Prečo obvinili Matečnú: Pôvodnú advokátku škrtla, novým dala 1,8 milióna za 2 úkony

Keď štátny Slovenský pozemkový fond po rokoch právnych krokov smeroval k výhre o Slánske lesy za 100 miliónov eur, nedokončil posledné kroky s právničkou, ktorá mu dovtedy spory vyhrávala. Namiesto toho si na 2 posledné právne kroky najal novú advokátsku kanceláriu, ktorej zaplatil cez 1,8 milióna eur. Vyplýva to z policajného uznesenia, ktorým polícia obvinila exšéfku fondu a súčasnú členku predsedníctva strany SNS Gabriely Matečnej z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Už výber kancelárie sprevádzali podľa polície nejasné podmienky a navyše, zmluva znela tak, že kancelária by inkasovala odmenu za jeden z úkonov, aj keby k nemu nedošlo. Toto všetko je súčasťou obvinenia. 

Nadácia o reakciu k obvineniu požiadala cez predsedníctvo SNS aj samotnú Matečnú. Na otázky nereagovala.

Spor o stomiliónové Slánske lesy

Podstata jedného z najväčších súdnych sporov Slovenska za 100 miliónov eur má korene ešte v roku 1998. Vtedy sa začal spor o Slánske lesy, kde za štát vystupovali štátne lesy, ale do sporu musel vstúpiť aj pozemkový fond ako vlastník pôdy. Celý prípad od začiatku za štát zastupovala advokátka Irena Sopková, ktorú na spoluprácu oslovili štátne lesy. Vec sa opakovane objavovala na súdoch, riešila sa exekúcia, advokátka kvôli zmiznutým listom vlastníctva obehávala archívy na Slovensku,  v Čechách, Maďarsku aj Rumunsku, dokonca v jednom období mala policajnú ochranu, keď jej zbili syna. Sopková mala od začiatku zmluvu so štátnymi lesmi, vrátane odmeny za právne služby. Ale k uzavretiu riadnej zmluvy s fondom roky nedošlo. No zastupovala ho aspoň na základe plnej moci. 

Kto je Irena Sopková

Sopková je známa z viacerých veľkých a medializovaných prípadov. Národná banka Slovenska si ju v roku 2017 vybrala za nútenú správkyňu v medializovanom spore s poisťovňou Rapid Life. Poisťovňa nakoniec skončila v konkurze.

Po zmene vedenia v štátnom Lesohospodárskehom majetku Ulič v roku 2020 pomohla zas odhaliť škody na štátnom majetku za vyše milión eur.

Aktuálne v kauze Duckého SPP zmeniek zastupuje štátnych plynárov v spore o milióny eur voči cyperskej spoločnosti.

Zmena nastala v roku 2014. Krajský súd vtedy potvrdil, že Slánske lesy patria štátu. Advokátka vtedy napísala vtedajšej šéfke fondu Matečnej, aby odmenu konečne dostala, keďže spor sa právoplatne skončil v prospech fondu. 

Fond sa ale rozhodol inak. Začiatkom roku 2014 uzatvoril rámcovú zmluvu  na právne služby s kanceláriou Ecker – Kán & Partners. Na základe tejto zmluvy fond neskôr požiadal kanceláriu o zastupovanie v 2 veciach v prípade Slánskych lesov: v dovolacom konaní na Najvyššom súde a v konaní pred Ústavným súdom. Obe iniciovala protistrana sporu – eseročka Slánske lesy. Úlohou právnikov fondu bolo pripraviť vyjadrenia k týmto podaniam.

Sopkovej odmenu fond stále nevyplatil.

Fondu vtedy šéfovala Matečná ako nominantka strany Smer od roku 2012 až do jari 2016, kedy sa presunula do čela ministerstva pôdohospodárstva už za SNS. Podnetom pre policajné vyšetrovanie, ktoré viedlo k jej obvineniu, bolo trestné oznámenie Zuzany Šubovej, v súčasnosti líderky mimoparlamentnej strany Piráti.

Za 2 úkony takmer 2 milióny eur

Najvyšší súd následne v apríli 2016 dovolanie odmietol a aj ústavná sťažnosť protistrany bola Ústavným súdom v auguste 2016 odmietnutá ako neopodstatnená. Podľa polície za objednané právne služby ,,zastupovanie SPF v dovolacom konaní vedenom na Najvyššom súde SR” a ,,v konaní pred Ústavným súdom SR” mali právnici nárok na odmenu, ktorá bola vyplatená na základe faktúry najskôr v sume takmer 890-tisíc eur a ďalšia faktúra presahovala 940-tisíc. 

Kancelária Ecker – Kán k výške odmeny pred políciou uviedla, že okrem prevzatia a prípravy zastúpenia, išlo o prípravu a podanie vyjadrenia k dovolaniu, štúdium podaní účastníkov aj odporúčanie ďalšieho postupu klientovi či porady s vedením fondu aj rezortu pôdohospodárstva.

Kancelária dodala, že to viedlo k definitívnej záchrane vlastníctva štátu nad majetkom presahujúcimi 100 miliónov eur. 

Kancelária Ecker – Kán & Partners

Patrí medzi najväčšie na Slovensku. V čase popisovaných úkonov pre pozemkový fond sa umiestňovala na prvých priečkach v rebríčkoch právnických kancelárií, a to aj vďaka zákazkám pre verejné inštitúcie. Manželka Vladimíra Kána vlastní nehnuteľnosť v Chorvátsku v susedstve vily, ktorá patrí manželke ministra obrany Roberta Kaliňáka. Kaliňák najskôr vilu nepriznal v majetkovom priznaní, za čo na podnet Nadácie dostal pokutu. 

Zástupcovia z kancelárie Ecker – Kán & Partners sa spomínajú aj v sporoch o majetky, o ktoré sa zaujímal aj Marián Kočner.

V uznesení polícia spomína aj vyjadrenia z kontroly NKÚ k objednávke týchto právnych služieb. Kontrolná skupina skonštatovala, že dohodnutie tak vysokej zmluvnej odmeny ,,možno zjavne považovať za rozporné s dobrými mravmi”, keď hrubo nezodpovedá prínosu do konania. Rovnaké právne argumenty v prospech fondu pred súdmi uplatnila už predošlá advokátka.

Polícia tiež narazila na problém, keď sa chcela dopátrať kópie rámcovej zmluvy z roku 2014. Aby z podpisov a dátumu uzatvorenia zmluvy zistila zodpovedné osoby. U Ecker – Kán uviedli, že vzhľadom na časový odstup sa zmluvu nepodarilo u nich v archíve dohľadať. Fond napriek opakovanej žiadosti kópiu zmluvy aj s podpismi zodpovedných zástupcov nedoručil, a tak bola zmluva bez podpisov zabezpečená z centrálneho registra zmlúv. Tam zmluva zverejnená síce je, ale bez spomínaných podpisov a chýba aj dátum.

Nadácia o reakciu požiadala ešte koncom marca aj kanceláriu Ecker-Kán & Partners. Reagoval na ne Vladimír Kán s tým, že ,,otázky sa týkajú neverejného konania pri ktorom považujem v záujme jeho zákonného priebehu za korektné zachovávať zdržanlivosť pri zverejňovaní detailných informácii, najmä so zreteľom na fakt, že v predmetnej veci zrejme doposiaľ nebolo ani len rozhodnuté nadriadeným orgánom o riadnom opravnom prostriedku obvinených. Naše vedomosti o tomto prípade vychádzajú len z neverejných informácií, a náš názor je, že sú to právne a skutkovo absolútne nepodložené informácie”.

,,Zmluva je verejne dostupná v centrálnom registri”

Čo sa týka chýbajúcej kópie zmluvy s fondom, Kán uviedol, že otázkou sa dotazuje Nadácia na informáciu, ktorá je zjavne obsahom vyšetrovacieho spisu, ku ktorému má s ohľadom na neverejnú povahu konania prístup iba úzky okruh subjektov, čo naznačuje možný únik informácii zo spisu.  

,,Nad rámec toho uvádzam, že naša advokátska kancelária poskytuje orgánom činným v trestnom konaní plnú súčinnosť a pokiaľ ide o predmetnú zmluvu, tak jej znenie je verejne prístupné každému v elektronickej podobe prostredníctvom Centrálneho registra zmlúv. Ak k tejto veci potrebujete informácie, odporúčam Vám nahliadnuť do Centrálneho registra zmlúv.”

Nadácia sa k policajnému uzneseniu dostala oficiálnou cestou, ako opisuje vyššie. Na problém s nedodanou kópiou ako aj obvinenie bývalých štatutárov sa pýtala aj fondu. Na otázky nereagoval.

Čo už pred rokmi zistili štátni kontrolóri vo fonde

Na zvláštne postupy štátneho fondu pri právnych službách upozornil dávnejšie aj Najvyšší kontrolný úrad. V roku 2022 sa vo svojej správe  spomínali neefektívne a možné nezákonné postupy pri zazmluvňovaní externých právnikov vo fonde. Zistenia zahrňovali aj zmluvy na zastupovanie okolo Slánskych lesov. 

Fond v tom čase mal vlastných 25 zamestnancov na takzvanú sporovú agendu. No riaditeľ fondu mal právo splnomocniť externého advokáta na mimoriadne prípady. Fond to aj využíval a podľa kontrolórov až pričasto menil právnych zástupcov v prebiehajúcich súdnych sporoch, čo ,,spôsobilo nehospodárne a neefektívne míňanie finančných prostriedkov”.

Kontrolóri sa osobitne venovali aj príkladu z roku 2014, kedy si fond vybral pre zastupovanie v kauze Slánske lesy externú advokátsku kanceláriu. ,,Urobil tak napriek tomu, že v dovtedajších konaniach na nižších stupňoch súdov štát zastupoval iný advokát, ktorý poznal skutkový stav a bol v konaniach úspešný. Noví advokáti vypracovali 7-stranové stanovisko a dostali za to odmenu 1,8 milióna eur,” skonštatovali kontrolóri.

Aj hodinová, aj tarifná aj podielová odmena

Polícia na základe zistení NKÚ spomenula, že podielová odmena pre Ecker – Kán bola ,,dohodnutá v rozpore s vyhláškou o advokátskej tarife“.

Podstatou podielovej odmeny je, že ak by klient ani čiastočne neuspel, advokát má právo požadovať iba náhradu hotových výdavkov. Zjednodušene, podielovú odmenu dostane advokát, len keď uspeje. No v prípade Slánskych lesov bola dohodnutá nielen podielová, ale aj tarifná a hodinová odmena, čo je v rozpore v vtedajšou vyhláškou a princípom podielovej odmeny.

,,V tomto prípade sa AK nevystavila žiadnemu riziku,“ skonštatovali kontrolóri.

Odmena pre advokátov bola dohodnutá ako kombinácia hodinovej mzdy 79 eur (bez DPH), tarifnej odmeny a podielovej odmeny.

Polícia ale upozorňuje, že v ďalšej rámcovej zmluve medzi fondom a Ecker – Kán z roku 2018 už ustanovenie o podielovej odmene nie je.

Na spôsob určenia odmeny sa Nadácia pýtala aj kancelárie. Vladimír Kán uviedol, že zmluva ako aj štruktúra odmeny v nej uvedená je v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a advokátskou vyhláškou. ,,Nemáme informáciu o tom, že by orgán, ktorý má oprávnenie konštatovať porušenie zákona, respektíve vyhlášky o takomto porušení rozhodol. Rozhodnutie prislúcha v našom právnom poriadku iba Úradu pre verejné obstarávanie, respektíve súdu, nie kontrolórom z NKÚ, ktorí tendenčne k tejto veci pristupovali”.

Druhá odmena aj bez podania sťažnosti

Štátni kontrolóri tiež upozornili, že nárok na odmenu za ústavnú sťažnosť by vznikol advokátom aj v prípade, ak by ústavná sťažnosť nebola podaná. 

Problém vidí polícia aj v samotnom zazmluvňovaní advokátov.  Verejné obstarávanie, ktoré tomu predchádzalo, bolo podľa polície nepredvídateľné a nezabezpečovalo kontrolu nestrannosti.

Pre porovnanie, pôvodnej právničke fond v roku 2018 ponúkol po dohode odmenu dokopy za všetky úkony od roku 2002 vo výške 1,8 milióna eur (bez DPH). 

Externá právna kancelária len za 2 úkony súvisiace s kauzou Slánske lesy zinkasovala rovnakú sumu.

Nadácia k celej veci oslovila aj advokátku Sopkovú. K samotnému obvineniu bývalých zástupcov fondu sa vyjadriť nechcela. ,,Vyšetrovanie prebieha, a preto sa nemôžem k tejto otázke bližšie vyjadrovať, rešpektujúc aj zásadu prezumpcie neviny obvinených osôb.“

Vyhrávala fondu spory 20 rokov, zažalovali ju

Opísala ale, že v súdnom spore proti eseročke Slánske lesy v mene Slovenskej republiky zastupovala Lesy Slovenskej republiky aj fond približne 20 rokov. V spore o lesné nehnuteľnosti, ostatnú a poľnohospodársku pôdu v rozsahu 6 500 hektárov a hodnotu majetku cez 60 miliónov ako aj v spore voči 10-miliónovým náhradám Slánskymi lesami s.r.o. voči Slovenskej republike bola Slovenská republika počas jej zastupovania úspešná v celom rozsahu.

Štátne inštitúcie zastupovanie pred súdmi aj v trestnom konaní, kde boli páchatelia právoplatne odsúdení  a bol im uložený nepodmienečný trest.  

V apríli 2020 sa advokátke za prácu osobne poďakoval minister pôdohospodárstva. O 3 mesiace neskôr voči nej vtedajšie vedenie podniklo viacero právnych krokov, okrem iného podalo trestné oznámenie aj civilnú žalobu. Namietali, že jej za 20 rokov prináleží odmena 50 000 slovenských korún, čo je v prepočte zhruba 1 600 eur.

Súčasné vedenie fondu podľa Sopkovej prejavilo snahu o mimosúdne vyrovnanie.