Zistili sme: Desaťtisíce za pozitívneho. Z testovania je drahý biznis bez riadnej kontroly .

Pozreli sme sa na efektivitu mobilných testovacích miest. Na začiatku mája štát za nájdenie pozitívneho v Nitre zaplatil rekordných 75 tisíc eur. 

V texte sa dozviete:

• Kto zarobil na odberných miestach
• V ktorom meste bolo najviac MOMiek, aj keď ich až tak nepotrebovalo
• Ako sa dalo na prevádzke MOM kreatívne ušetriť
• Kde stálo nájdenie jedného pozitívneho prípadu rekordných 75-tisíc eur
• Koľko pokút udelili za stovky podnetov k odberným miestam

Napriek tomu, že plošné testovanie sa malo po druhom celoplošnom pretestovaní Slovenska v januári utlmiť, od tohto momentu sa doňho natlačilo najviac peňazí. Svedčí o tom aj momentálne diskutovaná zmena rozpočtu. Podľa neverejného dokumentu, ktorý má Nadácia k dispozícii musela vláda na testovanie v prvom polroku dodatočne vyčleniť 60 miliónov eur. Odberové miesta, ktoré otvorili ešte v januári, majú fungovať do konca júna. Denne odhalia stále menej pozitívnych, no štát im platí rovnako. Sumy, ktoré nás stojí odhalenie jedného pozitívneho sa tak šplhajú do desaťtisícov.

Nehospodárne a bez riadnej kontroly

Celkovo sme doteraz na fungovanie MOM minuli viac ako 110 miliónov eur. K tomu treba prirátať ešte milióny testov v priemere po päť eur, ktorými odberné miesta štát zásoboval. Takáto podnikateľská príležitosť prilákala k testovaniu aj na prvý pohľad nesúvisiace profesie ako sú developeri či dopravní prepravcovia. Z najväčšej tridsiatky prevádzkovateľov MOMiek bola tretina takých, ktorí predtým so zdravotníctvom vôbec nemali skúsenosť.

Samo o sebe by to problém nebol. Podľa informácií Nadácie a desiatok podnetov, ktoré priznáva aj rezort zdravotníctva, však nie všetci prevádzkovatelia MOM mali tie najčestnejšie úmysly.

Projekt mal dva zásadné nedostatky. Nehospodárnosť a slabú kontrolu. Nedostatočnú efektivitu, plošnému testovaniu vyčítali odborníci už začiatkom roka. Štát totiž plošne testoval všade, bez ohľadu na epidemiologickú situáciu v okresoch. Zároveň však nijakým spôsobom nemanažoval počet MOM v jednotlivých okresoch. Zmluvu uzavrel s každým, kto splnil formálne podmienky, bez ohľadu na počet obyvateľov v okrese a reálne potreby testovacích kapacít.

Cena za hľadanie nakazených

Prepočty Nadácie vychádzajúce z dostupných dát ukazujú, že zatiaľ čo vo februári nás stálo „vytestovanie“ jedného pozitívneho prípadu 932 eur, v apríli to už bolo takmer 4 700 eur. Štát pri tom plánuje utlmiť prevádzku odberových miest až v júni. Ceny za nájdenie pozitívneho tak zrejme ešte porastú.

Odborníci dlhodobo upozorňovali, že antigénne testy majú zmysel najmä v ohniskách. Sú totiž menej citlivé a bezpríznakových chorých zachytia len ťažko. V ohniskách rastie aj ich ekonomická výnosnosť. Kým 17. februára nás nájdenie jedného pozitívneho v Hlohovci stálo približne 59 eur, 1. mája v Nitre to bolo rekordných 75-tisíc. Hlohovec patril k epidemiologicky najhorším okresom od konca januára. Zatiaľ čo Nitra v máji medzi najlepšie. Počty MOM v okresoch však štát nereguloval podľa vývoja pandémie a tak cena za nájdenie pozitívneho rástla.

POZRITE SI CELÚ TABUĽKU

Prečo zlyhala kontrola

Problém nastal už pri nastavení projektu. Samotné ministerstvo zdravotníctva, ktorému vláda zadala úlohu zabezpečiť vznik MOMiek, sa rozhodlo pre automatický systém povolení. ,,Ministerstvo uzatvorilo zmluvu o spolupráci s každým poskytovateľom, ktorý súhlasil so stanovenými podmienkami a splnil podmienky uvedené vo výzve,“ spresnilo komunikačné oddelenie ministerstva.

Pre vydávanie povolení na prevádzku MOM si ministerstvo nevybralo župy – vyššie územné celky, ktoré schvaľujú už dlhodobo napríklad poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, majú s tým skúsenosť a ľudí. Túto úlohu rezort zdravotníctva pod Krajčího vedením zveril úradom verejného zdravotníctva. Bola to pre ne nová agenda popri ďalších úlohách v súvislosti s pandémiou Covid-19. Na túto agendu museli často „stiahnuť“ aj kolegov z iných oddelení.

,,Boli sme krajne preťažení, robili sme však maximum, aby bola splnená 3-dňová zákonná lehota na vydanie príslušného rozhodnutia,“ reagoval napríklad regionálny úrad z Bratislavy. Úradníci nie vždy stíhali skontrolovať plánované MOMky aj v teréne – polohu a vhodnosť priestorov.

,,Regionálne úrady verejného zdravotníctva nemali v tom čase dostatok ľudí ani na trasovanie pozitívnych Covidom, pričom im ešte pribudla povinnosť vydávať povolenia pre mobilné odberové miesta. Tých len v Bratislavskom kraji bolo 300 až 400,“ upozornil Tomáš Szalay, lekár bratislavskej župy. Aj preto bola kontrola pri udeľovaní povolení pre MOM často len formálna, čo viedlo následne k rôznym nedostatkom a problémom.

Testovanie v bytovke, či čakárni poliklinky

Viaceré z nedostatkov, nie len v Bratislave sa týkali odberných miest prevádzkovaných firmou RMHC 1 a jej materskou spoločnosťou Royal Medic Health Care. Obe firmy patriace Vladimírovi Krondiakovi a Pavlovi Krajčovičovi otvorili celkovo 18 MOMiek. Dve z nich fungovali aj na bratislavskej Ulici sv. Vincenta. Nový čas upozornil, že jedno z týchto miest zriadili v priestoroch bytovky. Obyvatelia sa sťažovali, že sa im pod oknami tiahnu siahodlhé rady a pri smetiakoch sa podľa miestnych každý večer kopia haldy odpadu zo sterov.

Firmy chceli otvoriť MOMky aj v poliklinike v Šamoríne. A to rovno čakárni. To im však regionálny úrad verejného zdravotníctva zamietol. „Do celého objektu je zabezpečený iba jeden vstup. V priestoroch čakárne na prízemí objektu by došlo ku kríženiu ciest osôb čakajúcich na odber biologického materiálu na antigénové testovanie a návštevníkov jednotlivých zdravotníckych zariadení, čím by bolo ohrozené zdravie ľudí“, uvádza sa v odmietavom rozhodnutí.

Ako ušetriť na MOMke

Po neúspechu v Šamoríne, si firmy otvorili MOMky v Dunajskej Stede na adrese Mliečany 77. V rozhodnutí sa však píše, že „samotný odber biologického materiálu bude realizovaný pri 2 odberových miestach v jednej miestnosti“ a „Prevádzku MOMAg žiadateľ zabezpečuje pomocou 3 zamestnancov.“ To vyvoláva otázky, či firmy RMHC a Royal Medic Health Care mali na týchto odberových miestach každá svoj personál, alebo šlo o odberové miesta len pro forma a testy vykonávali tí istí 3 ľudia. Pre prevádzkovateľa by to znamenalo zníženie personálnych nákladov na polovicu. V každom prípade však nedodržali platnú vyhlášku. Tá totiž jasne hovorí, že personálne zabezpečenie MOM tvoria minimálne 4 osoby – zdravotník a ďalšie tri osoby. To znamená že na danom odberovom mieste malo testovanie vykonávať minimálne 8 zamestnancov.

Na všetky spomínané pochybnosti sme sa pýtali aj konateľa a spoluvlastníka Pavla Krajčoviča. Telefonicky nám oznámil, že nám odpovedať nebude. V minulosti o jeho podnikateľských aktivitách informovala Pluska, keď prevádzkoval pochybnú záchranku bez povolenia.

Stovky podnetov

Okrem znižovania personálneho zabezpečenia MOMiek, mohli prevádzkovatelia ušetriť aj v ďalších oblastiach. Podľa viacerých podnetov v niektorých miestach neboli pracovníci dostatočne vybavení ochrannými prvkami. Ďalšie oznámenia naznačovali, že sú jednorazové ochranné prvky požívané opakovane a biologický odpad končí v komunálnom.

Na väčšiu kontrolu samotného prevádzkovania MOM, začalo ministerstvo tlačiť od februára. „Náš samosprávny kraj požiadalo ministerstvo listom o pomoc s kontrolami. Ale neposkytli nám ani len údaje o počtoch vykonaných testov v jednotlivých odberných miestach. Naša kontrola tak mohla byť len veľmi formálna, od otváracích hodín, cez počet prítomných ľudí, či spĺňajú predpísaný stav. Aj to len ťažko, tí ľudia boli v skafandroch, nevidíte im do tváre. Nemôžu Vám podať doklady. Prípadne nám povedali, že ďalší človek, ktorý tam mal byť, si len odbehol,“ konštatuje Szalay.

Dôvodom, prečo ministerstvo začalo neskôr MOM kontrolovať sú zrejme aj pribúdajúce podnety. ,,Krízové koordinačné centrum ministerstva obdržalo niekoľko stoviek podnetov. V prípadoch sťažností, ktoré sa javili ako opodstatnené, bola vykonaná kontrola na mieste, respektíve sme požiadali o vykonanie kontroly príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva,“ uviedol v stanovisku rezort zdravotníctva, no dodal, že ,,pri kontrolách sa zväčša nepotvrdili skutočnosti v podaniach od občanov“.

Do polovice mája tohto roka sa zrealizovalo dokopy takmer 400 kontrol na mieste. ,,Pokuty boli udelené spolu v 61 prípadoch a v celkovej sume 19-tisíc eur,“ menuje ministerstvo. Hrubým prepočtom ide o 300 eur na prípad. Čo je menej ako zisk MOMky za jeden deň.

Regionálne úrady evidujú najviac podnetov v súvislosti s nedostatočnými rozostupmi, prevádzkovým časom MOMiek, ale tiež nesprávnym uložením odpadu z výterov, nešetrným vykonaním výteru a umiestnením odberných miest v panelákoch alebo polyfunkčných budovách, kde sa popri čakajúcich ľuďoch pohybovali ďalší ľudia a hrozilo vyššie riziko nákazy.

Problémom však bolo, že aj keď regionálne úrady verejného zdravotníctva podnety preverovali, ďalej s nimi pracovať nemohli, keďže tieto nespadali pod ich zákonnej príslušnosti. Odstupovali ich tak ďalším úradom.

Situácia sa ale aj v tejto oblasti zlepšuje a úrady verejného zdravotníctva dostali už minulý rok financie na posilnenie personálnych kapacít. ,,Do tejto chvíle sme prijali približne 200 zamestnancov a ďalších prijímame, aby sme sa posilnili na tretiu vlnu pandémie a zvládali všetky úlohy,“ uviedla Daša Račková, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva.

Do výkonov ich netlačili

Nedostatočná sa ukázala aj kontrola efektivity odberných miest. Napríklad prvotné nastavenie odmeny, ktorá bola podmienená len osemhodinovou pracovnou dobou, spôsobilo fronty pred odbernými miestami. ,,MOMky nemali motiváciu robiť testy rýchlejšie, efektívnejšie, urobiť ich čo najviac,“ opisuje Szalay.

To zmenilo ministerstvo ďalšou výzvou. Kedy denne za každý test nad 250 MOMka dostávala dve a pol eura navyše. Tu ale Nadácianarazila na informačnú dieru. Ani cez opakované žiadosti sa nedostala k podrobnejším údajom o vykonaných testoch pre jednotlivé MOM. Existuje totiž podozrenie, že niektoré MOM si mohli počty testov jednoducho navyšovať umelo, keďže reportovať musia len počty otestovaných bez osobných údajov. Osobné údaje dodávajú len pri pozitívnych testoch.

Neefektívne sa javí tiež rozloženie MOMiek a ich potreba v jednotlivých regiónoch. Rekordným okresom bola Nitra, kde ich bolo v prevádzke 23. V samotnej výzve ministerstvo trvá len na tom, že MOM môže byť len v meste alebo mestskej časti s viac ako 5000 obyvateľmi. Jedna firma tiež podľa výzvy nesmie prevádzkovať viac ako jednu MOM v okresnom meste alebo mestskej časti. Toto pravidlo ale mnohí jednoducho obišli tak, že na rovnakom mieste otvorili dve odberové miesta, každé napísané na inú firmu. Príkladom sú už spomínané firmy RMHC 1 a Royal Medic Health Care. Tie mali otvorených 9 „dvojičiek“.

Developer chcel vraj pomôcť regiónu

V Nitre mal viacero MOM aj napríklad developer Martin Repík. Odberné miesta mal zriadené cez viaceré svoje firmy, ktoré vlastnila ďalšia jeho firma. Išlo teda o sesterské spoločnosti.

Repík pre Nadáciu uviedol, že k zriadeniu MOMiek ho viedla pandémia a následná kríza a že chcel byť takto nápomocný celému regiónu. Odmieta, že by prepojenie jeho firiem bolo v rozpore so zmluvným obmedzením na jednu MOM v okrese pre jedného zriaďovateľa.

Dostal od úradov povolenie pre všetky spoločnosti samostatne a každá spoločnosť dostala aj samostatný kód. Prečo má Mobilné odberové miesto ako predmet podnikania uvedený len v jedinej firme, pričom MOMky prevádzkujú aj ďalšie, vysvetlil ,,nejasnou budúcnosťou MOM a vysokými nákladmi na právne služby“. V každom prípade je umiestnenie jemu blízkych MOMiek veľmi atraktívne. Nachádzajú sa napríklad pri kultúrnom dome, amfiteátri či mestskej hale v Nitre.

Zdravotnícki funkcionári a MOM

Tesne po vymenovaní za nového štátneho tajomníka rezortu zdravotníctva čelil Kamil Száz obvineniu z konfliktu záujmov, keďže sám prevádzkoval cez dve svoje spoločnosti MOMky. Dokopy išlo o necelé dve desiatky odberných miest, čo Száza radilo k ich najväčším prevádzkovateľom. Pri priemernom zárobku 25.000 eur mesačne na jednu prevádzku, tak od januára zarobil najmenej 1,37 milióna EUR. Viaceré mal aj v Nitre, i keď jeho firmy sídlia v Nových Zámkoch.