Sulíkovi k ranču pribudol byt a tento rok aj staršie auto

Z majetkových priznaní politikov sa verejnosť nedozvie takmer nič. Nadácia Zastavme korupciu preto v spolupráci s portálmi Finstat.sk a Transparex.sk pripravila analýzy majetkov lídrov strán, ktoré kandidujú vo voľbách a majú podľa prieskumov šancu dostať sa do parlamentu.

Ako štvrtú zverejňuje analýzu majetkových pomerov Richarda Sulíka, lídra strany Sloboda a solidarita.

Čo sa v analýze dozviete:

• za čo kúpil Sulík vlani byt v bratislavskom Ružinove
• z akých príjmov žije a prečo ich nevidieť v majetkovom priznaní
• austrálsky ranč spoluvlastní už cez 2 firmy
• prečo užíval cudzí Mercedes Benz, ktorý tento rok odkúpil

Majetkové priznanie predsedu strany Sloboda a solidarita (SaS) Richarda Sulíka ponúka o ňom dva obrazy. Jeden, kde zodpovedne opisuje svoje majetky, dokonca nad rámec zákonných obrysov. Druhý ale potvrdzuje dlhodobú kritiku Nadácie, že majetkové priznania majú priveľa medzier a nedostatkov, aby sa dali plnohodnotne využiť na verejnú kontrolu.

Významné príjmy šéfa SaS sa totiž verejnosť nedozvie. Aj keď priznanie vypĺňa podľa pravidiel.

Večný problém s „inými“ príjmami

Napríklad v príjmoch Sulík posledné roky spomína len plat z verejnej funkcie. Za posledný zverejnený rok 2021 išlo o sumu takmer 61-tisíc. V kolónke „iné príjmy“ si uvádza posledné roky nulu.

Keď sa ho Nadácia pýtala, či nemá aj iné príjmy, napríklad z podnikania, pohotovo do hodiny a pol na otázku odpovedal. Uviedol, že iné príjmy nemá, ale „do roku 2027 dostávam splátky za predaj firmy FaxCOPY. Tieto sa však nedeklarujú ako iný príjem“.

Definovanie položiek v majetkových priznaniach ako aj výklad k ich vypĺňaniu by si skutočne zaslúžili sprísniť a spresniť.

Ďalším príkladom je dávnejšia kritika opäť smerom k šéfovi SaS. Pred dvomi rokmi médiá aj politici intenzívne riešili, že tretinové vlastníctvo státisícového ranča v Austrálii „zabalil“ Sulík do podielu vo firme.

V jeho priznaní bol viditeľný len podiel vo firme, pričom všeobecne sa neuvádza, či ide o slovenskú alebo zahraničnú firmu a či sa k danému podielu viaže aj prípadne nehnuteľnosť.

O rok neskôr už Sulík spomína rovno 2 podiely na spoločnostiach. Pre Nadáciu spresnil, že aj druhý 50-percentný podiel sa týka ranča.

„Je to podiel v spoločnosti, ktorá vlastní ranč v Perthe. Spoločnosť sa volá Indigo Trails Ltd.“

Užívanie cudzej veci

Čo Sulík v priznaní na rozdiel od niektorých svojich parlamentných kolegov férovo spomenul, bolo užívanie vozidla, ktoré ale vlastnil niekto iný.

Za rok 2019 spomenul užívanie staršieho auta značky Mercedes Benz. Zaujímavé je, že v rovnakom čase sám vlastnil auto inej luxusnej značky.

Sulík vysvetlil, že Mercedes užíval veľmi zriedkavo, išlo o bezplatné užívanie a tento rok ho nakoniec odkúpil za 17-tisíc eur. „Mercedes je veľké rodinné auto, ktoré používam na občasné výlety,“ spresnil. Od koho si auto bezplatne požičiaval, neuviedol.

Vlastníctvo nového auta bude viditeľné v jeho priznaní až budúci rok, keď sa zverejnia tohtoročné majetky politikov.

Ale už tento rok bude viditeľná ešte ďalšia novinka. Vlani Sulík kúpil byt v bratislavskom Ružinove. Kataster pri ňom hypotéku neeviduje.

Podľa slov bývalého ministra na to použil peniaze z dávnejšieho predaja iného svojho bytu na Štetínovej ulici. Zároveň časť z predaja uložil v banke, čo spomenul ako „peňažné úspory v bankách“ v priznaní za rok 2020.

Prečo sú majetkové priznania zlé a čo navrhujeme

Majetkové priznania politikov sú v súčasnosti málo konkrétne a neumožňujú verejnosti kontrolu, či politik vo verejnej funkcii neprimerane zbohatol alebo či jeho majetok zodpovedá oficiálnym príjmom. Navyše, kontrola majetkov je v rukách samotných politikov, takže kontrolujú sami seba. Priznania preveruje parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, kde sedia poslanci za jednotlivé strany zvolené do Národnej rady.

Nadácia Zastavme korupciu spolu s Via Iuris navrhuje v rámci posilnenia právneho štátu aj reformu majetkových priznaní. Kontrolovať by ich mal nezávislý organ. Napríklad by sa mohli rozšíriť kompetencie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten by mal mať prístup aj do databáz štátu (napríklad katastra) tak, aby bola kontrola efektívna.