Štátna agentúra nevie ukončiť kontrolu u rodiny svojej funkcionárky

O peniazoch stále rozhodujú viac ľudia ako automat.

Štátna Pôdohospodárska platobná agentúra nevie roky rozhodnúť o kontrole penziónu, ktorý je prepojený na jej dlhoročnú funkcionárku. Nevie alebo nechce povedať, či vyše 150-tisíc eur rodina funkcionárky využila v súlade s pravidlami. V oboch prípadoch ide o veľmi zlú správu pre agentúru, ktorá rozdeľuje milióny eur farmárom. Z minulosti existuje totiž hneď niekoľko káuz, ktoré naznačujú, že peniaze nesmerovala do lacnejších a kvalitnejších slovenských potravín, ale do rúk tých, ktorí boli ochotní dať úplatky.

Daniela Onderišinová pracuje v agroagentúre od roku 2007. Odvtedy prešla viacerými riadiacimi pozíciami a aktuálne vedie odbor implementácie sekcie projektových podpôr. A práve jednu z podpôr „na vytváranie a rozvoj nepoľnohospodárskych činností“ využili aj Onderišinovej rodinné príslušníčky a získali od agentúry príspevok na penzión pred ôsmimi rokmi. Pričom príspevok získali na čerstvo založenú firmu.

Po medializácii prípadu a podozreniach o možnom porušení podmienok projektu aj konflikte záujmov PPA projekt opäť preverila. Už po niekoľkýkrát. Takto pred rokom na otázky Nadácie agentúra reagovala, že konflikt záujmov nezistila, no kontrolovali opäť aj dodržanie podmienok projektu a „výsledok bude známy v krátkom čase.“

Po roku sa Nadácia dozvedela, že minimálne v apríli už bola kontrola ukončená. Agentúra ale výsledok neuviedla, s argumentom, že po skončení kontroly ešte prebiehajú „interné postupy“, ktoré v čase infožiadosti ešte neboli ukončené.

Penzión na pozemku podnikateľky z Dobytkára

Len pre úplnosť, podporený penzión rodina funkcionárky stavala nie na vlastnom, ale na prenajatom pozemku. V tom čase ho vlastnila podnikateľka spomínaná aj v kauze Dobytkár.

Štát a európske fondy sa na podpore penziónu podieľali vyše 150-tisícmi, zvyšnú polovicu mala zabezpečiť rodina funkcionárky. Existujú pochybnosti, či pri podpore penziónu boli dodržané podmienky projektu, vrátane časových termínov stavebných prác ako aj udržateľnosť projektu.

Ten mal úlohy penziónu spĺňať niekoľko rokov po poskytnutí príspevku. Podľa portálu Finstat.sk je pritom zjavné, že prvé roky nevykazovala firma žiadne tržby a aj nasledujúce roky boli tržby len symbolické.

O čom je Dobytkár

Kauza Dobytkár opisuje desiatky prípadov, kde sa podpory od agroagentúry nerozdeľovali transparentne a podľa jasných kritérií, ale pre žiadateľov, ktorí si zaplatili vybraných sprostredkovateľov. Tí sa potom o odmenu delili s ľuďmi z PPA. Podnikateľka v kauze vystupovala ako svedok, pretože sa už skôr priznala k úplatku za vybavenie inej dotácie. Neskôr ale svoje slová o úplatku zmenila na žiadosť o splátku pôžičky.

Transparentné a automatické procesy sú pritom pre fungovanie PPA kľúčové. Nielen pre staršiu kauzu Dobytkár, nedávnu kauzu Ošípaných, ale aj pre rozdeľovanie aktuálnych peňazí farmárom.

Pôdohospodárska platobná agentúra je práve tým úradom, ktorý posiela štátne a európske peniaze farmárom. Môže ísť o platby za projekty, ale aj o platby za obrábanie pôdy. Posledné mesiace sa neustále spomína PPA práve pre meškanie takzvaných priamych platieb za obrábanie pôdy íúa minister Richard Takáč v júni upozornil aj na veľmi pomalé čerpanie projektov. „Tam je veľký balík, ktorý proste tri roky nečerpali,“ opísal v Slovenskom rozhlase.

V bežnom živote by za takéto pochybenia padol nejaký postih či pokuta. Neplatí to ale pre štátnu agroagentúru. Dokonca jej dlhoročný šéf Jozef Kiss dostal za súčasnej vlády riadiacu pozíciu v inom vplyvnom úrade – u daniarov.

Farmári sa boja ozvať

„Potrebujeme prerozdeľovať peniaze na základe jasných a jednoduchých pravidiel tak, aby sa vytratila možnosť „vybaviť si“ peniaze a zároveň, aby nik, kto má skutočný nárok, neprišiel o peniaze. Lebo to sa aktuálne deje,“ upozorňuje predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku Marián Glovaťák.

Výsledkom je potom napríklad meškanie vyplácania priamych platieb za obrábanie pôdy aj fakt, že samotní farmári sa boja ozvať. Glovaťák spomína farmárov, ktorí otvorene kritizovali PPA a platby dostali až medzi poslednými. Alebo prípad, keď farmára krátko po tom, čo sa bol sťažovať na Úrade vlády, prišli na farmu navštíviť kontrolóri.

Všetko bolo pripravené, len peniaze neodišli

Priame platby sú hlavne pre menších farmárov kľúčovým príjmom. Získavajú ich za obrábanie pôdy, žiadajú o ne každý rok v máji a doteraz ich agentúra väčšine žiadateľov vyplatila do decembra. Splatili tým splátky úverov a ostatné výdavku ku koncu roka.

Vlani ale väčšine farmárov platby do decembra neprišli. A to napriek tomu, že vtedajšie vedenie PPA zaviedlo viaceré nové povinnosti pre farmárov. Tie paradoxne mali zabezpečiť, aby sa celý proces schvaľovania a vyplácania platieb zefektívnil.

Čo sa teda pokazilo? Oficiálne bolo všetko v poriadku ešte vlani na jeseň. Po nástupe novej vlády a nového ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča to vyzeralo, že dlhoročný šéf PPA Jozef Kiss má jeho dôveru. Agentúru viedol od leta 2021 a oficiálne v nej odštartoval viacero ozdravných a automatizovaných procesov.

Náhle ale Kiss v novembri z funkcie odišiel. Ešte aj vtedy sa podľa vyjadrenia na stránke ministerstva lúčil so slovami, že „spracovanie žiadostí o priame platby za rok 2023 máme nastavené tak, že 1. decembra začíname s ich vyplácaním“. Zároveň uviedol, že agentúru odovzdáva so skresanou korekciou na 14 miliónov eur a certifikátom protikorupčnej spoločnosti.

V apríli menej ako 50 %, v júni 85 %

Kissovi sa v novembri pri jeho odchode z funkcie minister Takáč poďakoval za odvedenú prácu, „pretože pod jeho vedením tím ľudí dokázal postaviť PPA na nohy a dnes je ozdravenou a dôveryhodnou inštitúciou, na ktorú sa poľnohospodári môžu spoľahnúť“.

Už začiatkom roka bolo ale jasné, že meškanie bude veľkým problémom. Vo februári dokonca farmári zorganizovali historický veľký protest.

Nakoniec bola väčšina žiadateľov – 85 % vyplatená až začiatkom júna. A to ešte ku koncu apríla tak bolo len u vyše 45 percent žiadateľov.

Kde vidí problém minister Takáč? V predchádzajúcej úradníckej vláde, ktorá dostatočne farmárov na oneskorenie neupozornila.

Nadácia sa na meškajúce platby pýtala aj predošlého dlhoročného šéfa agentúry Kissa. Na otázky nereagoval. Kissovi ale súčasná vláda stále verí, pretože od decembra vedie finančnú správu, kde za ním prešlo aj viacero čelných funkcionárov z PPA.

Kde zlyhávajú procesy

Bývalý šéf agentúry Jaroslav Jánoš vidí problém aj v zastaranom IT. PPA používa už dve dekády systém, ktorého údržba a prevádzka ju vyšla doteraz dokopy zhruba 20 miliónov eur. Systém už v čase jeho pôsobenia v PPA nefungoval správne, mal výpadky, existovali aj pochybnosti, kto všetko má prístupové práva k citlivým dátam, a preto ho plánovali nahradiť iným systémom. Ten je navyše zadarmo a akreditovaný Európskou komisiou a využíva sa práve pri vyplácaní eurofondov. Všetky žiadosti a dokumenty k nim, ako aj ich vyhodnocovanie úradníkmi v PPA transparentne zaznamenáva.

K softvérovej výmene ale nakoniec po zmene vedenia nedošlo a agentúra pokračuje s pôvodným IT.

Glovaťák vidí aj manažérske zlyhania. Napríklad neodborné nastavovanie podmienok, čo potom spomaľuje napríklad niektoré výzvy. Napríklad namiesto jednoduchého spriemerovania nákladov na zamestnancov museli pri niektorých žiadostiach farmári komplikovane rátať náklady na každého zamestnanca zvlášť z dát od Sociálnej poisťovne.

Riešenie situácie je pritom podľa Glovaťáka veľmi jednoduché – stačí dobrý manažment na PPA aj sekciu rozvoja vidieka na ministerstve pôdohospodárstva. Dokopy ide podľa neho v podstate o 5 odborníkov, ktorí by dokázali procesy nielen priamych platieb, ale aj agrodotácií nastaviť profesionálne.

V najbližšej dobe ale situáciu v PPA ideálne nevidí. „Je veľmi pravdepodobn, že situácia z minulého roka sa zopakuje aj tento rok.“

Podobný scenár pripúšťa aj minister Takáč. „Poľnohospodári vedia, že tie peniaze nedostanú v decembri, že to dostanú v čase rozložene, oni sa už vedia na to nachystať.“

Kto riadi aktuálne agroagentúru

Nájsť ale takých odborníkov zjavne nie je ľahké. Už len v čele PPA sa od odchodu Kissa vystriedal druhý šéf, ktorým je od februára Marek Čepko. Jeho predošlá verejná kariéra je už relatívne bohatá, rozoberal ju aj Ján Kuciak

No pozornosť priťahuje aj v súčasnosti. Do príchodu na PPA mal rodinnú farmu RAMU, ktorú po nástupe do verejnej funkcie posunul na Petra Antola. Ten v inej firme nefiguruje a trvalý pobyt si uvádza v Nitrianskych Hrčiarovciach. A to v blízkosti luxusnej vily, na ktorej opakované prepojenia na Norberta Bödöra upozornila aj Nadácia.

Čepko Nadácii vysvetlil, že predajom podielu vo svojej firme si splnil všetky úkony vyplývajúce z platnej legislatívy, ktorá neumožňuje výkon funkcie šéfa PPA a manažovanie firmy zároveň. „S pánom Antalom sa pozná z dlhoročného pôsobenia v sektore poľnohospodárstva,“ doplnila agentúra v infoodpovedi.

Nadácia sa tiež zaujímala, koľko riadiacich pracovníkov bolo vymenených v PPA od začiatku roka. Personálne výmeny prebehli celkovo u 30 z vyše 60 riadiacich pracovníkov.

Z toho zhruba každý tretí riadiaci pracovník bol v apríli v akomsi dočasnom riadiacommóde. Teda boli poverení vykonávaním funkcie riaditeľa. Ide o pracovníka, ktorý danú oblasť riadi dočasne, nepriešiel ešte výberovým konaním.

Celkovo má agentúra takmer 700 pracovníkov.