PRIESKUM: Očistec považujú za závažnú kauzu dve tretiny Slovákov. Medzi nimi aj polovica voličov Smeru

Kauzu Očistec, v ktorej čelí obžalobe aj podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, považuje za závažnú kauzu až 60 % Slovákov. Opak si myslí len 11 % a tretina opýtaných nemá názor. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Nadáciu Zastavme korupciu, ktorý sa uskutočnil online na reprezentatívnej vzorke 1500 osôb v období od 8. do 21. apríla.

Prekvapivé je, že kauzu za závažnú považuje aj takmer polovica voličov koaličných strán. V prípade súčasných opozičných strán je to približne 80 %. Za závažnú považuje kauzu aj 45 % nerozhodnutých a nevoličov. Za závažnú kauzu považuje 56% Slovákov aj kauzu matky opozičného lídra. V tomto prípade sú prirodzene citlivejší voliči vládnej koalície a strany Republika.

Korupcia im prekáža, vidia ju vo vláde

Podľa prieskumu až 86 % obyvateľov Slovenska považuje korupciu za závažný problém. Respondenti mali možnosť uviesť tri oblasti, kde je podľa nich najrozšírenejšia. Najviac ju vnímajú vo Vláde SR (37 %), na súdoch a prokuratúre (33 %), na ministerstvách (29 %), v Národnej rade SR (26 %) a v zdravotníctve (25 %). Takmer polovica respondentov (45 %) je presvedčená, že vo verejnom odhaľovaní korupcie sa „zatiaľ dokopy nič neurobilo“. Ďalších 39 % si myslí, že „sa niečo robí, ale nie dosť“. Len 4 % opýtaných považujú odhaľovanie korupcie na Slovensku za úspešné.

Približne štyria z desiatich respondentov sú presvedčení, že korupcia bola za posledných päť rokov vyššia počas aktuálnej vlády Roberta Fica ako v rokoch 2020 – 2023. Naopak, 18 % opýtaných považuje za korupčnejšie obdobie vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera.

Verejnosť a trestný zákon

Koalícia podľa výsledkov prieskumu nedokázala presvedčiť verejnosť, že zmeny Trestného zákona boli potrebné na nápravu údajného zneužívania práva v rokoch 2020 – 2023. S týmto tvrdením súhlasí len 18 % populácie. Nadpolovičnú podporu má tento názor iba medzi voličmi Smeru (53 %), zatiaľ čo medzi voličmi Hlasu a SNS ho podporuje približne tretina respondentov.

Naopak, viac ako polovica populácie (51 %) si myslí, že cieľom zmien bolo pomôcť vybraným ľuďom blízkym vláde. Rovnaký názor zastáva 20 % voličov Smeru, 37 % voličov Hlasu a 45 % voličov SNS. Medzi opozičnými voličmi považuje zmeny za účelové viac než 80 % respondentov, výnimkou sú len voliči KDH, kde tento názor zastáva 68 % opýtaných.

Ľudia pociťujú rastúcu kriminalitu

Takmer polovica respondentov uviedla, že Slovensko je za posledné dva roky menej bezpečnou krajinou. Nezmenenú situáciu vníma 37 % opýtaných. Pozitívnejšie hodnotia bezpečnostnú situáciu voliči koaličných strán – žiadnu zmenu nepociťuje 47 % voličov Smeru, 51 % voličov Hlasu a 65 % voličov SNS.

Naopak, medzi priaznivcami opozície prevláda názor, že bezpečnostná situácia sa zhoršila. Myslí si to 66 % voličov PS, zhruba rovnaký počet voličov Hnutia Slovensko a 53 % voličov KDH. Pri voličoch SaS a Demokratov tento podiel presahuje 70 %.

Presne polovica populácie zároveň vníma zvýšenie kriminality za posledné dva roky. Približne tretina respondentov žiadnu zmenu nepociťuje. Najvýraznejšie rast kriminality registrujú voliči PS a Hnutia Slovensko (približne 75 %), nasledovaní voličmi KDH a SaS (okolo 68 %). Zvýšenú kriminalitu však vníma aj 49 % voličov Smeru, 53 % priaznivcov Hlasu a 58 % voličov SNS.