Čo nové u daniarov: lepšie kontroly aj exekúcie, niektoré problémy sú ale zakorenené

Finančná správa (FS) má dva roky nového prezidenta. Od nástupu Jiřího Žežulku zmenili kontroly a len každá desiata končí vo firme bez majetku a účtovníctva. Dorubenú daň aktívnejšie vymáhajú a zamestnanci hlásia, kto ďalší z rodiny pracuje na FS. Zároveň aj nové vedenie už viackrát vysvetľovalo podozrenia z úplatkov. 

Prezident daniarov a colníkov Jiří Žežulka hodnotí po dvoch rokoch svoju inštitúciu známkou 2 mínus. Podľa neho pracuje v súčasnosti na približne 80 percent svojho potenciálu.

Nadácia Zastavme korupciu sa téme výberu daní a ciel venuje dlhodobo. Veľký prieskum o fungovaní finančnej správy zverejnila v lete 2021, pár mesiacov po zmene jej vedenia. Po pol druha roku opäť hodnotí, ako sa darí nového daňovému prezidentovi.

Kľúčovou časťou pre zlepšenie jej fungovania je nepochybne personálna politika. Vyplynulo to z dávnejšej analýzy Nadácie Zastavme korupciu, opakovaných zásahov polície priamo medzi zamestnancami FS ako aj skúseností jej nového vedenia.

Ku koncu roka 2021 pracovalo pre správu vyše 8 700 ľudí. Za rok tento počet narástol na viac ako 8 900 zamestnancov.

Po nástupe nového prezidenta v decembri 2020 sa v najvyššom vedení postupne vymenilo 20 funkcionárov.

Zároveň sa po viacerých zásahoch polície na pôde FS vyskytla otázka, v akom postavení majú ostať zamestnanci, ktorých zadržia. Nie je jasné, či z ich strany nejde o prekážku pre výkon zamestnania.

Ak obvinenie súvisí s ich prácou, za porušenie pracovnej disciplíny, prípadne porušenie prísahy príslušníka FS ich možno potrestať, ak odvtedy ešte neprebehol rok. A informáciu o porušení nadriadený nemá dlhšie ako tri mesiace. Čo je problém, pretože väčšina zamestnancov FS čelí obvineniam z pochybení spred roka 2020.

V zmysle zásady „ne bis in idem“, teda v preklade nie dvakrát v tej istej veci nie je právne jasné, či by prepustenie zo zamestnania len na základe obvinenia nebolo následne prekážkou v trestnom konaní exzamestnanca.

Právne predpisy pre štátnu službu ale umožňujú, a to nielen vo FS, takého zamestnanca postaviť mimo službu. Čo nie je ideálne z pohľadu verejných financií, pretože do definitívneho verdiktu súdu daný človek zjednodušene „zaberá“ tabuľkové miesto a poberá nejaký nízky plat. Ukončiť s ním zamestnanie môže FS až po právoplatnom rozhodnutí súdu. Prípadne môžu výpoveď podať sami.

Z najvyššieho vedenia je aktuálne v takom postavení jeden zamestnanec, za celú správu do desať ľudí.

Koho z FS riešila polícia

Od roku 2020 obvinení voči zamestnancom FS, väčšinou už bývalým, viditeľne pribúda. Naposledy vlani v decembri zadržala NAKA viacerých bývalých členov zásahového komanda Kriminálneho úradu FS. Predtým obvinili ôsmich zamestnancov z colného úradu na východe Slovenska. Koncom roka padol tiež verdikt, aj keď zatiaľ neprávoplatný, v kauze tzv. Malého mýtnika. Kde za úplatok od bývalého prezidenta FS Františka Imreczeho dve exfunkcionárky FS dostali na Špecializovanom trestnom súde podmienečné tresty. Obe sa odvolali, prípad smeruje na Najvyšší súd.

Okrem toho čelia obvineniu alebo medzičasom uzavreli dohodu o vine a treste bývalý prezident FS, jeho nástupkyňa, bývalý šéf KÚFS, ekonomiky, IT, ale aj daňovej a colnej sekcie.

Rizikovou oblasťou je rodinkárstvo na správe. „Rodinné prepojenie, a to nielen u nás vo finančnej správe, ale aj v iných verejných oblastiach, je na Slovensku celkom veľké,“ opisuje Žežulka.

Na východe existuje dokonca akási tradícia dedenia miest na daňových úradoch.

V dotazníku zamestnanca pribudla nová položka o iných rodinných príslušníkoch na FS. „Aby som mal minimálne prehľad. Pretože môže ísť o jednu z rizikových informácií, k akým všetkým údajom môžu mať niektorí ľudia prístup. Prioritne to ale máme, aby sme vylúčili zaradenie takýchto osôb do vzájomného vzťahu nadriadenosti a podriadenosti,“ vysvetľuje Žežulka. Taký vzťah rodiny na pracovisku zákon nepripúšťa.

Zároveň ale platí, že pri problémovom zamestnancovi nemožno automaticky trestať aj jeho rodinných príslušníkov.

Pri podozrení voči existujúcim zamestnanom sa stále častejšie využíva previerka spoľahlivosti, teda detektor lži. Za posledný rok prebehlo 18 previerok pravdovravnosti, pričom 15-krát bol výsledok „nepravdovravný“. Podozrenia sa teda potvrdili.

Do roku 2021 sa uskutočnila jediná previerka spoľahlivosti.

FS chce v rozširovaní preverovania zamestnancov pokračovať aj ďalej a už má pripravených aj viacero legislatívnych návrhov.

Cielenejšie kontroly

Pred dvomi rokmi až 41 percent z daňových kontrol smerovalo do neaktívnych firiem. Z pohľadu vymoženia prípadne dorubenej dane to znamenalo de facto zbytočný čas, keďže šanca získať peniaze späť bola mizivá.

Tento pomer sa podarilo po dvoch rokoch znížiť na desať percent.

Zmenilo sa totiž cielenie kontrol. Menej sa chodí na komplexné preverovanie, pri ktorom sa riešilo množstvo transakcií a trvalo aj týždne. Viac sa cieli na konkrétne operácie a problémové oblasti ako je dlhodobé umorovanie strát, veľké náklady v ostatných službách a podobne.

Kontrolóri majú tiež čerstvo k dispozícii novú analytickú databázu, ktorá ich nasmeruje počas kontrol a garantuje minimálny štandard kontrolnej činnosti. Aplikácia umožňuje tiež spätne vyhodnotiť postup kontrolóra a obsahuje aj databázu pomôcok, ako boli podobné prípady riešené v minulosti.

Okrem analýzy takzvaných kontrolných výkazov DPH sa pridávajú iné zdroje dát, napríklad o vozidlách či nehnuteľnostiach.

Osvedčilo sa oslovovanie daňovníkov cez listové kampane. V liste ich FS upozorní na prípadnú nezrovnalosť medzi ich údajmi v daňových priznaniach a informáciami, ktoré získa FS svojou analytikou.

Zatlačilo sa aj na tzv. transferové oceňovanie. Ide o ocenenie transakcií medzi prepojenými firmami a cieľom je zabrániť, aby si napríklad materská s dcérskou spoločnosťou „neprelievali“ umelo príjmy s cieľom neprimerane si znížiť daň.

Ešte nie definitívne čísla za rok 2022 hovoria o náraste príjmov v tejto položke o takmer 30 miliónov eur.

Pri podobných vyšších doruboch dane sa zvyknú daňovníci brániť voči verdiktu najskôr odvolaním na Finančné riaditeľstvo a ak to rozhodnutie kontrolórov podporí, nasleduje súd. Na krajských súdoch je úspešnosť správy zhruba 72-percentná. Ak neuspeje, môže sa obrátiť na Najvyšší správny súd, čo vlani urobila vo vyše 130 prípadoch. Aj tam hovorí štatistika na úrovni 70 percent v jej prospech.

Kde sú medzery aktuálne

Kde Nadácia identifikovala najväčšie problémy FS v lete 2021

• personálne obsadenie vedúcich pozícií
• nedostatočná analytika pri výbere firiem na kontroly
• slabé vyhodnocovanie kontrol a vymáhanie nedoplatkov
• netransparentné pravidlá pre odmeny zamestnancov
• koncentrovanie informácií do rúk jednotlivcov cez interné smernice

 V najbližších mesiacoch má vzniknúť samostatný útvar inšpekcie. Jeho šéf má byť menovaný na vopred stanovenú dobu, čo posilní jeho nezávislosť od vedenia správy.

Návrh je súčasťou sporného legislatívneho balíka okolo novely Trestného zákona, ktorú presadzuje poverený minister spravodlivosti Viliam Karas.

Činnosť FS minulý rok preveroval aj napríklad Najvyšší kontrolný úrad. Konkrétne sa zameral na tzv. colný režim 42, ktorý umožňuje pri dovoze tovaru z krajín mimo EÚ za určitých okolností oslobodenie od DPH. Tento režim sa zneužíva pri podvodoch tak, že sa tovar „točí“ medzi členskými štátmi a DPH sa nezaplatí v žiadnom.

NKÚ zistil viacero slabých miest. Napríklad neprepojenosť colných a daňových IT systémov, čoho dôsledkom je aj napríklad neschopnosť dostatočne rýchlo reagovať na možné dorubenie dane. Úrad tiež upozornil na chýbajúcu krížovú kontrolu.

Softvér na objednávku

Najväčšie kauzy predošlého vedenia FS sa týkali obstarávania IT. Žežulka priznáva, že trochu podcenili výmeny na oddelení verejného obstarávania. Najväčšie zákazky de facto stáli, kým sa vlani podarilo obsadiť funkciu vedúcej verejného obstarávania a preobsadili sa aj rádové pozície.

Predlžovala sa preto aj rámcová IT zmluva ešte z čias bývalého vedenia správy. Figurujú v nich aj firmy s prepojením na aktuálne obvinených ľudí v Mýtnikovi.

FS vysvetľuje, že pri zákazkách z tejto zmluvy platia sprísnené pravidlá. Každé obstarávanie prebieha tak, že súťažia firmy zo zmluvy medzi sebou a aj vysúťažená cena je ešte porovnávaná s trhom. Stalo sa už, že bola víťazná ponuka konfrontovaná s ešte nižšou cenou z trhu, napríklad za notebooky. Cena sa následne ešte upravovala.

Už za pôsobenia nového prezidenta sa opakovane objavili v médiách podozrenia, že aj on mal vypaľovať IT firmu Allexis. Práve tá figuruje v kauze Mýtnik, ktorú aktuálne rieši Špecializovaný trestný súd. K Allexisu mal blízko podnikateľ Michal Suchoba.

A práve uniknutá údajná mailová komunikácie medzi Suchobom a jeho advokátkou, ktorej pravosť ale ani jeden z nich doteraz nepotvrdil, spomína možné vydieranie firmy už novým vedením FS.

„S touto firmou sme v decembri 2020, hneď po mojom nástupe vypovedali zmluvné vzťahy. V súčasnosti už len doťahujeme diskusie o prevode zdrojových kódov a licencií,“ konštatuje Žežulka.

Zároveň odmieta anonymné tvrdenia, že by on alebo ďalšia osoba v jeho mene žiadala Suchobu o úplatok.

Samotné medializované informácie na anonymnom blogu ohlásil na políciu. Rovnako na seba podal podnet aj na daňovú inšpekciu, aby ich preverila.

„Predpokladám, že vyšetrovanie pokračuje, pretože som bol trestné oznámenie dopĺňať,“ spresňuje Žežulka.

Celkovo IT výdavky na FS od jeho nástupu klesajú.

Elitný úrad

Veľké zmeny sa dejú posledné mesiace aj vo vedení Kriminálneho úradu finančnej správy (KÚFS). Ide o elitný útvar FS, ktorý by mal odhaľovať a vyšetrovať najväžnejšie daňové a colné kauzy.

Okrem nového šéfa sa vymenil na prelome rokov aj námestník pre operatívu a vyšetrovanie. Stal sa ním predošlý vyšetrovateľ NAKA kauzy Súmrak, v ktorej boli obvinený aj Robert Fico a Robert Kaliňák a ktorú generálny prokurátor celú zrušil cez paragraf 363.

Kriminálny úrad sa zviditeľnil najmä v súvislosti so svojím predošlým šéfom Ľudovítom Makóom. Ako konštatuje Žežulka, úrad má snahu zlepšiť svoju povesť, čo sa napríklad prejavilo aj pri oslovovaní skúsených ľudí z trhu do funkcií na úrade. V každom prípade, silné postavenie úradu tak, ako si ho v minulosti cez interné pravidlá nastavil Makó, už neplatí.

Napríklad, už nie je centrálnym bodom v rámci FS pre všetky dožiadania od polície smerom k daňovým kontrolám či pre odosielanie všetkých trestných oznámení z FS na políciu. Tiež sa posilnila kontrola nad úradom.

Historicky mali na KÚFS vplyvné zastúpenie ľudia z prostredia Slovenskej informačnej služby (SIS). Sčasti to platí aj v súčasnosti. „Títo ľudia majú skúsenosti z práce v bezpečnostných zložkách. Teda aj polície,“ vysvetľuje Žežulka s tým, že výhodou je získať skúseného človeka z trhu, nakoľko „výchovať“ vlastného, vyšetrovateľa či operatívca trvá aj niekoľko rokov.

Dodáva, že prestupy medzi bezpečnostnými zložkami tu budú vždy a sú prirodzené. Neplatí to len pre finančnú správu.

Ako Slovensko bojuje s únikmi na daniach

Posledné dáta Európskej komisie za rok 2020 pripisujú boju proti daňovým únikom na Slovensku historické úspechy. Medzinárodným ukazovateľom, cez ktorý sa úniky merajú a dajú sa porovnávať medzi štátmi únie, je tzv. DPH medzera. Ukazuje rozdiel medzi teoreticky vybranou DPH na základe štatistík a reálne vybranou daňou. Čím je DPH medzera väčšia, tým horší výber a viac únikov má krajina.

Slovenský výsledkom z roku 2020 na úrovni 14 % je najlepším od roku 2000. Vzdialili sme sa od krajín ako Bulharsko či Grécko a priblížili výberom daní napríklad Belgicku. No z regiónu V4 sme stále najhorší. Na DPH nám stále uniká vyše miliarda eur.

Pre ilustráciu, táto suma by stačila na 13. dôchodky pre penzistov a stabilizačné príplatky pre zdravotníkov dokopy.

Práve na konci roka 2020 sa vedenia FS ujal Jiří Žežulka. Výsledok DPH medzery za prvý rok jeho manažovania ešte nie je známy, no odhady sú viac ako ambiciózne a jeho cieľom je dostať sa v najbližšej dobe k 10-percentnej medzere. Predstihli by sme tak napríklad Českú republiku.