Zuzana Petkova
18. 10. 2021

Kováčik má prísť o všetko. Čo (ne)robí štát s majetkom zločincov.

Z desiatok tisíc vecí, ktoré od roku 2016 prepadli štátu, bolo využitých len 578.

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik dostal za korupciu okrem väzenia ešte jeden trest – prepadnutie majetku. Ak so svojím odvolaním na Najvyššom súde neuspeje, všetko, čo vlastní, by malo pripadnúť štátu. 

Čo v podobných prípadoch robí štát s vecami páchateľov? V prípade, ak prepadne celý majetok, ide do konkurzu. Ak len veci, s ktorými zločinci páchajú trestnú činnosť, napríklad autá, nakladá s nimi okresný úrad v sídle kraja. Ako zistila Nadácia Zastavme korupciu, konkurzy nepriniesli doteraz štátu veľký finančný prospech a drvivú väčšinu zhabaných vecí likviduje. 

Za takmer päť rokov pripadlo do vlastníctva štátu z trestných konaní desiatky tisíc vecí. Z toho len 578 využíva nejaký úrad alebo obec, takmer nič nedokázal štát predať alebo speňažiť. Desaťtisíce vecí išli naopak do likvidácie alebo ležia nevyužité na súdoch, skladoch či dokonca ešte na dvoroch odsúdených.  

Konkurzy riešil do konca roka súd v Bratislave. Konkurzné konania u odsúdených zväčša zastavil pre nemajetnosť. 

Štát pritom už investuje nemalé peniaze, aby sa obvinení nemohli svojho majetku zbaviť či prepísať ho na inú osobu. Tento rok vznikol Úrad na správu zaisteného majetku, ktorý sa o neho stará, kým súd nerozhodne o vine páchateľov ekonomickej či korupčnej trestnej činnosti. Potom sa však postupuje podľa starej legislatívy z roku 1993 a prepadnuté veci prechádzajú do správy okresných úradov v sídlach krajov.

Tie ich väčšinou ničia, argumentujú tým, že sú nepoužiteľné. Osobitnou kategóriou sú pritom autá, ktoré by mohli so súhlasom ministerstva vnútra predať alebo darovať.

Nadácia Zastavme korupciu cez infožiadosti zisťovala, ako štát hospodári s prepadnutým alebo zhabaným majetkom na základe podnetov prokurátorov z regiónov. Podľa nich sú konkurzy zdĺhavé.  Štát sa zbavuje aj takých vecí, ktoré by mohol speňažiť, či ďalej využívať a aspoň sčasti tým štátnemu rozpočtu kompenzovať náklady na trestné konanie a správu prepadnutých vecí. 

Konkurzy sa vliekli

Konkurzy do konca roka 2020 spadali pod bratislavský súd a Okresný úrad (OÚ) v Bratislave, od tohto dátumu sa presunuli do Žiliny. Keď konkurzný správca speňažuje majetok, najprv musí z výnosu uspokojiť všetkých veriteľov, následný zostatkový výťažok patrí štátu. Ten z konkurzov za posledných päť rokov nič nemal. “Do dnešného dňa boli ukončené konkurzné konania len pre nemajetnosť, “ uviedol OÚ v Bratislave.

Dôvodom, prečo sa konkurzy presunuli do Žiliny a žilinský súd sa stal konkurzným, bola aj vysoká zaťaženosť toho bratislavského. V praxi to fungovalo tak, že ktorýkoľvek súd na Slovensku uložil právoplatný trest prepadnutia majetku, konkurzný súd v Bratislave rozhodol o vyhlásení konkurzu a určil správcu konkurznej podstaty na návrh dočasného správcu. 

Napríklad v Prešovskom kraji bol od roku 2016 trest prepadnutia majetku uložený trikrát. Vo všetkých troch prípadoch bol podľa OÚ v Prešove určený ten istý správca konkurznej podstaty, ktorý napokon konkurzy zrušil pre nedostatok majetku. 

Systém za absolútne neefektívny označil nedávno v ankete Denníka N európsky prokurátor Juraj Novocký. “Napríklad vo veci piťovcov (mafiánska skupina, pozn. NZK) došlo k právoplatnému uloženiu trestu pred ôsmimi rokmi a vo viacerých prípadoch konkurzné konanie stále trvá. Nie je pritom jasné, či vôbec štátu nejaký majetok prepadne, náklady na konkurz často presiahnu samotnú získanú hodnotu,” konštatoval Novocký.  

Potom, čo konkurzy prešli do Žiliny, tamojší OÚzaregistroval právoplatne skončený jeden konkurz a rozbehnutých je 43 konkurzov, pri ktorých nevieme predpokladať dĺžku trvania. Napríklad v konkurze s bývalým policajným funkcionárom Norbertom Paksim, nedávno odsúdeným za korupciu, je majetok za státisíce eur, okrem iného nehnuteľnosť v Chorvátsku, či 130 tisícová hotovosť a ďalšie finančné prostriedky na bežných účtoch.

Šéfka majetkovoprávneho odboru Erika Sandanusová hovorí, že na právne zastupovanie v konkurznom konaní pri trestoch prepadnutia majetku prijali samostatného zamestnanca – právnika.

V Bystrici nula využitých vecí

Či sa Žiline podarí rozbehnúť zaspaté konkurzy, bude jasné o nejaký čas. Čo sa týka trestu prepadnutia veci, štatistiky ukazujú, že štát tieto veci nedokáže speňažiť či darovať na verejnoprospešné účely.

Aj keď je zrejmé, že veľká časť zaistených vecí z trestnej činnosti, napríklad materiály s fašistickými symbolmi alebo podomácky vyrobené zariadenia na výrobu drog či alkoholu, sú nepoužiteľné, čoraz častejším trestom napríklad pri jazde pod vplyvom alkoholu, býva prepadnutie auta. Vozidlá, spolu napríklad s počítačovou technikou, môžu slúžiť na ďalšie použitie. Sú však kraje, kde od roku 2016 využili nula alebo maximálne jednu, dve z prepadnutých vecí. So súhlasom ministerstva vnútra ich pritom môžu predať alebo darovať. 

Rekordmanom v počte nadobudnutých vecí sa javí Banskobystrický kraj, od januára 2016 sa stal správcom 810 610 vecí a troch nehnuteľností. Z toho však okolo 600 tisíc bolo kartónov cigariet z nelegálnej výroby. V Bystrici od roku 2016 nevyužili a nepredali ani jednu z vecí, naopak, skoro dvestotisíc išlo do likvidácie. 

Nadácia sa špeciálne pýtala na nedávny prípad vodiča z Banskobystrického kraja, ktorý jazdil pod vplyvom alkoholu a súd mu uložil trest prepadnutia auta. Z odpovede vyplýva, že hoci úrad ani nevie, kde auto v súčasnosti je a teda nemá informácie o jeho technickom stave, už dopredu má jasno v tom, že bude nepotrebné. 

“Keďže trestný rozkaz neobsahuje údaj o mieste, kde sa Seat Alhambra nachádza, oslovili sme políciu so žiadosťou o súčinnosť v zisťovaní miesta. Po zistení bude dočasný správca postupovať v zmysle zákona o správe majetku štátu a to fyzickou likvidáciou vozidla,” konštatoval Okresný úrad v Banskej Bystrici.      

Len jedno auto – Volskwagen Tiguan, našlo počas piatich rokov uplatnenie v Košiciach. Naopak, 1 353 vecí bolo v Košickom kraji zničených. Podobne je to v susednom Prešovskom kraji, kde prepadlo v prospech štátu 1668 vecí, ktoré boli zhabané páchateľom kriminality. 

Len jedno z prepadnutých áut – Škodu Octavia užíva rezort vnútra. Okresný úrad v Prešove tvrdí, že 16 ďalších je nepojazdných či zničených a teda ich zlikvidujú, v skladoch ministerstva vnútra sú ešte štyri babety.

(veci, ktoré neboli zlikvidované ani využité sú na súdoch, v skladoch a pod.)  Zdroj: okresné úrady

Motorku predali v Trenčíne  

Jedinú vec, ktorú dokázal štát z trestného konania za takmer päť rokov speňažiť je motorka Yamaha, zmluvu o odpredaji uzavrel v roku 2019 Okresný úrad v Trenčíne. Okrem toho na ďalšie užívanie postúpili Múzeu vo Svätom Antone kože z vlka a medveďa, medvediu lebku, preparáty sojky a ďalších vtákov.  A to je zhruba všetko, čo Trenčín zužitkoval z 5 177 vecí, ktoré mal v správe. 

Oproti slovenskému priemeru sa javí efektívnejšie Okresný úrad v Bratislave a Žiline. Z 2 812 vecí poskytli v Bratislave do ďalšieho užívania 46 áut, motorové píly, kancelárske kreslá a obci Mútne darovali 81 školských pomôcok. 

Z 24 985 vecí zlikvidovali v Žilinskom kraji 23 806, do správy ministerstva vnútra previedli 68 áut, takmer tristo tričiek darovali. 

Sandanusová tvrdí, že až 90 percent prepadnutých vecí je nepoužiteľných, pretože boli použité na trestnú činnosť, ide o cigarety, barely naplnené minerálnymi olejmi, cd nosiče, lieky, zbrane a ďalšie. Pri ostatných je podľa nej problém, že v zákone nie je stanovené, ako majú presne postupovať a tak postup zostáva na vôli a časových kapacitách jednotlivých OÚ. Každý úrad potom rieši veci inak, jeden zhabané cigarety likviduje sám, inde to robí colný úrad. 

Podobne je to aj s autami a výpočtovou technikou. V zákone je explicitne uvedené, ako sa postupuje len pri tzv. vymedzenom majetku, kde neuplynulo viac ako dva roky od uvedenia do prevádzky (v prípade PC) alebo ak ide o auto, ktoré nie je staršie ako päť rokov a obstarávacia cena je vyššia ako desaťtisíc eur. Sandanusová dodáva, že vymedzený majetok nikdy neprepadol štátu. V ostatných prípadoch pri nevymedzenom majetku nie je jasné, ako majú určovať predajnú cenu a znalecký posudok by bol v mnohých prípadoch drahší ako je hodnota veci. 

Potvrdila pritom, že počet prepadnutých áut rastie. Kým v roku 2019 to bolo 15 kusov, o rok neskôr už 60. Niektoré kraje pritom majú problém s tým, kde ich skladovať, sťažujú sa aj na to, že majetkovoprávne odbory nikto z Ministerstva vnútra SR nezastrešuje.

Sandanusová vidí riešenie v personálnom posilnení úradov. Napríklad ten jej mal na majetkovom odbore pri jeho vzniku  17 zamestnancov a momentálne je ich osem. Taktiež by podľa nej pomohlo jednotné metodické vedenie z ministerstva vnútra.

Historický problém

Neschopnosť štátu speňažiť prepadnutý majetok, aby si aspoň sčasti refundoval náklady na trestné konanie, je historický problém. V roku 2011 denník Sme zrekapituloval zhabaný luxusný majetok Vladimíra Fruniho, známeho z kauzy tunelovania nebankovky, na ktorom štát nedokázal zarobiť.  

Veci mal v správe vtedy ešte Obvodný úrad v Bratislave, dlho nevedel predať napríklad jachtu, ktorá 11 rokov chátrala v prístave v Splite, v podpalubí bol salón, spálňa, kúpeľňa, klimatizácia. Terénna Toyota Landcruiser bola odstavená v podzemnej garáži, ktorú niekedy v roku 2009 zaplavilo. Auto išlo na odpis. Fruniho limuzínu Volvo C70, ktorá dlho chátrala na parkovisku obvodného úradu, kúpila neskôr súkromná osoba z Banskej Bystrice za necelých dvetisíc eur.

Gestorom predpisov, ktoré sa týkajú správy majetku, je ministerstvo financií. To tvrdí, že pravidelne školí a usmerňuje správcov. “K otázke účelnosti konania okresných úradov v sídle kraja sa žiaľ nevieme presnejšie vyjadriť, pretože nepoznáme dôvody likvidácie majetku štátu v dočasnej správe,” konštatoval tlačový odbor. Podľa neho treba brať do úvahy aj ďalšie skutočnosti, napríklad skladové možnosti, počet zamestnancov a kapacity úradov.

Ministerstvo vnútra uviedlo, že o vyradení a následnej likvidácii prepadnutého majetku rozhoduje na základe podkladov z likvidačnej komisie prednosta okresného úradu. Upozorňuje na to, že vozidlá sú predmetom trestného konania prebiehajúceho aj niekoľko rokov, čo znehodnocuje ich technický

 stav. Avšak v prípade alkoholu za volantom, súčasťou ktorého môže byť aj trest prepadnutia auta, bývajú podľa informácií z prokuratúr trestné stíhania pomerne rýchle. Často sa končia dohodou o vine a treste. 

Ministerstvo spravodlivosti, ktoré zriadilo Úrad na správu zaisteného majetku, aby tento nestrácal na hodnote, kým sa neskonfiškuje, pripomína, že nie je v jeho kompetencii, čo sa s ním stane potom. “Súčasne ale platí, že je možná úvaha aj o rozšírení pôsobnosti novovzniknutého úradu smerom k spravovaniu prepadnutého majetku do budúcna. Ako účelné sa javí tiež zváženie takej úpravy, ktorá výnosy z prepadnutého majetku presmeruje napríklad na podporu a ochranu obetí trestných činov alebo ich odškodňovanie,” poznamenal hovorca Peter Bubla.

Riešenie, ktoré navrhuje Nadácia 

Nadácia Zastavme korupciu navrhuje rozšírenie právomoci nového úradu, ktorý by sa mohol premenovať na Úrad pre správu zaisteného a prepadnutého majetku. Ten by nielen spravoval majetok do právoplatného rozsudku, ale s ním aj ďalej nakladal. 

Zo zistení Nadácie totiž vyplynulo, že prílišná decentralizovanosť správy prepadnutých vecí na 8 okresných úradov sa javí byť neefektívna. Na tento účel sa môže lepšie hodiť novozriadený Úrad. Inštitút dočasnej správy majetku zavedený zákonom o správe majetku štátu z roku 1993 už tiež nie je dostatočnou legislatívnou úpravou pre aktuálnu situáciu.

Zároveň by pomohlo, keby existoval centrálny zoznam prepadnutých a zhabaných vecí a štátne inštitúcie by si z neho mohli podľa svojej potreby veci vyžiadať. Až veci skutočne nepotrebné a nepredajné by mal štát určiť na likvidáciu. Dlhoročné skladovanie a následne aj likvidácia vecí z trestných konaní totiž stojí nemalé peniaze. Štát by sa mal snažiť, aby tieto náklady minimalizoval, prípadne našiel peniaze na ich pokrytie, a to najmä predajom zabavených vecí. 


18. 10. 2021

Zuzana Petkova

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovala ako redaktorka domáceho i zahraničného spravodajstva v denníkoch Pravda, SME, Hospodárske noviny, od roku 2013 písala pre týždenník Trend, kde pôsobila ako zástupkyňa šéfredaktora. Investigatívnej žurnalistike sa venovala 20 rokov, riaditeľkou Nadácie je od augusta 2018.