Kauzu Budamar opísali Gašpar aj Kaliňák, neskôr Slobodník s Imreczem. Záver chýba

Podozrenia z daňových únikov za 20 miliónov eur rieši polícia už dekádu.

Keď pred desiatimi rokmi začala polícia oficiálne vyšetrovať daňové úniky v reťazci firiem s potravinami, medzi nimi aj vo firme Budamar Logistics, nikto netušil, že pôjde o jednu z najväčších slovenských káuz. Nielen počtom preverovaných firiem, ktorých bolo vyše 40, ale aj dĺžkou vyšetrovania a množstvom vplyvných mien, ktoré sa s ňou postupne spojili.

V každom prípade, zatiaľ sa kauza k definitívnemu vyriešeniu neposunula. Už po pár dňoch od spustenia vyšetrovania, že prípad nebude mať štandardný vývoj.

Ku kauze sa vyjadrovali policajný exprezident Tibor Gašpar, ale aj exminister Robert Kaliňák. Aj keď vyšetrovanie ukončené nebolo, naznačovali, že Budamar je len obeťou, firmou, ktorá narazila na špekulatívnych dodávateľov.

Posledné dva roky sa vyskytli nové informácie v súvislosti so zadržaním bývalých top verejných funkcionárov Františka Imreczeho či Bernarda Slobodníka. Ich slová naopak naznačujú, že ich nadriadení sa o Budamar nadštandardne zaujímali.„Najvyšší úplatok“ skončil podmienkou

Ku kauze sa vyjadril aj vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar. Avšak nie v súvislosti s vyšetrovaním daňových únikov. Po dvoch rokoch sa v kauze pribudla korupcia.

„V histórii slovenskej polície ide o najvyšší úplatok vo výške tri milióny eur. Súvisí s medializovaným daňovým prípadom a týka sa spoločnosti Budamar Logistic,“ uviedol v lete v roku 2015 Gašpar.

Na korupciu upozornila samotná firma, Malec vystupoval ako agent. Dve ženy mali za odplatu sľúbiť, že zabrzdia daňové a policajné konanie. Jedna pracovala na daňovom úrade v Košiciach. V prípade sa objavil neskôr aj bývalý príslušník SIS. Nakoniec boli odsúdené len obe ženy s podmienkou, muža oslobodili.

Kauzu spomínal pred médiami tiež vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák, keďže prípadom sa zaoberal ešte vo februári 2015 aj výbor Národnej rady. „Za posledný rok sa udiali veľmi dramatické veci, ktoré mnohé predĺžili a zmenili, a bolo potrebné sa veľmi intenzívne prispôsobiť situácii, ktorá nebola pôvodne známa,“ uviedol Kaliňák po rokovaní výboru.

Kauza Budamar sa opäť začala skloňovať posledné dva roky. A to v súvislosti s výpoveďami zadržaných vysokých verejných exfunkcionárov.

Bývalý šéf finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník podľa zverejnených uznesení vypovedal v kauze Súmrak, že Gašpar, respektíve jeho príbuzný Norbert Bödör mu mali naznačiť, že pôvodným policajtom treba prípad odňať na základe akejsi politickej objednávky.

Budamar v súvislosti so záujmom politikov spomenul podľa portálu Aktuality.sk aj exprezident daniarov František Imrecze. „Dostával od politikov lístočky s názvami spoločností, ktoré mali problémy s daňami. Na jednom lístočku malo byť napísane aj meno Budamar,“ opisuje portál Aktuality.sk

„Budamar nikto zo Smeru ani len nepoznal,“ uviedol pre portál v reakcii na informácie z výpovedí exminister vnútra Kaliňák a dodal, že nikdy v prospech súkromnej firmy nekonal on ani nikto z jeho strany.

Posledný kontakt s políciou v 2016

Malec tvrdí, že polícia Budamar v súvislosti s týmito výpoveďami nekontaktovala. K samotnej daňovej veci ich napríklad polícia vypočula až koncom roka 2015. „Posledný kontakt s políciou bol v roku 2016 a s finančnou správou v roku 2019.“

Doplnil, že vedenie spoločnosti Budamar nikdy nekomunikovalo so súčasnými ani s bývalými funkcionármi finančnej správy či polície. Jedinou výnimkou bol medializovaný prípad vydierania spoločnosti v roku 2015-2016.

Daňové preverovanie obchodov z roku 2012 totiž nakoniec daniari uzatvorili po siedmich rokoch. Šéf firmy spresnil, že finančná správa (FS) v podstate dala za pravdu verzii firmy, skonštatovala len drobné pochybenia. Tie vysvetľuje Malec tým, že v daňovom konaní musí svoju nevinu dokazovať samotný podnikateľ. A k niektorým operáciám už po rokoch nevedeli daniarom doložiť všetko, čo žiadali.

Odvtedy daňovú kontrolu vo firme podľa Maleca nemali. Mali ale niekoľko miestnych zisťovaní. Ide o cielenejšie preverovania. Daňoví kontrolóri vtedy overia len konkrétne obchody, faktúry, nie všetko účtovníctvo za vybrané obdobie.

Budamar nedávno dostal od finančnej správy najvyššie hodnotenie. Takzvaný daňový rating hodnotí plnenie daňových povinností firmou a vypovedá o jej dôveryhodnosti. Prideľovalo ho už nové vedenie FS za súčasnej vlády.

Malec v tejto súvislosti dodáva, že pôvodná daňová kontrola bola ukončená až potom, čo odišiel predošlý dlhoročný šéf finančnej správy Imrecze.

Nadácia sa na kontroly vo firme spýtala aj finančnej správy. Jej formálna odpoveď bola v zmysle, že pri Budamare využila všetky zákonné možnosti. „Môžeme jedine uviesť, že v prípade firmy Budamar Logistic sa v minulosti uskutočnila kontrola,“ spresnila Martina Rybanská, hovorkyňa FS.

Na doplňujúcu otázku, či pri tak veľkej firme s takými vratkami DPH nie je dôvod na častejšie daňové kontroly, FS uviedla, že kontroly spúšťajú zväčša na základe signálov z analytických systémov alebo iných zistení.

Budamar Logistics si donedávna vo zverejnených finančných dátach uvádzal v daňových pohľadávkach zakaždým sumu okolo 11 miliónov eur. Táto položka väčšinou zahŕňa takzvané vratky DPH.

Vtedy si podnikateľ DPH od štátu pýta späť, pretože platil svojim dodávateľom ceny s DPH. DPH by mali štátu odviesť dodávatelia.

Vratky DPH pri tranzitnej firme nie sú nič nezvyčajné. „Vratky DPH vyplývajú z podstaty nášho biznisu. Dovážali sme veľa z Ukrajiny, štátu mimo únie, až do krízy s Ruskom. V podstate sme stále v nadmernom opočte,“ opisuje Malec.

Viditeľne vyššie vratky Budamaru donedávna vysvetľuje tým, že firma mala v účtovníctve práve sporné vratky, ktoré im zastavila a riešila FS. Fakt, že tieto vratky po roku 2019 výrazne klesli, vysvetľuje práve tým, že kontrola v tom roku skončila.

„Kauza nás traumatizuje“

„Nemám pocit, že nám niekto pomáhal, ak si zoberiete, že to daňové konanie trvalo 7 rokov, celý ten čas sme mali zadržanú vratku DPH,“ tvrdí Malec.

Dodal, že kauza firmu traumatizuje už desať rokov. A oni sami by boli radi, keby sa už prípad konečne uzavrel. „Napríklad banka nám zrušila úverové limity po medializovaní kauzy,“ opisuje jeden z negatívnych dopadov.

Len z médií sa dozvedá, že policajné vyšetrovanie stále nie je uzatvorené. Polícia ich nekontaktovala ani v súvislosti s preverovaním postupu policajtov, ktoré začalo v roku 2020, zrejme v reakcii na výpovede kajúcnikov.

Úrad inšpekčnej služby odvtedy vedie vyšetrovanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu prijímania úplatku.

Kto je vlastne za Budamarom

Prečo by vlastne bol okolo jednej z najväčších slovenských firiem taký „politický“ záujem? Odpoveď na to dávajú mená, ktorá sa v médiách v súvislosti s Budamorom objavili. Ide často o nepriame prepojenia, keďže nie všetci koneční vlastníci firmy sú známi.Odhaliť ich nepomáha tentoraz ani takzvaný protischránkový register.

Podľa neho 23-percentný podiel vlastní Ivan Petríček. Figuroval vo firmách spájaných s podnikateľom Milanom Fiľom z ružomberského podniku Mondi SCP. V poslednej dobe ho v médiách spájali skôr s podnikateľom Miroslavom Výbohom. S ním a jeho synom sa napríklad v inej firme vystriedal Petríček ako konečný užívateľ výhod.

Zvyšok firmy – 77 percent vlastní britská firma Budamar Transport. Tú zas vlastní cyperská firma, za ktorou sú ďalšie dve cyperské spoločnosti a za nimi je ešte maltský fond, ktorý cez hlasovacie práva ovládajú občan Dánska a Lichtenštajnského kniežactva.

Zaujímavosťou je, že pri jednej z cyperských firiem s konečným podielom 5,78 percenta na Budamare, sa zápis v registri odvoláva na analýzu cyperskej advokátskej kancelárie, podľa ktorej „nestojí za vlastníctvom akcií … žiadna fyzická osoba, ktorá by akýmkoľvek spôsobom napĺňala definíciu konečného užívateľa výhod podľa Zákona“.

6 ľudí za firmou

Či zápis v registri o konečných vlastníkoch zodpovedá realite, preveroval pred rokmi aj okresný súd v Žiline. Žiadne porušenie zákona nezistil. No súd v uznesení skonštatoval, že „príjemcami hospodárskeho prospechu je 6 slovenských fyzických osôb, z ktorých verejne známe z verejných registrov sú len dve“.

Súd zároveň vysvetlil, že súčasná legislatíva vyžaduje odhaliť vlastníka alebo užívateľa práv na hospodárskom prospechu firmy, len ak je jeho podiel aspoň 25 %.

Podľa súdu sa ale „javí“, že u firmy jej „zložitá štruktúra s využitím viacerých zahraničných jurisdikcií slúži k zakrytiu časti prijímateľov jeho hospodárskeho prospechu, čo však samo o sebe nie je v rozpore so zákonom a môže sledovať legitímne ciele.“

Zakrytie vlastníctva ako legitímny cieľ vníma za komplikovanou vlastníckou štruktúrou aj Malec. Na otázku, či vie, kto všetko sú osoby v pozadí Budamaru, odpovedal, že nepozná všetkých. Či mu to nevadí a či sa za dlhé roky v čele firmy so všetkými nestretol, vysvetľuje tým, že komunikuje hlavne s dozornou radou. Aj niekoľkokrát za rok.

V dozornej rade sedí už od roku 2005 aj napríklad Peter Planý. Zároveň pôsobí od leta 2002 v dozornej rade akciovej spoločnosti Renomé. V predstavenstve rovnakej firmy pôsobil v rokoch 2001 až 2003 exminister Kaliňák. Obaja spomínaní teda vyše roka figuroval spolu v orgánoch firmy.

Aké sú ich vzťahy a či to mohlo mať vplyv na vývoj kauzy okolo Budamaru, Malec pozitívne nevidí. „Neviem si predstaviť, že by sme povedali: Pán Kaliňák, vyjadrite sa k Budamaru.“

V Renomé pôsobila aj osoba s menom Peter Malec. Ide ale len o menovca predsedu predstavesntva Budamaru.

Planý figuruje tiež vo firme Minerfin, s ktorou má Budamar čulý obchodný kontakt a ktorú ovláda český miliardár slovenského pôvodu Tomáš Chrenek a rodina údajného sponzora Smeru Ľubomíra Blaška. 

Mimochodom, dom v lukratívnej bratislavskej časti, kde predtým sídlil Budamar a do roku 2010 si tam adresu uvádzala aj firma Minerfin, vlastní od roku 2017 akciovka Supernius, ktorá patrí rodine Chrenekovcov.

Malec sa k vlastníkovi predošlého sídla vyjadriť nevedel. Tvrdí, že keď do firmy prišiel, pôsobil z inej budovy. Krátko na to sa firma presťahovala do priestorov vo vlastníctve sesterskej Slovenskej plavby a prístavov.