Niektorí účastníci sa zrejme prihlásili len formálne.
Štátna Slovenská pošta pred rokom vyhlásila súťaž na novú esbéesku. Bezpečnostné služby jej predtým predražene 4 roky poskytoval nitriansky Bonul, čo kritizovala aj Nadácia Zastavme korupciu.
Tentokrát tender po takmer roku vyhrala vo všetkých troch regiónoch – Západ, Stred a Východ – firma Lama SK. Tá má úzke väzby na exfunkcionára daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa. Potom, čo roky na možný konflikt záujmov u neho upozorňovali médiá, si prepojenie Lama SK a Makóa všimol aj bývalý premiér Robert Fico a žiadal dokonca pre túto zmluvu zvolať mimoriadnu schôdzu v parlamente. Nadácia sa na priebeh súťaže pozrela bližšie a nepozdáva sa jej viacero vecí.
Veľká konkurencia len naoko
Cenové ponuky predložilo 9 až 13 firiem v závislosti od regiónu. Rozhodovala jedine cena. Formálne teda základné podmienky splnené boli. Pošta dokonca pred súťažou oslovila päť nemenovaných esbéesiek, aby si u nich podmienky súťaže overila.
Tri jej odpovedali, podľa toho nastavila nároky na referencie či zábezpeku. Tú napríklad stanovila na 2 % z predpokladanej sumy zákazky. Napríklad pri súťaži pre západné Slovensko nešlo o zanedbateľnú sumu, zábezpeka siahala k 100-tisíc eurám. Bližší pohľad na to, kto a ako sa zapojil, naznačuje, že deklarovaný počet záujemcov je skôr formalitou ako garanciou konkurenčného boja.
Cenovú ponuku predložila aj firma Vel Security, ktorá je od jari tohto roka vymazaná z takzvaného registra partnerov verejného sektora. Register slúži na odhalenie skutočných vlastníkov firiem. Zápis v ňom je podmienkou pre účasť vo verejnom obstarávaní. Ak by aj firma, ktorá v ňom nie je zapísaná, vyhrala, pošta by s ňou podľa zákona nemohla uzatvoriť zmluvu. To však pošte zjavne neprekážalo. Vel Security totiž medzi vylúčenými uchádzačmi podľa Správy o zákazke nebola. Boli tam však traja uchádzači, ktorí „boli vylúčení pre nezloženie zábezpeky podľa určených podmienok“.
Formálne splnené
Pri prehľade firiem, ktoré sa o tender uchádzali, si nemožno nevšimnúť tiež personálne prepojenie medzi viacerými záujemcami, ako ich popísal portál Aktuality.sk.
V každom regióne tvorili takto personálne blízke firmy zhruba polovicu uchádzačov. Treba ale tiež uviesť, že zákon porušený nebol. Personálne či biznisovo prepojené firmy podľa platných pravidiel môžu súťažiť v rovnakej zákazke. No vypovedá to niečo o reálnom záujme o súťaž.
Tiež cenové ponuky vysoko nad ostatnými u niektorých firiem naznačujú, že skôr ako o ich reálnu snahu vyhrať išlo o formálnu účasť. O ich motivácii ale môžeme len špekulovať.
Z dokumentov k zákazke zároveň vyplýva, že poradie uchádzačov mala pošta vyhodnotené už vlani v novembri. No potom sa veci opäť začali hýbať smerom k podpisu zmluvy až v apríli tohto roka.
Pošta už vlani avizovala, že keďže pôvodné vedenie nestihlo vyhlásiť novú súťaž na stráženie, musela Bonul cez dodatky zazmluvniť ešte niekoľko mesiacov navyše nad rámec pôvodnej zmluvy. Je pravdepodobné, že Bonul strážil a bude strážiť jej pracoviská podľa pôvodných cenových podmienok až do podpisu zmluvy s novým dodávateľom. K čomu sa podľa sporých reakcií pošta tiež nenáhli.
„Keď budú podpísané, budeme o tom verejnosť informovať,“ uviedla minulý týždeň podľa portálu Aktuality.sk hovorkyňa pošty Iveta Dorčáková.
Spĺňajú LAMA a Bonul podmienky na prevádzku SBS?
Pri tak závažných pochybnostiach spojených s firmami LAMA SK a Bonul, by otázky nemali smerovať len na inštitúcie, ktorých zákazky tieto firmy vyhrali. Zákon o súkromných bezpečnostných službách totiž upravuje podmienky udelenia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Tie napríklad hovoria, že štatutárne orgány a osoby, ktoré vlastnia aspoň 15% SBSky musia byť bezúhonné a spoľahlivé, pričom spoľahlivou o.i. nie je osoba stíhaná za umýselný trestný čin.
Firmu LAMA SK spájajú médiá a opozícia s trestne stíhaným, bývalým šéfom daňových kriminalistov Ľudovítom Makóom. Ten tvrdí, že s SBS-kou nemá nič spoločné. Jej autá však podľa zistení portálu Aktuality.sk parkujú v Makóovom areáli a jeho družka je finančnou riaditeľkou SBS-ky.
Bonul oficiálne patrí podnikateľovi Miroslavovi Bödörovi. Jeho syn Norbert, ktorý je väzobne stíhaný sa však v komunikácii Threema, Mariánovi Kočnerovi priznáva, že biznis Bonuli v podstate rieši on.
Štátny dozor a kontrolu nad SBSkami vykonáva Ministerstvo vnútra a Policajný zbor. Nadácia na ne bude smerovať otázky, či spomínané firmy vôbec spĺňajú podmienky na to, aby mohli podnikať v oblasti súkromnej bezpečnosti a uchádzať sa o podobné zákazky.
08. 07. 2021
