Život na okraji: Realita rómskych komunít v Nitre

Analýzu rómskych komunít v Nitre vypracovala skupina študentov a študentiek (Tamara Balážová, Sarah Šipékyová, Nikol Pivarčiová, Stanislav Tomáš Ondrejkovič) v rámci  medzinárodného projektu Achillove data, ktorých mentorkou bola Xénia Makarová z Nadácia Zastavme korupciu.

„Mala som žiaka, ktorý zvládal ôsmacké učivo v 6. triede a predtým mal trojky a štvorky,“

Vzdelanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia dnes predstavuje jednu z najcitlivejších oblastí školského systému.  Stretávajú sa tu problémy šikany, segregácie aj jazykovej bariéry.

 „Deti sa s predsudkami nerodia, oni sa im učia,“ zdôrazňuje Diana Brocka Jakubíková, bývalá pedagogička v jednej zo 4 nitrianských rómskych komunít Dražovce.

Významným problémom rómskych detí je tiež absencia domáceho režimu a základných študijných návykov. Deti sa s pravidlami často prvýkrát stretávajú až v škole. Pritom možno pre niekoho prekvapivo, ale podľa bývalej pedagogičky z Dražoviec sú deti rady, keď je systém predvídateľný. Toto by som ešte nejako 1 vetou rozvila, ž čo ich teší…

Rómske deti sa ale často stretávajú s predsudkami aj zo strany učiteľov, ktorí nie vždy berú ohľad na jazykovú bariéru. Slovenský jazyk má časť z rómskych detí totiž až ako druhý, sekundárny jazyk.

Bývalá pedagogička nám v rozhovore opísala rôzne metódy, ktoré pri vyučovaní zaviedla. Dôraz kládla na praktické a zážitkové učenie. Úlohy prepájala s realitou, aby si to vedeli žiaci ľahšie predstaviť. Na škole zaviedla krúžok varenia a s deťmi napísala aj knihu. Učili sa pracovať so svojimi emóciami a vedieť pomenovať pocity.  Spomína tiež, ako deti hnevalo, keď na nich nekričala. Na začiatku si preto musela získať dôveru nielen detí, ale aj ich rodičov.  

 „Deti nevedeli pracovať v tichosti, začala som im púšťať Mozarta. Naučili sa, že keď hrá Mozart, tak sú všetci ticho a pracujú.“ 

 Deti z marginalizovaných komunít zaostávajú za osnovami. Jedným z problémov je aj chýbajúca spolupráca zo strany rodičov, ktorí sú častokrát ľahostajní k vzdelaniu ich dieťaťa.1 Iným problémom je zlá či takmer žiadna infraštruktúra vo vylúčených komunitách. V oblasti Orechov dvor musia deti kráčať 15 minút na autobusovú zastávku, na ktorú chodí autobus len párkrát za deň.

V škole sa deti cítia vylúčené, mnohokrát šikanované. Vznikajú špeciálne triedy a školy, ktoré rómske deti ešte viac odlúčia od majority. Číselné údaje z koncepcie na riešenie spoločenských problémov v MČ v Nitre z roku 2023 ukazujú výrazné rozdiely v zapojení do vzdelávacieho systému. Z 2510 detí v predprimárnom vzdelávaní je iba 56 z marginalizovaných rómskych komunít a stredoškolské vzdelanie má len 16 z 564 osôb z tejto skupiny. 

Paradox, ktorý pomohol 

Úctyhodným príkladom je však ZŠ Krčméryho v Nitre, ktorú navštevujú primárne rómske deti. Pre nedostatočné kapacity na iných školách sem boli umiestnení ukrajinskí žiaci. Podľa riaditeľa ZŠ sa deti spolu zlepšujú. Vďaka tomu sa minulý rok dostali skoro všetci na stredné školy.

Komunitné centrá podávajú pomocnú ruku

Vo vzdelávaní detí zohrávajú významnú rolu komunitné centrá, ktoré prepájajú sociálnu pomoc so vzdelávacími aktivitami. Na Orechovom dvore poskytujú sociálne poradenstvo, doučovanie aj voľnočasové aktivity. Sociálni pracovníci spájajú podporu rodín s motiváciou detí k školskej dochádzke. Rodičia môžu za pravidelnú dochádzku detí získať konkrétnu pomoc, napríklad možnosť prania oblečenia. Súčasťou práce je aj vysvetľovanie významu školy a pomoc s administratívou.  

 Zavedený bol aj motivačný bodový systém s fiktívnou menou „centráče”. Deti ich získavajú za dochádzku, úlohy, doučovanie a aktivity.  Môžu si za ne kúpiť školské pomôcky či hygienické potreby. 

 Podobný efekt majú aj voľnočasové aktivity v komunitnom centre v Dražovciach. Rómsky aktivista Jaroslav Stojka opisuje, ako hudobné krúžky mali priamy dopad na školskú dochádzku. Podľa jeho slov Rómovia žijú hudbou. Programy sú zamerané na prevenciu záškoláctva, učenie slušného správania a podporu adaptácie do majoritnej spoločnosti. Vďaka krúžkom sa podarilo vydať vlastnú hudobnú skladbu a prezentovať talent detí navonok.  

 „Ako mladý človek sa snažím zmeniť systém, lebo starších nezmením,“ a dodáva hodnotový postoj: „Mali by sme sa pozerať na to, čo môžeme ponúknuť my ako menšina.“  

Podľa jeho slov tieto možnosti predchádzajúce generácie nemali. Zdôrazňuje tiež, že aj bez vysokoškolského vzdelania môžu mladí ľudia prispieť spoločnosti, ak dostanú príležitosť rozvíjať svoje schopnosti a talent.  Do vzdelávacej oblasti zasahujú aj pripravované systémové zmeny. Zástupca primátora Mgr. Miloslav Špoták opisuje reformu, ktorá má rozdeliť základné vzdelávanie na tri cykly namiesto dvoch stupňov. Cieľom je väčšia flexibilita v osvojovaní základných zručností. „Nemusia sa naučiť čítať do roka, ale do cyklu, čiže asi do tretieho ročníka,“ vysvetľuje. Štát chce podľa neho zaviesť aj povinnú dochádzku do materských škôl, no zároveň existujú obavy z nedostatočných kapacít a z možných presunov detí majority do iných zariadení. Súčasťou zmien majú byť aj povinné školské obvody. 

Práca v zahraničí mení postoje a návyky

Jedným z najvýraznejších problémov je zamestnanosť. V mnohých prípadoch ide o dlhodobú nezamestnanosť, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu. Podľa pracovníkov v komunitnom centre v Orechovom dvore má stabilnú prácu malé množstvo obyvateľov.  

Zamestnanosť je rozdelená aj podľa pohlavia. Pracujú najmä muži, ženy sa starajú  o domácnosť a deti. Takéto rozdelenie vychádza aj z tradičného usporiadania rodiny a očakávaní komunity. Niektorí muži pracujú v zahraničí, najmä v Nemecku alebo Poľsku, čo má podľa pracovníkov komunitného centra pozitívny vplyv na ich pracovné návyky a disciplínu. Podľa OSS MsÚ v Nitre je najčastejšie vykonávaná práca pouličných predavačov,stavebných robotníkov či montážnych robotníkov. Muži inklinujú k fyzickým prácam. Ženy najčastejšie pracujú ako upratovačky a pomocníčky, pouličné predavačky alebo pomocné pracovníčky pri príprave jedla.3 Najčastejšie dosahujú plat vo výške 500 eur, pričom najčastejší zdroj príjmu je z prídavkov na dieťa, zo zamestnania a z rodičovského príspevku.

Vzťah medzi rómskou komunitou a majoritou je dlhodobo poznačený nedôverou. Tá existuje na oboch stranách. Obyvatelia komunity majú skúsenosti s odmietaním a diskrimináciou. Majorita vníma komunitu cez stereotypy. Podľa sociálnych pracovníkov komunitných centier a bývalej pedagogičky si museli dôveru obyvateľov získavať postupne. „Prvý polrok ma ľudia ani neoslovovali. Postupom času som si ich dôveru získal,“ opísal jeden z pracovníkov komunitného centra v Orechovom dvore.

Odlišné zvyky aj tradície

Kultúra a tradície zohrávajú v živote komunity významnú úlohu. Rodina má dominantné postavenie a rozhodovanie často prebieha v rámci širšieho rodinného kruhu. Vo väčšine rodín funguje patriarchálny systém, v ktorom má hlavné slovo muž. Ženy sa po svadbe často riadia pravidlami manželovej rodiny. Sociálni pracovníci komunitného centra v Orechovom dvore poukazujú na silný rešpekt voči starším autoritám, ktorý je súčasťou tradičného fungovania komunity. V prípade úmrtia člena rodiny sa dodržiavajú prísne smútočné zvyky a rodina môže na dlhé obdobie prerušiť spoločenské aktivity. 

Pozitívnym prvkom je aj silná súdržnosť komunity a ochota spolupracovať, ak majú obyvatelia pocit, že im niekto rozumie a chce pomôcť.

Bývanie v komunitách

Obyvateľom často chýbajú základné potreby, napríklad elektrina nie je pre domácnosť v Orechovom dvore samozrejmosťou. „Elektrinu veľa domácností nemá. Povedal by som, že asi polovica domácností ju nemá legálnym spôsobom,“ hovorí jeden zo sociálnych pracovníkov. Podobne je to aj s pitnou vodou, ktorá sa prideľuje cez kreditný systém. „Každý má svoj vodomer a kreditnú kartu, ktorú si chodia dobíjať na Mestský úrad.“ Ak teda obyvateľ nemá dobitú kartu, nemá ani prístup k pitnej vode.  

Byty v komunitách sú často príliš malé na počet obyvateľov. Na Slovensku v priemere pripadá 1,1 izby na člena domácnosti. Podľa strategického dokumentu mesta Nitra sú však marginalizované oblasti hlboko pod týmto priemerom. V Mlynárcoch pripadá na jedného člena domácnosti 0,5 izby, v Dražovciach 0,4 a v Orechovom dvore len 0,2. Navyše v niektorých prípadoch sa obyvatelia neprihlasujú na svoju skutočnú adresu, tieto údaje preto môžu byť skreslené.

Ďalším problémom v rámci bývania je neporiadok a znečistenie. Veľké upratovanie v Orechovom dvore býva viackrát do roka. Situácia s neporiadkom niekedy zachádza až do obydlí obyvateľov, pričom často dochádza k vzájomným hádkam medzi miestnymi. „Niekedy je náročné udržiavať poriadok aj vo vchodoch, ľudia sa sťažujú jeden na druhého.“ Riešením by podľa pracovníkov mohli byť bytové schôdze.  

 Výskyt čiernych skládok je problém hlavne v oblasti Dražoviec. Podľa strategického dokumentu mesta Nitra sú v tejto oblasti najväčšie nedoplatky za komunálny odpad. Situáciu sťažuje aj to, že neplatiacim obyvateľom sú smetné nádoby odobrané. 

Jaroslav Stojka si upratovanie skládok berie na vlastnú zodpovednosť formou brigády jeden až dvakrát do mesiaca. Za vyzbieranie odpadkov ponúka odmenu napríklad vo forme jedla, čo zaručuje funkčnosť brigády. Zároveň sa snaží zabezpečiť kontajner na náklady mesta. Tie sa pohybujú vo výške približne  do 500 eur na mesiac. Pre tieto náklady sa to nedá vždy zrealizovať.  

Problém však nastáva, aj keď sa ľudia z marginalizovanej oblasti chcú odsťahovať. Vo veľa prípadoch to nie je reálnou možnosťou, podľa sociálnych pracovníkov najmä kvôli kapacite či financiám. „Ľudia z Orechovho dvora si dávajú žiadosti do Krškán, no tiež tam nie je tá možnosť, pretože sú plné byty. Celkovo im nemáme ponúknuť iné bývanie mimo komunitu. Tu platia za dvojizbový byt okolo 80 eur, keby mali platiť vyššie nájomné, asi by to ťažko finančne zvládali.“ 

Podmienkam neprispieva ani zlá prístupnosť. Cesta do Orechovho dvora predstavuje problém pre sanitky či políciu. Mesto na túto situáciu reagovalo spracovaním projektu za 920 000 eur, za ktoré by mala byť postavená nová cesta do tejto oblasti. Kedy sa tento projekt zrealizuje sa ale zatiaľ nevie.

MOPS

Miestna občianska preventívna služba (skrátene MOPS) bola zriadená v auguste 2019. Jej účelom je práca s rómskou komunitou či ľuďmi bez domova. Momentálne má osem príslušníkov, ktorí boli vybraní z komunity. ,,Prirodzene takí, ktorí majú rešpekt, väčšinou starší muži,” dopĺňa zástupca primátora Nitry Mgr. Miloslav Špoták. Hliadky boli pôvodne financované z eurofondov, postupne sa však prechádza na financovanie z rozpočtumesta. MOPS pôsobí hlavne v centre Nitry a v lokalitách s rómskymi komunitami ako Krškany alebo Orechov dvor. Počas školského roka jeden z príslušníkov sprevádza školský autobus a dohliada na školopovinné deti.

Na rozdiel od polície môžu príslušníci tejto služby vstúpiť aj do Orechovho dvora bez toho, aby potrebovali povolenie. Hliadky MOPS chváli mesto ako aj miestni prevádzkari.  Zástupca primátora však upozorňuje aj nanedostatky. ,,Majú tendenciu zmiznúť. Momentálne prebieha výberové konanie na troch ďalších členov MOPS. V komunite to je náročné, keďže tam chcú byť všetci. Uniforma je v komunite otázkou prestíže.“

ROZHOVOR: VÝZVY A INICIATÍVA MESTA NITRA PRI PRÁCI S RÓMSKOU KOMUNITOU 

So zástupcom primátora Mgr. Miloslavom Špotákom.

Ako by ste charakterizovali postoj mesta Nitra k problematike MRK?

Napriek tomu, že je Nitra na západe, má pomerne širšiu komunitu. Nie je to bežné pre západné mestá. Máme špecifickú komunitu Olašských Rómov. Bývajú v štyroch hlavných lokalitách; Krškany, Dražovce, Borová a Orechov dvor. Snažíme sa inšpirovať zo zahraničia. Niekedy mám žiaľ pocit, že jeden krok dopredu sú dva dozadu. Je to beh na dlhú trať.

Aké projekty či iné aktivity mesto Nitra vykonáva?

Máme dve komunitné centrá, sociálnych pracovníkov či MOPS.  Inšpirovali sme sa aj projektom z Brna s názvom OnStage. Výtvarné krúžky sa snažia podporiť dochádzku v školách. Máme pracovníčku, ktoré sa zaoberá deťmi zo znevýhodneného prostredia. Snaží sa zapojiť predovšetkým matky do práce so školou. Dva roky po sebe sa organizoval Festival kultúr, kde hlavným organizátorom bola základná škola Krčméryho. Boli tam prezentované tri kultúry – slovenská, rómska a ukrajinská. V rámci komunitného centra máme krúžky pre matky. Organizujú ich saleziánske sestry.

Aká oblasť je najviac problémová?

Bývanie v Orechovom dvore je absolútne nevyhovujúce. Nemáme ich kam dať a tvrdia, že im to tak vyhovuje. Má to dôsledok na hygienu, závislosti a vzdelanie. Chodí tam autobus, aby sme im vôbec sprístupnili tú dochádzku. Dochádzka často končí na strednej škole, dievčatá sú väčšinou doma. Chlapci sú v zahraničí, ale ide skôr o práce načierno.

Spomínali ste problémy v oblasti vzdelania. Viete nám povedať niečo, čo Vás v tejto oblasti prekvapilo?  

Prišla k nám pani, ktorá pracovala s rómskou komunitou v Trnave. Robila pohovory s deťmi  z našej školy a bola v šoku. Zistila, že na Orechovom dvore, kde je najvyššia nevzdelanosť, sú lepšie alebo podobne vzdelaní ako rómske deti z Trnavy. V Trnave totiž zaviedli, že nemajú viac ako 2 – 3 rómske deti v škole. U nich nie sú segregované školy. Teraz nevieme, či je to tá správna cesta, keďže žiaci v Trnave sú vnímaní ako tí najhorší a nemajú potom motiváciu. Je to zvláštny protiklad. 

Komunikujete s vajdom?  

Je tu základná komunikácia medzi vajdom a primátorom. Podľa vyjadrení z komunity vajda nemá takú veľkú autoritu. Je tam konkurencia aj medzi inými lídrami z takzvanej staršej rady. Súčasný vajda nevie čítať ani písať. V zásade všetci v Nitre sú viac-menej jedna rodina.

Konáte na základe podnetov majority či ,,lídrov”?  S čím ste sa museli  popasovať?  

Hovoria mi o problémoch. Identifikujú ich aj poslanci za danú mestskú časť. Máme problémy s čiernymi skládkami. Jeden čas robila určitá rodina aj problémy pri centrálnej zóne pri Mlynoch. Podľa informácií od MOPS veľká časť nie je z Nitry. V mestských častiach sa susedia týchto komunít sťažujú najmä na hluk a neporiadok. Pod Kalváriou si to rómska komunita tiež znečisťuje sama. Zvyknú si však po sebe poupratovať väčšinou pred sviatkami. Podnety sú hlavne z Dražoviec a Krškán. Na školách sú vplyvom majority tri školy, ktoré sú skoro kompletne segregované. 

Ako sa vysporiadavate s negatívnym postojom zo strany majority?  

Situácia bola niekedy horšia. Asi preto, že za socializmu dali Rómov bývať do stredu miest do tých najlukratívnejších oblastí, aby boli integrovaní. To nefungovalo. Teraz sú v podstate tí najhorší na Orechovom dvore. Za posledné tri roky bola skupina okolo Mlynov, ktorá vyvádzala. Ničili zastávky a dochádzalo ku krádežiam a napadnutiam, čo vyvolalo vlnu odporu. Ľudia potom naturálne hádžu celú komunitu do jedného vreca. Ísť tam medzi tie deti nesie nejaké riziká, ale dospelá populácia je pomerne nekonfliktná. Snažia sa vychádzať s okolím. Takýto prípad bol aj problém s kultúrnym domom, kde po oslave zanechali spúšť. Voľaktorí nevedia, že to po sebe napokon upratali. V Krškanoch je tlak zo strany majority. Chceli, aby sa Rómovia presunuli do lokality bývalých závodov, aby mohli mať nový kultúrny dom určený predovšetkým pre majoritu. 

Plánuje mesto ešte nové projekty či iné zmeny?  

Vyvíjame postupné kroky, aby sme segregovanú lokalitu Orechov dvor zrušili. Minimálne, aby sme ju nerozširovali. Existuje prestupné bývanie, no oni doň žiaľ nechcú ísť. Chceme si udržať MOPS-ákov, spraviť si koncepciu zameranú na jednotlivé ciele. V komunitných centrách  by sme chceli prehlbovať aktivity pre všetkých. V pláne je aj výstavba komunitného centra pre Borovú. V oblasti školstva riešime teda školské obvody. Napríklad v Dražovciach je cieľom, aby boli škôlky zmiešané v znesiteľnom pomere. Radi by sme využili aj prázdne priestory a areály škôl na poškolské aktivity a krúžky aj počas leta.

Spolupracujete s občianskymi združeniami?  

Momentálne nemáme žiadne lokálne občianske združenie. Ale pomáha nám napríklad Eduma pri vzdelaní. Spolupracujeme tiež s cirkvou alebo existuje aj diecézna charita.   

Máte pocit, že sa za čas Vášho pôsobenia niečo zlepšilo alebo naopak zhoršilo? 

Podľa mňa sa Orechov dvor zhoršuje, keďže tie riešenia a služby sú len krátkodobé. Na školách sa mierne zlepšuje, hoci nedosahujú niekedy ani len priemerné výsledky. Pozitívne vplýva aj pracovanie v zahraničí. Zanikli nám žiaľ prípravné triedy, ktoré má vybaviť škôlka. Zvyknú si však vybaviť domáce vzdelávanie alebo priepustky od lekárov. Majú ich spriatelených a lekárom to ťažko dokázať. Preto by som povedal, že to zlepšenie je minimálne.