Jeden šéf SIS loboval za súkromnú herňu, druhý hazard dozoruje popri funkcii

Čo spája posledných dvoch šéfov SIS: nominácia od Sme rodina a záujem o hazard.

Tento text vznikol v spolupráci s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka.

Súčasný šéf Slovenskej informačnej služby (SIS) Michal Aláč je v jej čele už cez dva roky. Podľa zákona má riaditeľ SIS veľmi silné právomoci a rozhoduje aj o tom, kto bude nosiť zbraň, o sledovačkách či vytvorení legendy pre príslušníkov SIS a osôb konajúcich v jej prospech. Popri týchto úlohách si Aláč ponechal stále aj funkciu v Rade úradu pre reguláciu hazardných hier. Rada rozhoduje o odvolaniach voči verdiktom úradu pre hazard.

Do rady Aláča vymenoval ešte v roku 2019 vtedajší minister financií Peter Kažimír. V tom čase sa kreovala legislatíva pre samotný hazard, pri ktorej boli aktívni aj vtedajší opoziční poslanci za Sme rodina. Rovnaká strana nominovala aj predošlého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, za ktorého vedenia sa Aláč vrátil do SIS a neskôr bol aj Pčolinského námestníkom. A rovnaká strana nominovala do čela SIS aj Aláča.

Aláč nahradil Pčolinského po jeho obvinení z korupcie. Práve v súvislosti s týmto obvinením vyšli napovrch informácie, že sa Pčolinský napríklad s kajúcnikom Ľudotívom Makóom mal zoznámiť tak, že sa u neho zaujímal o problémy jednej herne v Ružomberku. Makó vtedy šéfoval daňovým kriminalistom, ktorí kontrolovali aj herne.

Aláč odmieta politický vplyv pri svojom vstupe do rady. Objasnil, že bol nominovaný ako osoba z akademického prostredia. Ako zástupca vedúceho katedry na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity pôsobí aj v súčasnosti. Podpredseda strany Sme rodina Peter Pčolinský zas argumentuje, že v čase vzniku regulačného úradu aj rady boli v opozícii. Nemali teda dopad na rozhodovanie napríklad ministerstva financií.

SIS konflikt záujmov svojho šéfa pri vykonávaní dvoch funkcií nevidí. „Ochrana verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier nie je úlohou Slovenskej informačnej služby, ale Úradu pre reguláciu hazardných hier. Z uvedeného dôvodu je vylúčený akýkoľvek Vami uvádzaný potenciálny konflikt záujmov,“ uviedla hovorkyňa SIS Zuzana Morávková.

Čo ale neodpovedá na otázku, či ku konfliktu záujmov nedôjde, ak sa do hľadáčika SIS dostane subjekt z oblasti hazardu a naopak, ak by šéf SIS mal o monitorovanej firme rozhodovať ako člen rady.

Údajné sledovanie autami SIS partnerky predsedu Sme rodina preveruje aktuálne polícia a riešil to aj výbor Národnej rady na kontrolu SIS. Partnerka Borisa Kollára ho predtým na sociálnych sieťach obvinila napríklad z násilia či zanedbávania starostlivosti o ich synov. Kollár za jej vystúpeniami vidí politický boj pred blížiacimi sa septembrovými voľbami.

Návrat do SIS

Aláč nie je v prostredí SIS nováčikom. Podľa životopisu pôsobí v službe od roku 2009 a prešiel viacerými pozíciami. Mimo službu bol oficiálne len od decembra 2018 do leta 2020, keď sa do SIS vrátil ako riaditeľ sekcie. V decembri 2020 sa stal jeho námestníkom a riaditeľom SIS je od mája 2021. 

K výmene v čele SIS došlo potom, čo bol Vladimír Pčolinský obvinený z podplácania a vzdal sa funkcie. Samotný Aláč aj prezidentka Zuzana Čaputová pri jeho menovaní zdôraznili potrebu zvýšiť dôveru verejnosti v profesionalitu SIS. Po dvoch rokoch Nadácia Zastavme korupciu vyzvala premiéra Ódora na jeho odvolanie, pretože prekročil „červené“ čiary a kroky SIS pod jeho vedením nevyznievajú ani apoliticky, ani profesionálne.

Funkcia šéfa SIS je tradične nomináciou premiéra a riaditeľa navrhuje vybrať a odvolať vláda. Následne ho oficiálne vymenuje prezident. V predošlej vláde Igora Matoviča si ale túto pozíciu vyrokovala strana Sme rodina.

Keď sa Pčolinský kvôli vlastnému obvineniu vzdal funkcie, navrhol Kollár podľa TASR vtedajšiemu premiérovi Eduardovi Hegerovi za nástupcu práve Aláča.

Aláč zároveň od mája 2019 doteraz pôsobí aj v Rade úradu pre reguláciu hazardných hier. Do funkcie ho menoval vtedajší minister financií Peter Kažimír za Smer.

Čo rieši rada úradu pre hazard

Úrad vydáva napríklad licencie pre firmy z oblasti hazardu, spravuje príslušný IT systém ako aj register prevádzkovateľov hazardných hier. Rada je jeho odvolacím orgánom, ktorá rozhoduje o odvolaniach voči verdiktu úradu. Má päť členov, Aláč je jedným z nich.

Túto funkciu si riaditeľ SIS uvádza aj na svojom Linkedin profile. Do svojho majetkového priznania z 2020 ju však nezahrnul, pretože zákon to nevyžaduje. Spravil tak až v nasledujúcom roku.

Odmena člena rady nie je veľká, ide o 500 eur za každé stretnutie. Od nástupu kabinetu Igora Matoviča v roku 2020 sa päťčlenná rada úradu pre hazard obmenila šesťkrát. Aláč ale svoj post obhájil.

Kažimíra, ktorý je v súčasnosti guvernérom Národnej banky Slovenska, sa autorky textu pýtali, či si spomína, kto a prečo Aláča do rady navrhol. Na otázky ale nereagoval. 

V samotnom hazarde boli v čase vzniku kontrolného úradu angažovaní aj bratia Pčolinskí. Peter Pčolinský ako poslanec Národnej rady za vtedy opozičnú stranu Sme rodina napríklad v lete 2019 vysvetľoval, prečo chcú obmedziť zákonom hazard pre takzvané vylúčené osoby.

Na jeseň rovnakého roku zas zvolal tlačovú konferenciu, kde upozornil na nečinnosť daňových kriminalistov aj nového úradu pre hazard. Podpredseda hnutia Sme rodina na naše otázky uviedol, že v danom období parlament rokoval o veľkej novele zákona o hazarde ku ktorej “dávali pripomienky a pozmeňováky v podstate všetci, koalícia aj opozícia”. 

Problém herne v Ružomberku mal byť aj dôvodom zoznámenia exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského s kajúcnikom Ľudovítom Makóom. Ten vtedy šéfoval daňovým kriminalistom – Kriminálneho úradu finančnej správy.

Makó okolnosti svojho zoznámenia opísal v máji 2021 pred špecializovaným súdom práve v prípade obvinenia Pčolinského z korupcie. Pčolinský „poprosil o riešenie situácie s nejakými spoločnosťami, ktoré preverovala finančná správa a KÚFS,“ cituje denník Sme Makóa. Pčolinský mal kontakt zľahčovať a uviedol, že len riešil „problém týkajúci sa kvízomatov“ a nečinnosti kriminálky finančnej správy.

Denník Sme dodáva, že keď sudca špecializovaného súdu Ján Buvala rozhodoval o väzbe pre Pčolinského, jeho vysvetlenie ho nepresvedčilo. „Obvinený (Pčolinský) pri výsluchu presvedčivým spôsobom nevysvetlil dôvod svojho záujmu z minulosti, ktorý sa týkal herne v Ružomberku,“ podotkol sudca.

Aký konflikt záujmov?

Petra Pčolinského autorky textu oslovili v súvislosti s tým, či súvisí nejako nominácia Aláča s ich záujmom o hazard. Kategoricky odmietol, že by bola jeho rodina biznisovo angažovaná v hazarde. “Nikdy nikto, ani ja z mojej rodiny sme v tejto oblasti nepodnikali, nemali podiely,” uviedol. 

Na otázku, či sa angažovali v nominácií neskoršieho šéfa SIS do rady, dodal, že nakoľko boli v danom období opoziční poslanci, nemali na takéto procesy a rozhodovanie ministerstva financií dosah.  

Akékoľvek oslovenie, či už osoby alebo firmy počas svojho pôsobenia v rade odmieta Aláč. „Počas môjho pôsobenia v rade úradu som nebol oslovený žiadnou fyzickou osobou alebo právnickou osobou v súvislosti s „problémami v herni“, pričom akákoľvek požiadavka podobného charakteru by bola vzhľadom na zákonom ustanovenú pôsobnosť rady úradu a spôsob jej rozhodovania bezpredmetná a zjavne zbytočná,“ reagoval Aláč s argumentom, že rada úradu rozhoduje hlasovaním, pričom na rozhodnutie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

Zdôraznil, že je „objektívne vylúčený akýkoľvek súvis mojej nominácie s akoukoľvek politickou stranou alebo akýmikoľvek osobami“ a za člena rady úradu bol nominovaný ako osoba z akademického prostredia. 

Využil svoje ústavné právo

Počas poldruha ročnej prestávky v SIS Aláč nezaháľal. Okrem členstva v rade pre hazard v rovnakom čase radil a neskôr zastupoval šéfa košickej záchranky a manažoval tiež dve súkromné firmy. Jednu z oblasti reklamy a druhá má v predmete pomocné obchodné činnosti. Obe sú ale de facto od vstupu Aláča neaktívne a vykazujú buď nulové alebo len veľmi symbolické tržby.

Aláč argumentuje, že vždy postupoval v súlade so zákonom. Čo sa týka biznisu, dôvodom založenia a vstupu do firiem „bola realizácia ústavného práva ako občana a postupoval som tak za účelom výkonu podnikateľskej činnosti“.

Cavet si Aláč zriadil bezprostredne po prvom odchode zo SIS v závere roka 2018. Firma má v predmete činnosti ostatné pomocné obchodné služby. V prvom roku svojho fungovania vykázala tržby cez 50-tisíc eur a zisk 10-tisíc eur. Odvtedy vykazuje len symbolické tržby a končí každý rok v strate.

O rok na to, v decembri 2019 zas Aláč vstúpil ako konateľ do inej firmy z Lučenca Illusion Promo Agency, ktorá pôsobí v oblasti reklamy. Firmu krátko na to presťahoval na rovnakú adresu ako Cavet, no od jeho vstupu firma nemá žiadne tržby.

„Dôvodom založenia obchodnej spoločnosti, respektíve vstupu do obchodnej spoločnosti bola realizácia ústavného práva ako občana a postupoval som tak za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, respektíve správy vlastného majetku,“ objasnil svoje podnikateľské začiatky Aláč.

Fakt, že uvedené firmy nevykazujú žiadne alebo symbolické tržby, nie je podľa neho konaním, ktorým by porušil akýkoľvek všeobecne záväzný právny predpis. 

Konateľkou jeho dvoch firiem sa stala v januári 2020 istá Radka Aláčová, Aláč sa premiestnil do úlohy vlastníka oboch firiem. Stalo sa tak niekoľko mesiacov pred jeho návratom do SIS.

Či ide o Aláčovu sestru a prečo a za akých okolností prebrala predmetné spoločnosti od šéfa tajnej služby sa nám nepodarilo zistiť. Telefonicky sme sa skontaktovali s Aláčovou, ale odmietla odpovedať na naše otázky. 

Cavet je od konca roka 2020, kedy už Aláč v SIS bol opäť, zapísaná v takzvanom protischránkovom registri. Do neho sa firmy zapíšu a označia svojich konečných užívateľov výhod, ak sa chcú zapojiť do verejných obstarávaní. Zatiaľ ale nie je zverejnená žiadna verejná zákazka s Cavetom.

Záchranky a sanitky

Od apríla 2019 do mája 2030 zároveň Aláč pôsobil v Košickej záchrannej službe. Najskôr ako poradca a neskôr zástupca riaditeľa Záchrannej služby Košice Miroslava Boháča.

Po výmene vedenia košickej záchranky médiami prebehli správy o monitorovacích zariadeniach,nájdených novým riaditeľom v kancelárií. Ako aj právnych zmluvách, ktoré nové vedenie krátko po príchode ukončilo.

V záchrannej službe v Bratislave pôsobila zas dlhšie Aláčova manželka. Keď bola šéfkou právneho oddelenia, uzatvorila bratislavská záchranka zmluvu na prenájom sanitiek, ktorú neskoršie vedenie aj zamestnanci kritizovali a podrobne sa jej venovala relácia Cez čiaru. Od rovnakej firmy ako bratislavská záchranka si prenajali sanitky aj košickí záchranári v čase, keď tam pôsobil Aláč. Ten ale do Košíc nastúpil v čase, kedy už bola rámcová zmluva s dodávateľom podpísaná.

Kde SIS videla manipuláciu, súdy uverili kajúcnikom

Nadácia Zastavme korupciu vyzvala novú vládu pod vedením Ľudovíta Ódora, aby Aláča z funkcie odvolal. Pretože viaceré kroky SIS už pod jeho vedením nevzbudzujú dôveru v jej nezávislosť a profesionalitu.

Aláč ako nový riaditeľ služby doručil do parlamentu správu SIS, ktorá má dokazovať údajné manipulovanie vyšetrovaní korupcie. Urobil to ako jeden zo svojich prvých krokov vo funkcii. V parlamente ju poslanci ako utajený materiál prerokovali 27. mája, no o dva dni na to sa šírila internetom. Stala sa hlavným zdrojom pre tvrdenia, že polícia zneužíva „kajúcnikov“ na stíhanie nevinných ľudí a obľúbeným podkladom pre konšpirátorov. V televíznych diskusiách či na tlačových besedách ju nikdy nezabudnú citovať politici zo strán, ktorých nominanti čelia trestným konaniam.    

Viaceré súdy a sudcovia, ktorí riešili prípady spájané opozíciou s manipulovaním kajúcnikov, ale ich manipuláciu nevideli a dôkazy vyhodnotili ako relevantné. Teda prišli k úplne opačnému záveru ako SIS. Napríklad v kauze Mýtnik je právoplatne odsúdená bývalá prezidentka Finančnej správy Lenka Wittenbergerová, jej predchodca František Imrecze, či exkonateľka firmy Allexis Jana Rovčaninová, v kauze Očistec zase bývalý šéf finančnej spravodajskej jednotky NAKA Pavol Vorobjov, v kauze Božie mlyny dokonca bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, v kauze Judáš exnámestník Finančnej správy Daniel Čech a ďalší.