akcionári prehlasovať osobu, ktorá je viditeľná ako konečný užívateľ výhod.

Nadácia sa na košatú vlastnícku štruktúru pýtala aj Maleca, prečo ju má Budamar takto nastavenú a či im napríklad nebránila pri vyjednávaní s bankami o financovaní.

„Toto vám neviem vysvetliť. Ja som vo firme od roku 2006, do roku 2008 boli vlastníci Budamaru zo Svätej Lucie (ostrov v Karibskom mori, pozn. NZK), potom pod vlastníkom maltský fond.“ Len pre úplnosť, Malta je členom Európskej únie.

Čo sa týka dôvery financujúcich bánk, tak s tým nikdy problém nemali a Malec ešte dodal, že spoločnosť má stále najvyšší daňový rating od finančnej správy a patrí medzi najväčších platiteľov daní na Slovensku.